Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

25. 06. 2019, meniny má: Olívia, Tadeáš

Aktuality

Mestské zásahy Tatry

tatry-fb-cover-2×.png

Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.

04. 02. 2019 | viac

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

33%

Nedá sa zovšeobecňovať

24%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • Požiadajte o pôžičku bez predbežného poplatku

    Kreditné služba je k dispozícii zadarmo a bez zaistenia. Som osoba, ktorá ponúka medzinárodnú …

    25. 06. 2019 / 05:25 | Mehmet Hakan

  • loan offer at 2%

    Potrebujete urgentný úver na zúčtovanie svojich dlhov, alebo potrebujete kapitálový úver na zlepšenie …

    24. 06. 2019 / 23:38 | Max A Bent

  • Nabídka úvěru

    Nabídka úvěru Dobrý den, paní a mistr Poctivost a upřímnost jsou dvě věci, které chybí. Nabízím …

    24. 06. 2019 / 21:58 | Nabídka úvěru

  • PŮJČKY ÚVĚRY 24

    Nabízím vám jediný finanční úvěr od přímého investora ve výši 50 000 až 50 000 000 eur. …

    24. 06. 2019 / 21:12 | Lenka Bolkova

  • Rychlý úvěr 3000000 kc do 100000000 kc

    Nabízím vám pohodlné finanční půjčky od 50 000 Kč do 5 000 000 Kč zdarma a bez zajištění …

    24. 06. 2019 / 19:26 | Lubica

Verejné priestory a zeleň

versail.jpg

O pozitívnych účinkoch zelene v mestách dnes už nikto nepochybuje. Napriek tomu sme v súčasnosti v mestách – a osobitne na Slovensku – svedkami opačného trendu. Zeleň z miest mizne, a to pri rekonštrukciách námestí (výruby stromov a vydláždenie) alebo v rámci iných stavebných a investičných činností. Pri tvorbe nových verejných priestorov sa tiež nedostáva zeleni toľko miesta, koľko by jej malo patriť. S neustálym zaberaním zelených plôch v meste sa, bohužiaľ, stretávame v období poslednej dekády na Slovensku čoraz častejšie. Široký okruh pozitívnych účinkov zelene v mestách možno nemá z krátkodobého hľadiska finančný efekt, avšak z pohľadu obyvateľa mesta má nesmierny význam.

Ak správne posudzujeme podstatu vecí, je každý zelený strom neporovnateľne nádhernejší ako strom vyrobený zo zlata a striebra.“

Martin Luther

Trochu z histórie

Pohľad na zeleň v mestských sídlach prešiel z historického hľadiska rozličnými etapami. Za opevnenými hradbami v stredovekom meste zväčša nebol priestor na mestskú zeleň. Našli by sme tu asi len kláštorné záhrady prevažne s liečivými bylinami. Z pohľadu obyvateľov stredovekého mesta sa vôbec nejavilo ako nutné mať zeleň priamo v meste, pretože stredoveké mesto bolo zvyčajne osadené uprostred dookola sa rozprestierajúcich záhrad a viníc. Po odstránení stredovekých hradieb (väčšinou v 18. storočí) sa mesto oslobodilo zo zovretia a mohlo sa začať voľnejšie rozvíjať. Z bezpečnostného hľadisko nebolo možné stavať v blízkosti opevnenia, a tak okolo bývalého stredovekého opevneného mesta zvyčajne vznikol celý súvislý pás otvorených voľných plôch. Vo viacerých mestách sa dodnes zachoval tento priestor ako tzv. zelený pás (napr. v Prešove), v iných mestách je na miestach okolo bývalého opevnenia dodnes badateľná celá sústava námestí (v Bratislave je to sústava na seba nadväzujúcich námestí – Župné, Hurbanovo, Kamenné, Hviezdoslavovo námestie a Nám. SNP). V súlade so spoločenským vývojom bola koncom 19. storočia parkovou úpravou premenená veľká časť dovtedy „nezelených“ námestí (napr. Hlavné námestie v Bratislave, Prešove a inde). Zásluhou vtedajších „okrášľovacích spolkov“ sa zeleň teda dostala aj priamo do priestoru bývalého stredovekého mesta.

Trošku iný dejinný vývoj mali samotné plochy zelene v meste. Odhliadnuc od záhrad a parkov, ktoré slúžili pre aristokraciu ako súčasť ich sídiel a zakladali sa v súlade s prevládajúcim architektonickým štýlom (osobitne spomeňme renesančné záhrady v Taliansku, barokové vo Francúzsku a prírodno-krajinárske v Anglicku), v 18. storočí vznikajú aj prvé verejné parky a promenády v mestách. Tento trend ovplyvnený duchom viktoriánskej doby pokračoval celé 19. storočie a presiahol až do prvých dekád 20. storočia. V minulom storočí vznikajú v súlade s požiadavkou na zdravé bývanie v prírode satelitné, tzv. záhradné mestá (Londýn), z iných miest poznáme systém „zelených“ radiál (Viedeň), prstencov alebo pásov zelene (Kolín nad Rýnom).

Význam zelene vo verejných priestoroch

V súčasnosti sú už pozitívne vplyvy zelene na stav a kvalitu životného prostredia v meste dostatočne známe. Zeleň zlepšuje mikroklímu, produkuje kyslík, znižuje prašnosť a hluk, menej známymi funkciami sú ochrana biodiverzity a ekosystémové služby vo vzťahu k verejným priestorom či eliminácia negatívnych vplyvov zmeny klímy. Environmentálny aspekt zelene badať aj vo vzťahu k miestnemu systému a prepojenosti jednotlivých verejných priestorov a v neposlednom rade treba spomenúť aj vplyv zelene a verejných priestorov v súvislosti s trendami rozvoja v mestách, ako sú demografický vývoj a zmeny sociálnych štruktúr [1]. Zeleň má v urbanizovanom prostredí pozitívny vplyv najmä na:

  • zlepšenie mikroklímy v mestskom prostredí,
  • zachovanie biodiverzity,
  • ekologickú stabilitu,
  • elimináciu ohrozenia mestského prostredia a biodiverzity v mestách, ako je napr. zmena klímy či nestabilný hydrologický cyklus,
  • niektoré entity súvisiace s trvalo udržateľným rozvojom, napr. environmentálne vzdelávanie, zdravie obyvateľstva, rekreačné služby a pod.,
  • psychologickú a estetickú funkciu.

versail.jpg
Trianon vo Versailles, Paríž

Zlepšenie klímy

Životné prostredie v mestách sa už v súčasnosti výrazne odlišuje od okolitej krajiny vo viacerých charakteristikách – v teplote, vo vlhkosti a v kvalite ovzdušia a i. Zeleň verejných priestorov zohráva v optimalizácii týchto parametrov hlavnú úlohu.

Mikroklimatická funkcia

zelene je jej schopnosť ovplyvňovať svojou transpiračnou činnosťou vlhkosť ovzdušia, poskytovať tieň, znižovať výkyvy teplôt a pod. Dospelá breza môže za vegetačné obdobie odpariť až 7 000 l vody, stromy na uliciach sú schopné odstrániť oxid siričitý a znížiť obsah tuhých častíc až o 75 % [2], mestské parky znižujú teplotu v porovnaní s teplotou v uliciach v priemere o 1 °C. Zelené plochy zvyšujú vlhkosť vzduchu v priemere 5 až 7 percent.

Izolačná funkcia je schopnosť zelene znižovať pôsobenie hluku, zachytávať prach, absorbovať cudzorodé látky z ovzdušia a pod. Napr. 50-roèný javor mliečny (Acer platanoides) absorbuje za vegetačné obdobie 0,0295 kg síry, 0,0860 kg chlóru a 0,0039 kg flóru. Filtračné účinky zelene sú všeobecne známe. Stromová a krovitá vegetácia má priaznivé účinky na čistotu ovzdušia, slúži ako filter pre prachové častice (udáva sa hodnota 20 g prachových častíc na m2 listovej plochy). Nezanedbateľná je aj funkcia znižovania rýchlosti vetra a hladiny hluku v mestskom prostredí. Zmiernenie hluku môže predstavovať až 30 dB na 100 metrov [3].

Zachovanie biodiverzity

Globálne hodnotenie biodiverzity vypracované Programom OSN pre životné prostredie UNEP (United Nations Environmental Programme) odhaduje, že biodiverzita na globálnej úrovni klesá v súčasnosti rýchlejšie ako kedykoľvek v minulosti [4]. Význam biodiverzity v mestách stále rastie vzhľadom na skutočnosť, že rok 2007 bol prvým rokom, keď mestské oblasti obývalo viac ľudí ako vidiecke. Mestá zaberajú len 2 % povrchu Zeme, ale spotrebúvajú ohromujúcich 75 % svetových zásob prírodných zdrojov. Pojem biodiverzity v mestách sa môže vzťahovať na rastliny a živočíchy, ktoré sa vyskytujú v zastavanom prostredí (fasády, strechy, balkóny), alebo na zostávajúce prvky biodiverzity v prirodzených oblastiach zelene (napríklad vo forme mestských lesov), alebo môže ísť o biodiverzitu na verejných mestských priestranstvách. Musíme sa snažiť vytvárať vhodné podmienky na podporu biodiverzity, a to nielen na celomestskej úrovni, ale aj pri projektovaní a vytváraní jednotlivých verejných priestorov na miestnej úrovni [5].

Ekosystémové služby

zelene je úzko spojená s otázkami zelene na verejných priestoroch. Medzi ekosystémové služby patria napríklad regulovanie klímy, regulovanie chorôb, čistenie vôd či rekreačná a náučná funkcia pre obyvateľov [6]. Ekosystémové služby majú teda priame spojenie nielen s ochranou biodiverzity, ale aj s úpravou mikroklímy.

Zmiernenie dôsledkov zmeny klímy

Rastúce množstvo skleníkových plynov zmeny klímy, pravdepodobne, urýchli. Vedci očakávajú, že priemerná globálna teplota zemského povrchu by sa do roku 2100 mohla zvýšiť o 1,8 – 4,5 °C (avšak so značnými regionálnymi rozdielmi v raste teploty), čo zodpovedá očakávanému rastu o 1,1 až 6,4 °C [7]. Zmena teplôt a množstva zrážok, pravdepodobne, povedie k zmenám prírodných ekosystémov prirodzených oblastí zelene v mestách. Niektoré lesné ekosystémy, zrejme, vymiznú, čo spôsobí vyhynutie niektorých druhov. Mnoho rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré nebudú schopné prispôsobiť sa zmeneným podmienkam, bude ohrozených alebo vyhynú. Dá sa predpokladať, že pre zmeny klímy sa nepriaznivé trendy a ich vplyvy prejavia s väčšou naliehavosťou v mestách. Zmeny klímy sa dajú stručne opísať na základe dvoch ukazovateľov – teploty ovzdušia a množstvá zrážok (suchá a záplavy). Zeleň by mohla zohrávať zásadnú úlohu v zmierňovaní negatívnych vplyvov zmeny klímy. Na adaptáciu na dôsledky zmeny klímy by sa mali prijať nové opatrenia a mala by sa vytvoriť politika v oblasti plánovania verejných priestorov.

Regulácia hydrologického cyklu

Dobre navrhnuté verejné priestory s dostatkom zelene môžu mať na hydrologický cyklus v mestských oblastiach priaznivý vplyv, lebo môžu poskytnúť dôležitý priestor na dočasné zachytenie povrchovej vody počas búrok, kým ich neodvedie odvodňovací systém. Verejné priestory s priepustným povrchom umožňujú okrem zachytenia búrkových zrážok priamu infiltráciu zrážok do pôdy, čím sa znížia požiadavky na tradičné kanalizačné systémy. Zeleň súčasne svojím povrchom zachytáva ďalšie výrazné množstvá zrážok, ktoré sa môžu následne vypariť do atmosféry, čím sa zvýši atmosférická vlhkosť, alebo môžu pomaly vsiaknuť do pôdy.

Nepriame vplyvy zelene a verejných priestorov

Viaceré štúdie dokázali priamu súvislosť medzi zdravím obyvateľstva, úrovňou fyzickej aktivity a dostupnosťou zelene. Štúdie ôsmich európskych miest ukazujú, že ľudia, ktorí žijú v oblastiach s bohatou zeleňou, sú s trojnásobne vyššou pravdepodobnosťou fyzicky aktívni a s pravdepodobnosťou o 40 % nižšou sa u nich bude vyskytovať nadváha [8]. Žiaci, ktorí majú prístup alebo aspoň výhľad na prírodné prostredie, majú vyššiu schopnosť sústrediť sa ako deti, ktoré túto možnosť nemajú [9]. Zeleň je dôležitá pre zdravie, umožňuje kontakt s prírodou, podporuje regeneráciu po stresových situáciách, prospieva k duševnému zdraviu, pomáha zlepšiť správanie a pozornosť detí a podporuje fyzickú aktivitu ľudí [10].

ba.jpg
Hlavné námestie v Bratislave po ostatnej rekonštrukcii

Prepojenosť plôch a prvkov zelene

Množstvo zelene a priestorové vzťahy medzi jednotlivými zelenými plochami majú priamy vplyv na stav biodiverzity v mestskom prostredí. Fragmentácia prírodných prvkov preto vyžaduje prepájať plochy zelene do miestneho systému vzájomne prepojených prírodných prvkov na celomestskej úrovni. V oblasti urbanizmu a plánovania mesta treba prostredníctvom územnoplánovacej dokumentácie priamo určiť množstvo a plošný obsah zelene pomocou regulatívov tak, aby sa vytvorila funkčná ekologická sieť umožňujúca transfer druhov aj lepšiu využiteľnosť obyvateľmi.

Dokumenty a programy EÚ

Zeleni sa venujú viaceré dokumenty a programy EÚ, a to z pohľadu životného prostredia a biodiverzity, priestorového plánovania, ale aj udržateľného rozvoja. Dohovor o krajine, ktorého signatárom je od roku 2005 aj Slovensko, sa zameriava na dôležitosť mestskej krajiny a zelene, na zapojenie verejnosti a na dôležitosť výmeny skúseností a informácií.

6. environmentálny akčný program EÚ (ďalej 6. EAP) sa venuje zmenám klímy a podčiarkuje potrebu implementovať opatrenia zamerané na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, z ktorých sa viaceré týkajú aj zelene a verejných priestranstiev. Ide najmä o podporu tvorby parkov a zelene, zvýšenie retenčnej schopnosti územia a zabezpečenie ochrany pred povodňami. Pre rýchlu a efektívnu implementáciu 6. EAP boli vypracované tematické stratégie, ktoré pokrývajú každý z prioritných vytýčených cieľov 6. EAP. Popisujú praktické kroky, ako docieliť požadované kvalitatívne a kvantitatívne výsledky, a obsahujú časový harmonogram, kedy sa má dosiahnutý pokrok v členských štátoch stanoviť a vyhodnotiť. Tematická stratégia mestského životného prostredia (Thematic Strategy on the Urban Environment) sa zaoberá zeleňou a mestskými verejnými priestranstvami osobitne z pohľadu ochrany biodiverzity [11].

Európska perspektíva územného rozvoja (European Spatial Development Perspective, ESDP) zdôrazňuje v kapitole zameranej na politické ciele a varianty pre územie EÚ princíp dostupnosti zelene a otvorených priestranstiev, čo zároveň zahŕňa aj potrebu ochrany a rozvoja menších zelených plôch v mestách, ktoré majú podľa tohto dokumentu nielen ekologickú, ale aj sociálnu funkciu [12]. Aj Kohézna politika EÚ na roky 2007 – 2013 sa venuje mestám a osobitne zdôrazňuje obnovu prostredia miest, verejných priestranstiev a nevyužitých zanedbaných lokalít, hlavne v bývalých priemyselných lokalitách [13]. Uvádza sa tu, že ak je mestské prostredie kvalitné, pomáha to nielen spĺňať priority Lisabonskej stratégie, ktorej cieľom je urobiť Európu atraktívnejšiu pre pracovnú silu, bývanie a investície, ale prispieva to zároveň k zmierneniu tlaku na okrajové časti mesta, ktoré sa inak nekontrolovane rozrastajú ako dôsledok hľadania lepšej kvality života mestských obyvateľov.

Slovensko ako členská krajina EÚ by malo tieto dokumenty plne zohľadniť a vziať do úvahy trendy vývoja očakávané v nasledujúcich desaťročiach.

Štandardy v oblasti zelene

Celkovú ekologickú stabilitu sídla možno dosiahnuť len plánovaním množstva zelene, jej kvality a dostupnosti pre obyvateľov, ale aj prepojením jednotlivých funkčných kategórií zelene v rámci sídla navzájom a prepojením zelene sídiel na okolitú krajinnú zeleň. Základným cieľom požiadaviek v oblasti zelene je zabezpečiť obyvateľstvu kvalitné životné prostredie. Týkajú sa:

  • zabezpečenia vhodnej mikroklímy sídelného prostredia,
  • zohľadnenia trendov a scenárov budúceho vývoja mesta (zmeny klímy, zmeny počtu obyvateľov a základné demografické údaje, napr. podiel ohrozených skupín obyvateľstva),
  • časovej dostupnosti zelene na krátkodobú rekreáciu a dostupnosti zelene pre všetky vrstvy a vekové skupiny obyvateľov,
  • hospodárenia s dažďovou vodou,
  • zvýšenia retenčnej schopnosti územia,
  • ochrany biodiverzity na urbanizovaných územiach.

Ekologicky vyvážené sídlo charakterizuje viac ako 40 – 60 % plošný podiel zelene [14, 15]. Pri plánovaní tzv. ekoštvrtí vo Veľkej Británii platí všeobecné pravidlo, že 40 % pozemkov, súkromných i verejných, by mala byť zeleň. Zo súčasných známych a dostupných prameňov vyplýva, že priemerná potreba zelene pre zastavané územie sídelného útvaru sa pohybuje okolo 75 m2 na obyvateľa. V roku 2009 sa spracúvala aktualizácia Štandardov minimálnej vybavenosti obcí (ktorá bola zastrešená URBION-om ako jedna z hlavných úloh – pozn. red.), v ktorej boli v kapitole zeleň zohľadnené všetky opísané požiadavky a trendy vývoja. Štandardy pri jednotlivých kategóriách zelene sú tu vyjadrené:

  • množstvom, rozlohou zelene a pod.,
  • dostupnosťou zelene,
  • podielom vegetačných plôch,
  • percentuálnym vyjadrením pomeru plôch vegetácie a celkovej plochy,
  • podielom pokrytia drevinami – percentuálnym vyjadrením pomeru plochy porastenej drevinami a celkovej vegetačnej plochy,
  • percentuálnym vyjadrením nepriepustnosti,
  • priemerná priepustnosť vyjadrená súčtom priepustnosti plôch podľa jednotlivých typov povrchov na danej ploche.

Ostáva len dúfať, že ich včasné uplatnenie v praxi sa odrazí na skvalitnení prostredia našich slovenských miest a tým aj na spokojnosti a zdraví obyvateľstva v mestách.

augustenborg.jpg
Plocha zelene umožňujúca zachytávanie a vsakovanie dažďovej vody (Augustenborg, Švédsko)

Príspevok bol vypracovaný v rámci projektu „UrbSpace“ (www.urbanspaces.eu), podporeného z programu Central Europe.

Ing. Zuzana Hudeková vyštudovala záhradnú a krajinnú architektúru. V súčasnosti pracuje ako projektová manažérka v treťom sektore. Pôsobí v neziskovej organizácii REC Slovensko, ktorej cieľom je pomáhať pri riešení problémov životného prostredia, a venuje sa osobitne projektom v oblasti tvorby a ochrany zelene.

Literatúra:
[1] Ensuring quality of life in Europe‘s cities and towns. Tackling the environmental challenges driven by European and global change. EEA report No. 5, 2009, s. 26.
[2] Town and country Planning Association, TCPA: The essential role of green infrastructure: eco-towns green infrastructure worksheet, Londýn, 2008.
[3] Town and country Planning Association, TCPA: The essential role of green infrastructure: eco-towns green infrastructure worksheet, Londýn, 2008.
[4] United Nations Environmental Programme – Program OSN pre životné prostredie
[5] WERNER, P. – Zahner, R.: Biologische Vielfalt and Stadte, Naturschutz (BfN), Leipzig, 2009.
[6] Turner Review. No. 9. Ecosystem services: an ecophysiological examination, http://www.publish.csiro.au/?…
[7] The IPPC Fourth Report 2007. http://www.ipcc.ch/…ontents.html
[8] ELLAWAY et al: Graffiti, greenery and obesity in adults: secondary analysis of European cross sectional survey. In: British Medical Journal 331, 2005, s. 611–612.
[9] VELARDE et al: Health effects of viewing landscapes: landscape types in environmental psychology. In: Urban Forestry & Urban Greening 6, 2007, s. 199–212.
[10] Ensuring quality of life in Europe’s cities and towns. Tackling the environmental challenges driven by European and global change. EEA report No. 5, 2009, s. 17.
[11] Thematic Strategy on the Urban Environment, http://ec.europa.eu/…_0718_en.pdf (2005)
[12] http://ec.europa.eu/…s/som_en.htm
[13] Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti. Strategické usmernenie Spoločenstva na roky 2007 – 2013. ISBN 92–79–03489–8, s. 29.
[14] Town and country Planning Association, TCPA: The essential role of green infrastructure: eco-towns green infrastructure worksheet, Londýn, 2008.
[15] Štandardy minimálnej vybavenosti obcí. Metodická príručka pre obstarávateľov a spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie, MŽP SR, 2002.

Public spaces and greenery

No-one today would seriously doubt the positive effects of greenery in urban areas. In spite of this we are at present witnesses to an opposite trend in cities – and particularly in Slovakia. Vegetation is disappearing, either during the reconstruction of squares (felling of trees and replacement with flagstones) or as part of construction and investment activities. Even in the creation of new public spaces greenery is not getting as much utilization as it should have, and unfortunately we have been seeing ever more frequently over the past decade a continuous decline in green areas. The limited positive effects of urban vegetation perhaps do not have an economic effect from a short-term perspective, but from the standpoint of the city dweller its significance is immense.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 85 | T: 0.545117

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne