ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Ľudmila Priehodová

Zdroj

Konferencia Regulačné nástroje

Zobrazení

5149

Dátum vydania

04. 09. 2009

Kategórie článku

• Regulačné nástroje v ČR a SR

Súvisiace články

• Regulačné nástroje a význam samosprávy
• Územní plánování v zahraničí
• Regulatívy v súčasnom a v pripravovanom stavebnom zákone
• Regulácia na lokálnej úrovni
• Územné plány, ich aktualizácia a autorské práva
• Stavebný poriadok Kráľovstva českého a súčasný stavebný zákon - Niekoľko inšpiratívnych porovnaní

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

39%

Celkový počet hlasov: 299

Regulačné nástroje – metodické prístupy a prax

Vo svojom príspevku k téme regulačné nástroje – metodické prístupy a prax vychádzam najmä zo skúseností z posledných desiatich rokov keď sa stretávam aj s takými prístupmi, ktoré nie sú príkladmi hodnými nasledovania. Výsledky takýchto tiež prístupov vedú bohužiaľ často k nevhodným a nevratným zásahom do urbanistickej štruktúry mesta. Keď som sa pred pár rokmi stretla na úrovni mesta s názorom, že načo vôbec robím tie územné plány, veď v Banskej Bystrici všetko riešime urbanistickými štúdiami a územný plán u nás nikto nepotrebuje, lebo len zdržuje investorov…, nebolo mi všetko jedno.

V prvej časti svojho príspevku chcem na príkladoch z praxe poukázať na to ako by sa to robiť nemalo. Najčastejšie podľa mojich skúseností dochádza k zneužívaniu Urbanistickej štúdie – územnoplánovacieho podkladu, alebo inak k zamieňaniu si pojmov územnoplánovací podklad a územný plán. V obci, ktorá má vypracovaný územný plán, alebo aj podrobný územný plán zóny, nie je možné ho meniť urbanistickými štúdiami. Aj keď sa takéto urbanistické štúdie primerane verejne prerokujú a predložia zastupiteľstvu na prerokovanie, zostanú vždy len podkladom pre zmeny na doplnky územného plánu. Až zmeny a doplnky UPD sú relevantnou dokumentáciou, ktorou sa mení pôvodný územný plán. Stretla som sa s urbanistickými štúdiami, ktoré riešili umiestnenie jednej, prípadne dvoch stavieb na jednom pozemku bez riešenia širších súvislostí.

Nie zriedka boli v takýchto urbanistických štúdiách vymedzené záväzné regulatívy, ktoré sa pri prerokovaní v zastupiteľstve neschvaľovali, iba zobrali na vedomie. Tým, že bola urbanistická štúdia „zobratá na vedomie“ v zastupiteľstve, interpretovala sa následne ako schválená, právne záväzná a slúžila ako podklad pre umiestnenie stavby. Ak ale riešenie v urbanistickej štúdii nevyhovovalo z nejakého dôvodu inému investorovi, ktorý vstupoval do územia s iným zámerom, tak nebol problém argumentovať tým, že urbanistická štúdia nie je záväzná a zrazu už záväzné regulatívy vymedzené v štúdii neplatili. Takéto metodické prístupy vnášajú neistotu medzi účastníkov investičných procesov a často sú zdrojom zbytočných konfliktov.

Urbanistická štúdia je územnoplánovací podklad, rieši čiastkové problémy v území. Spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia na spodrobnenie alebo overenie územného plánu pri zmene a doplnkoch územného plánu na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné rozhodovanie alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

Územnoplánovacia dokumentácia – územný plán regiónu, obce, či zóny na rozdiel od urbanistickej štúdie rieši komplexne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu, ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.

Aj pri vymedzovaní záväznej časti územného plánu dochádza často k nejednoznačnému definovaniu záväzných regulatívov. Na príklade Zmien a doplnkov ÚPN CMZ Banská Bystrica, Kapitulská ulica chcem poukázať na diskutabilné hmotovo-priestorové regulatívy. V mestskej pamiatkovej rezervácii sa v MPR navrhuje hotel v grafickej časti s presne určeným umiestnením a s vyznačenými výškovými regulatívami.

V záväznej časti UPN vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením sú v dvoch paragrafoch uvedené rôzne metodické prístupy pre hmotovo – priestorové umiestnenie hotela. V §3. Regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia a ochrany kultúrno-historických hodnôt, ods.5 sa uvádza regulatív:

Objemové, výškové a priestorové usporiadanie treba podriadiť existujúcim chráneným objektom, hmotovo – priestorové riešenie vo variantoch overiť v štúdii areálu novostavby. Výškové zónovanie nesmie presiahnuť výšku rímsy SSE. V ďalšom §5. Regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, urbánnych priestorov s určením zastavovacích podmienok, ods. 6 sa už uvádza, že: Viacpodlažné hmoty riešiť v rámci hmotovo – priestorového riešenia a architektonického výrazu, overené v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie.

V takto citlivom priestore mestskej pamiatkovej rezervácie v bezprostrednej blízkosti národnej kultúrnej pamiatky malo zmene územného plánu zóny predchádzať overenie hmotovo – priestorového riešenia urbanisticko – architektonickými štúdiami, možno aj prostredníctvom medzinárodnej súťaže. Až výsledky serióznych výstupov mohli byť podkladom pre zmeny a doplnky územného plánu. Napriek verejne deklarovanej snahe investora obstarať medzinárodnú architektonickú súťaž hneď po schválení územného plánu zóny, má investor podľa záväzných regulatívov možnosť buď hmotovo – priestorové riešenie vo variantoch overiť v štúdii areálu novostavby, ako si to želali pamiatkári, alebo až v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie, ako sa to uvádza v §5 VZN. Mesto ako obstarávateľ UPD má možnosť pristupovať k zmenám strategických dokumentov s plnou vážnosťou, často však z rôznych dôvodov ľahkovážne koná inak. Je to všetko o nás architektoch a urbanistoch, čo všetko sme ochotní na želanie zákazníka nakresliť a na čo všetko sme schopní použiť pečiatku, ktorá by mala garantovať našu odbornú spôsobilosť.

V druhej časti svojho príspevku uvediem dva pozitívne príklady metodických prístupov z praxe – UPN obce Brusno (autor Ing. arch. Chocholová) a ÚPN pamiatkovej zóny Zvolen (autor Ing. arch. Letovanec), ktoré v zmysle platnej legislatívy jednoznačne a zrozumiteľne vymedzujú záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie v príslušnej podrobnosti.

Môj príspevok by som ukončila niekoľkými jednoduchými vetami: územný plán je verejný dokument, územný plán je výsledok dohody všetkých strán. Je prospešné ak urbanista predvída možné konflikty a predchádza stretom záujmov, zrozumiteľne komunikuje návrh riešenia nielen s odbornou ale aj s laickou verejnosťou, využíva potenciál odbornej verejnosti v rámci prerokovania, váži si kultúrne dedičstvo a zachované prírodné hodnoty, zodpovedne a s pokorou pristupuje k zmenám a doplnkom jestvujúcej urbanistickej koncepcie, myslí na ďalšie generácie, ktoré prídu po nás…