Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
546 územných plánov
735 článkov
3764 fotografií
17. 05. 2012, meniny má: Gizela
Diskutujte s Janem Gehlem, Reinierem de Graafem, Janette Sadik-Khan: poslední volná místa pro přihlášení na konferenci reSITE. UzemnePlany.sk opäť ako partner podujatia.
Nový ročník Dní dizajnu a architektúry je na spadnutie, portál UzemnePlany.sk ako hlavný mediálny partner prináša všetky potrebné informácie.
East Side Architecture predstaví v poradí už druhú samostatnú tematickú výstavu. Tentokrát to bude retrospektívna výstava jedného z najvýraznejších architektonických ateliérov na východe krajiny – Architektonické štúdio Atrium z Košíc.
Pozvánka na odbornú konferenciu: Zásady umiestňovania výškových budov v mestách.
v pondelok 14.mája 2012 o 16:00 Faustova sieň Mestského múzea, Radničná 1, Bratislava
Návrhy na tohtoročnú Cenu sa podávajú do 30. 6. 2012.
Ing. Miriam Heinrichová
Martina Jakušová, VIZUÁLIZÁCIA BRATISLAVSKÝ OKRÁŠĽOVACÍ SPOLOK
2799
05. 04. 2011
Celkový počet hlasov: 559
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
11. 05. 2012 / 13:30 | 3
26. 04. 2012 / 08:15 | 1
Súťaž na Kulturpark v košických kasárňach má víťaza
16. 04. 2012 / 19:39 | 7
14. 04. 2012 / 00:03 | 19
11. 04. 2012 / 09:26 | 98
Plne s súhlsím s názorom, že sú to podvodníci, obidvaja. Na Kvlačalovej ulici nechali rozoztavanú …
11. 05. 2012 / 13:30 | Kalrkulka
pekna hovadina
26. 04. 2012 / 08:15 | forsberg
RE: RE: Kulturpark verzus Safranova zahrada
ved z toho vyplyva aj nazov developerskeho projektu: po roku 2013 tam bude kultury ako safranu :) tzv. …
16. 04. 2012 / 19:39 | host
RE: Kulturpark verzus Safranova zahrada
projekt safranova zahrada
16. 04. 2012 / 19:30 | admin
RE: Kulturpark verzus Safranova zahrada
ono to velmi krasne ukazuje o com zrejme cely kulturpark bude, az rok 2013 skonci. jeden vyborny developersky …
16. 04. 2012 / 19:24 | kolem
Keď sa v médiách skloňuje pýcha našej prírody – Tatry, napnem uši a zbystrím zrak. Ako sa však zdá, kalamita asi tentokrát nepostihla naše veľhory, ale smeruje v podobe plagiátu Tatranského parčíka do Bratislavy. Fandím rozvoju zelene v našom hlavnom meste, no v medziach udržateľných princípov. Preto mi nedá nereagovať na posledné články uverejnené v denníku SME.
Verejnosť horlivo debatuje najmä o tom, či je filozofia vytvorenia „mini-Tatier“ na nížine nezmysel alebo kultúrny objav tohto storočia. Gýč alebo fenomén? Medzi týmito pomenovaniami je naozaj veľmi vrtká hranica.
Génius loci, identita – významné vlastnosti krajiny, ktoré ju robia neopakovateľnou – pre ktoré sa človek vracia na určité miesta, obdivuje ich, chráni. Čo majú napríklad spoločné zdanlivo odlišné krajiny Toskánska a okolia mesta Cusco v Peru? Ich historický vývoj ovplyvnili predovšetkým prírodné danosti – vplývali na rozvoj kultúry ako aj na prejav človeka v krajine. Tie zanechali nezmazateľné stopy, ktoré fascinujú ľudí z celého sveta. Prečo je to tak? Pretože popri vizuálne vnímanom obraze sa nimi nesie aj atmosféra, pretkaná históriou – emóciami, víťazstvami, ťažkými životnými osudmi či skúškami samotnou prírodou. Myslím, tento krátky príklad je dostatočným návodom, ako oddeliť zrno od pliev – gýč od fenoménu. To isté platí pre otázku vytvorenia repliky Tatier na Podunajskej nížine.
Vízia Tatranského parčíka je úctyhodná, ale určite nie v blízkej vizuálnej nadväznosti na Dunaj a následne lužný les, rastúci na jeho druhej strane. Okrem toho je tu stavba Riverparku, ktorá má ambíciu vytvoriť moderný komplex s nábrežnou promenádou…nie replikou tatranských turistických chodníkov. Nie som expert na architektúru, ale tatranský rustikál by asi žiadny kvalitný dizajnér nespájal s témou mestského nábrežia a ľahkými fasádami či geometrickými hmotami už existujúcej architektúry Riverparku.
Netreba sa čudovať, že rastie diskusia aj o ekologickej urdžateľnosti pripravovaného diela. Nik netuší, do akej miery autenticity sa bude parčík prezentovať tatranskou flórou. Podľa denníka SME Bratislavský okrášľovaní spolok už v prvej fáze prác vysadil kostrové dreviny – citujem „…ihličnany, borovice, smreky, jedle, smrekovce, limby (pre presnosť odbornej nomenklatúry limba nie je rod, ale druh borovice) či kosodrevinu“. Pokiaľ sa budeme baviť odborne na tému kostrové dreviny, otázka znie: Pre aké vegetačné pásmo sú tieto stromy kostrové? Pre vysokohorské pásmo; no väčšina z nich určite nie pre bratislavské mestské prostredie. Osobne si vôbec neviem predstaviť typického predstaviteľa tatranskej flóry – jedľu bielu, ako sa jej dlhodobo darí v násype zregulovaného Dunaja v centre mesta. A to už radšej nebudem rozvádzať, aké rastliny by mala obsahovať tá plánovaná skalka v snahe priblížiť tatranské rastlinné bohatstvo.
Celú problematiku možno znova prirovnať k už spomínanému jednoduchému príkladu: Na Slovensku nik nebude pestovať plodiny na terasových poliach vo výške 1500 m. n m., ako to robia ľudia v Peru. Veď máme dostatok priestoru na nížinách, aj preto sa žitný ostrov nazýva obilnicou Slovenska. Takisto nikto na Slovensku sa nesnaží napodobňovať Toskánske cyprusové aleje, pretože u nás nie je cyprus vždyzelený mrazuvzdorný. Čo sa týka prírody, tá si veľmi rýchlo vyberie, čo v krajine ostane a čo nie.
A tu sa dostávame k ekonomickej otázke. Aký zmysel má udržiavať dlhodobo neudržateľnú vec? Pre individuálny pocit zadosťučinenia, demonštráciu spoločenského postavenia, či túžby zvíťaziť nad prírodou, ako je to napríklad v Arabských emirátoch… Áno, to by sa dalo pochopiť, keby išlo o súkromnú záhradu. Avšak ide o verejný priestor, ktorý vychádza z iniciatívy Bratislavského okrášľovacieho spolku (BOS), ktorý má snahu pôsobiť v celom meste (a teda dúfam, že nebol založený len za účelom výstavby Tatranského parčíka). Náklady na údržbu tatranskej flóry a skalky sa oproti bežnej výsadbe môžu zvýšiť na štvornásobok, možno aj viac, nehovoriac o nákladoch na zriadenie. Pritom v Bratislave je dosť plôch zelene, ktoré by si zaslúžili pozornosť BOS, a do ktorých by sa dali náklady efektívne rozdeliť. V tejto otázke by sme sa mali inšpirovať európskym trendom, ktorý preferuje zakladanie systémov mestskej zelene na udržateľných ekologických princípoch a pri optimálnych prevádzkových nákladoch.
 |  |  |
Takisto ambícia vytvoriť miesto náučného charakteru si vyžaduje sústredenie širokého sortimentu, niekedy až vzácnych rastlín na jednej ploche. Nemyslím si, že verejný priestor je najvhodnejším miestom na uskutočnenie takéhoto zámeru, najmä z rizika vandalizmu. Takýto priestor by mal byť minimálne poloverejný s nejakou ochranou a stálou údržbou. Myslím, že bratislavská botanická záhrada by sa vhodnej idei na vytvorenie zbierky rastlín len potešila, a vďačne by k expozícii zatĺka tabuľu: „Túto zbierku sponzoroval Bratislavský okrášľovací spolok“. A pokiaľ ide o myšlienku vytvoriť niečo pekné náučného charakteru, určite by som nestrkala okolie Bratislavy do vreca menejcenných biotopov. Flóra Malých Karpát je Bratislave určite bližšia ako Tatry.
Ako sa hovorí, to najlepšie nakoniec. Asi najviac otázok vo mne vyvolávajú vizualizácie projektu. Na Slovensku opúšťa univerzity ročne približne 100 záhradných architektov, počet absolventov príbuzných odborov mi nie je známy, ale bude ich určite viac. Preto je naozaj odvážne zverejniť vizualizácie, v ktorých je v tatranskej skalke zakomponovaný javor dlaňolistý. Ten pochádza z Japonska a s tatranskou prírodou naozaj nemá nič spoločné. Laikov teda možno vizualizáciami oklamať, ale odborná verejnosť určite nebude mlčať. Takisto celkom nerozumiem, akú logiku má prepojiť tak malú plochu ešte štyrmi líniami chodníkov… V tomto musím naozaj súhlasiť s pôvodnou koncepciou Riverparku, ktorá veľmi citlivo počíta len s jedným, už existujúcim.
Veľmi fandím Bratislavskému okrášľovciemu spolku, ale neskutočne ma mrzí neprofesionalita, akou sa prezentuje.
Ing. Miriam Heinrichová, PhD. pracuje na Ústave záhradnej a krajinnej architektúry Fakulty architektúry, STU, Bratislava.
Reakcia na články uverejnené na:
http://bratislava.sme.sk/…a-jesen.html
http://bratislava.sme.sk/…-tatier.html
Pridať komentár [10] | Sledovať diskusiu [1] | RSS
06. 04. 2011 07:48:03 | Zora Pauliniová
som zvedavy, ci aj v bratislave budu tatry na predaj:)
08. 04. 2011 12:34:39 | ajvonka
prekvapuje ma, ze tak skuseny developer, ako je JaT, si robi takuto antireklamu, nerozumiem tomu, ci je to aprilovy zartik, alebo uplne stracaju sebareflexiu. Pekne napisany clanok, autorke drzim palce aj pri dalsom pisani
strata sebareflexie:) to je dobre, coho vsetkeho je clovek (developer) schopny, len aby zaujal. Ked sa uz celkovy koncept nezdaril, tak to snad zachranim takymto faux-pas.
Osobne bez precitania uvedených príspevkov by som sa ani nepozastavil nad názvom parčíku a hľadal nejakú súvislosť s propagáciou TMR, TNP a pod… Myslím že značná časť verejnosti sa nad tým ani nepozastaví. Ja to vnímam tak že je to pre deti zaujímavý výbeh. Radi sa budú naháňať po spletí cestičiek, do kopca z kopca, cez mostík z umelým vodopádom… . A ani by som to neprirovnával ku gýčovým napodobneninám sfíng v Egypte. Príde mi to ako ihrisko, nič viac nič menej.
DisneyLande:D Súhlas,pevne však verím že sa taká výstavba nerozbehne. A jedna prerastená skalka sa hádam ešte v BA stratí.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2011 Všetky práva vyhradené | DB: 96 | T: 0.517856
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne
