Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

14. 11. 2018, meniny má: Irma

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

41%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • Dobrá pôžička

    Ahoj,

    Chcem, aby všetci na tejto stránke vedeli, že Annie Terry je milá a dôvera hodná dáma. …

    13. 11. 2018 / 19:46 | Ponuka pôžičky

  • WELCOME TO CAPITAL RESTRUCTURING LOAN COMPANY LENDING SERVICE

    WELCOME TO CAPITAL RESTRUCTURING LOAN COMPANY LENDING SERVICE, we are registered and guaranteed loan …

    13. 11. 2018 / 18:18 | Phd. frank Hernandez

  • svedectvo

    Ahoj, Hľadáte renomovaného veriteľa, unavený tým, že ho odmietnete v bankách a hypotéke, ste …

    13. 11. 2018 / 17:29 | Jessica

  • svedectvo

    Ahoj, Hľadáte renomovaného veriteľa, unavený tým, že ho odmietnete v bankách a hypotéke, ste …

    13. 11. 2018 / 17:27 | Jessica

  • RE: Potrebujete skutočný kredit?

    Ahoj chlapci, som Agata, práve som získal úver vo výške 100.000 € od Wendy Finance, pôžičkový …

    13. 11. 2018 / 13:03 | Agata

Siete a ornament v súčasnej digitálnej architektúre

siete-a-ornament.jpg

Siete a delenie sú základným rysom priestorového navrhovania (interiér, architektúra, urbanizmus a krajinná architektúra) už od nepamäti. Vzory vyplývajúce z interakcií medzi týmito rôznymi systémami sú používané v mnohých dimenziách, časových a priestorových úrovniach, vrátane mnohých prírodných i človekom vyrobených vzorov. Aké druhy priestoru, miesta, objektov a tvarov môžu predstavovať vzory? V súčasnosti je táto otázka znovu aktuálna, lebo nástup nových technológií významne mení podstatu procesu navrhovania vzorov a štruktúr v priestore.

siete-a-ornament.jpg siete-a-ornament2.jpg

1 – Kombinácia diskretizácie plôch primitívnymi geometrickými tvarmi a morféru v podobe atraktoru, PGCC, Malajzia (image Asymptote: Asymptote – Hani Rashid + Lise Anne Couture – PGCC, Malajzia)

2 – Štruktúra fasády prispôsobovaná okenným otvorom Ravensbourne College of Design and Communication, Greenwich, Londýn, 2010 (foto: www.flickr.com)

História priestorových vzorov a ich abstraktný vzhľad sa datuje už od neolitu. Neolitické vzory sú považované za symbolické. Abstraktné funkcie vzorov (jednotlivé vzory a štruktúry mali za úlohu odvrátiť zlých duchov, tieto štruktúry častokrát obsahovali príbeh) obsahovali skryté významy rovnako ako kryptografia, hádanky, skladačky. Prvý významný teoretický odkaz na priestorové štruktúry nachádzame v Platónovom diele Timaeus, v ktorom opísal svet ako zhluk štruktúr – atómov alebo pevných látok a geometrických tvarov. Vzor má vždy svoj genetický kód, schému alebo štýl. Ornament a štruktúra ako štýl, detail, dekorácia alebo ozdoba bola vždy hlboko ovplyvnená náboženstvom, geometriou a matematikou, rovnako ako umenie a remeslá. Patrick Healy zdokumentoval základné typy a využitie štruktúr, ktoré v značnej miere vychádzajú z historických pomerov a spoločenskej situácie. Základné tvorivé princípy, či už sú to princípy duchovné – viera, náboženstvo, alebo prírodné – útvary a štruktúry nachádzajúce sa bežne v prírode, boli ich tvarovými východiskami. Okrem využívania základných tvorivých, skôr primitívnych techník, boli k tvorbe štruktúr a vzorov využívané techniky na základe geometrických princípov vytvárajúcich napr. optické ilúzie. Využívalo ich celé spektrum umelcov už od čias starovekého Grécka a Rímskej ríše až po súčasnosť.

Štruktúry a vzory boli vyrobené pre symbolické, teologické a filozofické účely. Vzory majú zásadný význam v islamskej architektúre, vychádzajúc z jej centrálneho metafyzického poňatia. Kľúčové estetické a ontologické kategórie v islamskej filozofii, kde sa podstata múdrosti skladá z uznania a porozumenia, najlepšie vystihovali vzory a ornamenty v zložitej hierarchickej štruktúre. Najlepším príkladom je interiér a zariadenie maurskej architektúry. V 13. storočí, v paláci Alhambra v Granade (Španielsko), nájdeme všetky v podstate rôzne typy vzoru, ktoré môžu byť vytvorené využitím identického vzoru dlaždice. Od vzniku architektonickej „knihy vzorov“ (začiatkom 15.storočia v Európe) do súčasnosti, v ktorej sú vzory stále dôležitejšie pre navrhovanie architektúry a priestoru, nevstupujú do procesu navrhovania len ako sekundárny dekoračný prvok, ale ako jej plnohodnotná súčasť.

siete-a-ornament3.jpg siete-a-ornament4.jpg

3 – Diskretizácia fasády objektu hexagonálnou sieťou, Dynamo Stadium, Moscow, Russia (image © and object design: Erick van Egeraat)

4 – Štruktúra vytvorená rotovaním a kopírovaním základného geometrického objektu (štvorec) a jeho následná aplikácia na objekt pavilónu, zároveň predstavuje aj jeho konštrukciu, Serpentine gallery pavilion, Londýn, design: Toyo Ito

Ich význam ako výrazového prostriedku sa začal zväčšovať koncom 17., 18. storočia a v 19. storočí kulminoval vzostupom globálneho kapitalizmu, priemyselnej revolúcie a vedeckých projektov. Sú stále esteticky rôznorodé, fungujúce ako sofistikovanejšie, ale mechanicky a funkčne presné. Teoretici a architekti, vrátane Karla Friedricha Schinkela, Johna Ruskina, Aloisa Reigla, Christophera Dressera a Louisa Sullivana, napísali úvahy o ornamente. V prvom období výskumu a teoretizovania vzorov, 18. až 19. storočí teoretici pokúšajú nájsť spôsoby ako vytvárať nekonečné štruktúry pozorovaním jednoduchých biologických druhov a ich následnej transformácie do základných geometrických elementov. Aj modernistické vzory a hnutia mali veľký vplyv na ďalší význam a uplatnenie či už v architektúre alebo urbanizme.

V roku 1930 ich možno nájsť v práci (a najmä urbanistických projektoch) Le Corbusiera, Smithsonovcov (mestské štruktúry), Kevina Lyncha (typové mesto). K najvýznamnejšiemu medzníku dizajne vzorov a štruktúr prišlo v roku 1977 s vydaním knihy Christophera Alexandera A Pattern Language. Alexanderov „jazyk vzoru“ spočíval v použití 253 priestorových modelov vzorov alebo štruktúr, ktoré boli zhrnuté do diagramov. Príklady obsahujú výjavy z bežného života a snažil sa v nich nájsť pravidelnosť a systém. I napriek tomu, že Alexander zadefinoval mnoho nových druhov vzorov a štruktúr, aj ako ich praktickú aplikáciu (ako sú napr. fraktály), tieto neboli plne integrované a využívané v ďalšom procese navrhovania či už architektúry alebo urbanizmu. V ďalších rokoch 1980 a 1990, vzory a štruktúry postmodernej architektúry a urbanizmu boli spojované hlavne s menami Robert Venturi, Rem Koolhaas, Stan Allen a Sanford Kwinter.

Dizajn vzorov a štruktúr v súčasnosti

siete-a-ornament5.jpg siete-a-ornament6.jpg

5 – Príklad generovanej fasádnej a priestorovej štruktúry tvorenej konštrukciou objektu. Federation square, Melbourne, Don Bates and Peter Davidson of Lab Architecture Studio ("zdroj: http://es.urbarama.com/…ation-square)

6 – Priestorový objekt vyskladavý z identických elementov rôzne medzi sebou pospájaných a čiastočne morfovaných (vizualizácia a dizajn: Greg Lynn, FORM)

Architekti ako Herzog & de Meuron, Jean Nouvel, Venturi Scott Brown, OMA, Zaha Hadid, UNStudio, ONL a MVRDV nastolili revolúciu v urbanizme, architektúre a dizajne, s čím je neodlučiteľne spojené aj navrhovanie štruktúr a vzorov. Mnoho ďalších ateliérov (vrátane Future Systems, ALA, Klein Dytham, Reiser Umemoto, Lab architects, Sauerbruch Hutton, LAB [AU], NOX, Daniel Libeskind, FAT, MAKE, Hilde Und K, Juergen Mayer, David Adjaye, ETH Zürich a ďalších) tiež pôsobí v odvetví digitálnej architektúry. Obrovské množstvá publikácií, výstav, workshopov, projektov a hlavne prác mladých návrhárov je dôkazom toho, že architektúra, priestorové štruktúry a ornamentálnosť celku je viac orientovaná smerom k väčšej, viac high-tech, koncepčnej, abstraktnej, nehmotnej funkcii s využívaním nových vizuálnych efektov. Sú to nové technológie, ktoré dovolili architektom rozšíriť škálu typových prvkov s presnosťou, s ktorou doteraz neboli schopní pracovať a s možnosťou plynulo prejsť do ich realizácie. Nové softvérové a technologické riešenia dávajú revolučným spôsobom možnosť narábať s objektom návrhu presnejšie, vytvárať priestorové štruktúry, konštrukcie i ornament v nadväznosti na formu a funkciu.

Zaužívaný pojem ornament, ktorému doteraz patril historicky obmedzený a zaužívaný význam, iba ako čistý obal alebo dekorácia, sa v súčasnosti značne rozširuje. Dnešné priestorové štruktúry, vzory a ornament sú predovšetkým digitálne generované – parametrické, postmoderné reprodukcie tradičných alebo nových vzorov vznikajúcich za pomoci návrhových technológií. V mnohých prácach sú zásadnou inováciou technologicky vytvárané štruktúry, vzory a ornamenty ako napr. plochy, membrány, zložité povrchy, priestorové štruktúry alebo voľné organické tvary. Najviac technicky domyslené projekty sú navrhované s využitím genetických algoritmov a parametrických programov, ako je Grasshopper, Generative components, Processing a L-Systems.

V závislosti od toho akým spôsobom a aké programové riešenie architekt alebo dizajnér pri svojej tvorbe využíva, môžeme rozdeliť tvorbu štruktúr, vzorov a ornamentu do troch základných skupín. Tieto skupiny sú priamo závislé, nakoľko každá využíva základný princíp delenia plochy. Tak ako základné skupiny aj proces ich tvorby sa skladá z troch fáz – diskretizácia plôch, jej morfovanie za pomoci aplikácie genetických algoritmov a parametrov a aplikácia ornamentu, ktorý v mnohých prípadoch nemá iba estetickú ale aj funkčnú hodnotu.

1. Diskretizácia a štruktúrovanie plôch
siete-a-ornament7.jpg

7 – Architektúra akcentujúca životné prostredie – adaptívne fasády. Zaha Hadid Architects: Civil Courts, Madrid 2007, detail fasády (www.patrikschumacher.com)

Už spomínané technológie umožnili architektom rozvoj sofistikovaných techník panelovania a štruktúrovania povrchov. Nové možnosti sa využívajú hlavne pri navrhovaní a aplikácii obvodového plášťa budovy: jednoduchá geometria, mozaikovanie, materiálové textúry a vrstvenie, napríklad tieniace systémy. Vzory a štrukturalizácia sa nedávno tešila silnému návratu. Architekti sa snažili vyrovnať s problémom použitia sériovej výroby, čo umožnilo použitie modulárnej konštrukcie. Takýto typ konštrukcie umožňuje projektom väčšiu flexibilitu, najmä tým, ktoré by stratili nevhodným systémom jednoznačnú formu, ktorá bola pri počiatku navrhovania projektu. V podstate ide o optimalizáciu plochy za pomoci jednoduchej alebo zloženej siete. Realizácia komplexných architektonických voľných tvarov a mnohé generácie panelových vzorov zostávajú naďalej náročné, ako po stránke materiálovej tak po stránke výrobnej.

Helmut Pottmann, vedúci skupiny v rámci ústavu Diskrétnej matematiky a geometrie na Vienna University of Technology (TU Viedeň), skúma možnosti uplatnenia výrobného softvéru práve pre túto problematiku. Umelci mali vynikajúce znalosti generatívnych princípov vzorov dávno pred matematikmi. Matematické riešenie problému vyskladania akéhokoľvek zakriveného tvaru sa dosiahlo až v 20. storočí. V matematike, mozaikovanie a delenie plôch vychádza z rastrovania (členenia, tiling), ako môžu byť pravidelné tvary rozmiestnené v ploche a ako sú schopné vyplniť nekonečný priestor bez medzier a prekrývania. Súdobá architektúra vytvára ohromujúcu paletu nových konštrukcií a priestorových modelov, ale architekti nie vždy majú správne nástroje pre realizáciu týchto štruktúr. Je to náročná a vzrušujúce úloha hlavne pre matematikov, ako preklenúť priepasť medzi dizajnom a realizáciou a vytvoriť tak nový prístup, zohľadňujúci už v návrhu aspekty a problémy spojené s realizáciou.

Na základe výberu vhodného materiálu a výrobnej technológie, sú niektoré geometrické tvary v reálnej aplikácii uprednostňované, nakoľko rovinné panely sú vždy najjednoduchšie a najlacnejšie. Zakrivené panely (hlavne to platí pri práci so sklom) by mali byť najviac valcového tvaru. Vo všeobecnosti platí, že materiály ako kov, betón a taktiež už spomínané sklo je najideálnejšie tvarovať a vyrábať pri vyskladaní plochy s jednoduchým a nie dvojitým zakrivením. Delenie, panelovanie, alebo inak povedané, optimalizácia pôvodného navrhovaného tvaru sa stala obľúbenou témou nielen z hľadiska konštrukčného riešenia objektu, ale aj ako jeho estetického stvárnenia plochy.

Delí sa do nasledovných základných prístupov:

• Pravidelné panelovanie sa skladá z opakovania jedného tvaru. Prakticky poznáme iba tri druhy pravidelného panelovania: členenie na trojuholníky, štvorce a šesťuholníky. Tieto tvary samy o sebe môžu vyplniť povrch, pretože ich vnútorné uhly sú presne súčtom uhlov 360 °.

• Polopravidelné panelovanie kombinuje dva typy polygónov, ktoré zdieľajú spoločné vrcholy. Napr. pravidelný šesťuholník s jednou bočnou stranou štvorca. Existuje 9 známych štruktúr polo-pravidelných teselácií.

• Kopírujúci tvary (Rep-tiling) – kopírované štruktúry sa skladajú zo zhodných tvarov, ktoré sú rotované, čím sú schopné vytvoriť väčšie verzie tvaru nekonečného radu. Tieto generácie voláme polyformy. Kopírované štruktúry sú implicitné v takých situáciách ako sú Zlatý rez alebo Penrosova dlaždica.

• 3D panelovaním môžeme vytvárať trojdimenzionálne formy. Takéto formy môžu kombinovať kombinácie tvarov. 3D panelovanie vytvára priestorové štruktúry. Poznáme len päť príkladov, kedy 3D panelovanie vytvára pravidelné mnohosteny, (t. j. platonické tvary).

• Neperiodické panelovanie – neperiodické štruktúry nemajú pravidelné, opakujúce sa vzory, čím majú vznikané štruktúry väčší potenciál rozvíjať sa, alebo expandovať cez svoje priestorové hranice.

Asymptote, NOX, Foster+Partners Architects, FOA, Greg Lynn FORM, Rem Koolhaas – to je len malá skupina architektov a dizajnérov zaoberajúcich sa a hlavne vo svojej praxi využívajúcich možnosti optimalizácie a členenia plôch a objektov. Je to však iba prvý stupeň štrukturalizácie alebo celkového členenia plochy, nakoľko pri vložení ďalšieho parametru do celkového procesu tvorby delenia vzniká úplne iná úroveň konštrukčného a estetického stvárnenia objektu.

2. Parametrické členenie a štruktúrovanie plôch
siete-a-ornament8.jpg siete-a-ornament9.jpg

8 – Prelomový projekt od architektov Herzog a De Meuron. Pri použití viacerých vrstiev materiálov a potlače na fasáde v podstate vznikol holografický efekt. Mulhouse, Brunstatt, Francúzsko, Herzog & de Meuron (foto: www.flickr.com)

9 – Projekt hotela, ktorý bol navrhovaný za použitia najmodernejších technológií. Tieto parametre boli hlavným faktorom pri formovaní celkovej štruktúry fasády ale aj konštrukcie objektu, Yas Marina Hotel & Yacht Club, Asymptote+Gehry Technologies (foto: Ryan Carter, The National)

Kľúčovým projektom v tomto smere bol projekt Ricola – Mulhouse, skladovacie priestory v Brunstatte, Francúzsko, od architektov Herzog & de Meuron z roku 1993. Charakteristický je zavedením rôznych povrchových efektov, ako sú odlišné materiálne textúry (čo už sa stalo v neskorších fázach moderny), ale hlavne umelé, kvázi-grafické techniky povrchového spracovania a povrchového vzorovania, ktoré boli použité až teraz. Tieto podnety obohacujú formálny repertoár architektúry, bez návratu späť k tradičným formám zdobenia. Postupne do procesu tvorby vstupujú ďalšie prostriedky, ktoré pomocou aplikácie vstupných ľahko ovládateľných parametrov sú schopné reagovať na rôzne exteriérové vplyvy prostredia (skriptovanie). Používatelia môžu pracovať so softvérom pomocou dynamického modelovania a priamo manipulovať s geometriou, alebo vyšpecifikovaním pravidiel ovládať vzťahy medzi prvkami modelu. Inou možnosťou je definovanie komplexných foriem a systémov prostredníctvom algoritmov. Súčasný architektonický softvér podporuje veľa štandardných súborov vstupov a výstupov, ako napr. DGN od Bentley Systems, DWG, Autodesk, STL (Stereo litografie), Rhinoceros a ďalšie. Tento softvér je možné tiež integrovať so systémami Building Information Modeling (BIM).

Novou príležitosťou je adaptívna diferenciácia fasád s ohľadom na okolité prostredie, hlavne svetlo. Parametre, sa v tomto prípade značne líšia v závislosti od orientácie k povrchu a polohe. Postupné zmeny intenzity slnečného svetla na zakrivenom povrchu sú premietané do gradientov a transformované pomocou atraktorov, ktoré predstavujú zdroj svetla – čiže sú priamou zložkou tvorby. V rámci parametrizácie sú funkčné nároky povýšené do umeleckého konceptu. Variabilita východiskovej plochy je využívaná ako data-súbor, ktorý môže riadiť oveľa radikálnejšie vzor diferenciácie práve morfovaním podkladovej siete, ktorá na rozdiel od prvej diskretizovanej podoby siete ostávala nezmenená. Diferenciácia robí plochu oveľa viac nápadnejšou. Práve silný dôraz kladený na viditeľnú diferenciáciu je jedným z charakteristických znakov parametrizácie. Druhým je kladenie dôrazu na vzťah formy, konštrukcie a tvaru generovanej štruktúry, nakoľko v súčasnej fáze napredovania techniky sa výrazná diferenciácia a nesúlad s východiskovou formou môže zdať iba ako formálny experiment. Diferenciácia povrchu by mala slúžiť ako prostriedok artikulácie, čo možno vykonať len v prípade, že je v priamom vzťahu s geometrickými alebo funkčnými aspektmi povrchu konštrukcie.

siete-a-ornament10.jpg

10 – Príklad využitia parametrického navrhovania v interiérovom dizajne Art borders (vizualizácia a dizajn: Zaha Hadid a Patrik Schumacher)

Generovaná štruktúra, nachádzajúca sa na povrchu riešeného objektu priamo artikuluje a vstrebáva relevantné údaje celkovej priestorovej konštrukcie povrchu objektu na ktorom sa nachádza. Je dôležité si uvedomiť, že parametrizácia ako štýl, predstavuje umelecký program, ktorý sa len vyvíja a tvorí. Parametricizmus v chápaní P. Schumachera transformuje techniku parametrického dizajnu štruktúr do novej a presvedčivej výrazovej artikulácie. Dôležitým prínosom je práca skupiny už spomínaného okruhu architektov ako napr. Herzog & de Meuron, Jean Nouvel, Venturi Scott Brown, OMA, Zaha Hadid, UNStudio, ONL a MVRDV ktorí využívajú prostriedky parametrizácie a štruktúrovania plôch čím odštartovali nový, priam revolučný spôsob tvorby.

3. Ornament v parametrickej architektúre
siete-a-ornament11.jpg siete-a-ornament12.jpg

11 – Príklad ornamentálnej fasády objektu John Lewis Department Store v Leicesteri (foto: Interpane, Objektdesign: FOA – Foreign Office Architects, Londýn)

12 – Spôsob akým možno dosiahnuť štruktúrovanú ornamentálnosť fasády za pomoci viacerých úrovní perforácie materiálu, Christian Dior Store, Ginza, Japan, Kumiko Inui (foto: www.wikimedia.org)

Vo svojej knihe The Function of Ornament (2006), Farshid Moussavi (FOA) navrhuje, aby ornament spĺňal určitú funkciu – hlavne estetickú, kultúrnu a psychologickú. Moussavi sa stavia proti zaužívanej dogme, že ornament je vnímaný len ako súbor povrchových a dekoratívnych prvkov, ktoré sú pričlenené k objektu, ale že by mala byť znovu vytvorená skupina nových prvkov, vnášajúca do objektu vlastný estetický a umelecký prínos. Ornament je to, čo robí jednu formu odlišnú od inej, rozdiel, ktorý je výsledkom činnosti architekta, a nie niečo, čo na pozorovateľa vplýva ako produkt z cudzej umeleckej alebo kultúrnej oblasti. Znovudefinova nie ornamentu ako nástroja je neoddeliteľnou súčasťou súčasnej tvorby, pretože každá nová forma môže zapojiť rôzne vnímania v závislosti od spôsobu, akým architekt rieši daný problém a ako zoradí konkrétny súbor svojich zámerov alebo použitých materiálov.

Skôr ako fungujúci prostredníctvom symbolov a zmyslov, súčasný ornament sa zameriava na funkciu prenosu nových vnemov a snaží sa ovplyvňovať pocity návštevníka. Zobrazovací charakter ornamentu sa snaží pôsobiť na každého pozorovateľa rozdielne a tým v nich vytvára aj rôzne druhy vnemov a nálad, pocitov, významov alebo myšlienok. Na rozdiel od symbolických definícií ornamentu, ktoré sú zakorenené v homogénnom poňatí spoločnosti, definícia ornamentu od F. Moussavi tvrdí, že v súčasnej pluralitnej spoločnosti, ktorej chýbajú spoločné kultúrne pamäti, sa navrhnutím nového systému tvorby abstraktného ornamentu môžeme prepojiť s rôznymi jednotlivcami, spôsobmi a produkovať tak rôzne formy subjektivity. Umožňuje aj použitie bežne zaužívaných iných prvkov do architektonického prostredia, napr. filmu, hudby a grafického dizajnu, ktoré sa dajú chápať ako sociálne štruktúry.

Širšie zamerané priestorové aplikácie týchto vzorov a sietí vytvárajú nové možnosti aplikácie a ich uplatnenie v sférach ako hospodárstvo, obrana, logistika, doprava, služby a komodity. Toto zlúčenie matematiky, výpočtovej techniky a umenia je len logickým vyústením progresu uplynulých rokov v snahe vytvoriť prototypy nových high-tech inteligentných priestorových štruktúr, sietí a vzorov aplikovateľných v architektúre. Niektoré z najviac podnetných príkladov sietí sú používané v sociálnej, politickej a kultúrnej sfére (Facebook, Twitter). Pomocou nového výskumu z oblasti optických ilúzií a efektov, nových materiálových riešení, pokroku výpočtovej techniky a ďalších vizualizačných a priestorovo tvorivých technológií sa teraz môžu v tvorbe štruktúr zohľadniť aj nové vstupné aspekty – ako nehmotné, dynamické, neviditeľné a virtuálne priestory.

Doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD., Ing. arch. Adam Kuzma, FA STU v Bratislave

Diskusia

Pridať komentár [2] | Sledovať diskusiu [0] | RSS

miso

clanok

05. 01. 2011 23:25:38 | miso

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

vyborny clanok, dakujem.

Ginza

18. 01. 2011 14:14:46 | Pavol

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Ginza nie je mesto ale stvrt v Tokyu !!!
Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 99 | T: 0.412397

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne