Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

604 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

20. 09. 2018, meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Autor

Prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD., Ing. arch. Nina Bartošová

Autor fotografií

Nina Bartošová

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav, s.r.o.

Zobrazení

17792

Dátum vydania

11. 01. 2011

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

52%

Celkový počet hlasov: 1010

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

41%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:41 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:41 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:40 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:40 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:39 | gionna

Priemyselné dedičstvo a rozvoj miest

priemyselnededicstvoarozvojmiest1.jpg

Priemyselná revolúcia zmenila významnou mierou európske mestá do podoby akú poznáme dnes. Na rozdiel od Severnej Ameriky, v Európe bol jej priebeh špecifickejší, nakoľko prebiehala v existujúcej historickej štruktúre sídelných útvarov a ich infraštruktúry. V priebehu 20. storočia sa výroba sťahuje do iných končín sveta a spoločnosť sa orientuje na III. sektor. Nie všetky priemyselné mestá 19. storočia sa dokázali prispôsobiť, predovšetkým tie, ktoré sa orientovali veľmi špecificky sa javia ako problematické, transformácia z industriálnej na postindustriálnu spoločnosť je dnes celoeurópskou problematikou.

„Proces transformácie prináša so sebou rozsiahlu konverziu fyzických štruktúr, ktorých vznik bol spojený s expanziou priemyselnej výroby v okrajových resp. mimosídelných polohách vtedajších miest a ktoré sa dnes nachádzajú v jadrových oblastiach miest a mestských aglomerácií. Na rozdiel od nedávnej minulosti sa do popredia dostávajú nielen ekologické, ale aj socioekonomické a sociokultúrne aspekty procesov obnovy degradovaných urbánnych štruktúr a osobitne transformácie bývalých priemyselných oblastí.“ Plnohodnotné zaradenie industriálneho dedičstva do kultúrneho dedičstva je stále problematické. Spoločnosť si len pomaly uvedomuje, že tieto objekty a areály sú nositeľmi hodnôt ako historických, tak aj technických a architektonických a sú svedectvom významnej éry, ktorá už patrí minulosti.

priemyselnededicstvoarozvojmiest1.jpg

1 – V niekdajšej elektrárni z konca 19. storočia na južnom brehu Temže v Londýne, ktorá bola neskôr zmenená na sklad spoločnosti s bujónmi OXO, sa dnes nachádza bývanie, komerčné a výstavné priestory (foto: Nina Bartošová)

História – priemyselná revolúcia

Významnejšie obdobie rozvoja miest prišlo koncom 18. storočia príchodom priemyselnej revolúcie. Zmeny, ktoré nastali, natrvalo poznamenali obraz vtedajších miest. Priemyselná revolúcia začala v Anglicku a spustila masívne spriemyselňovanie, ktoré začalo v oblasti textilného priemyslu a postupne sa rozšírilo do ďalších odvetví. V tomto období nastal obrovský nárast výroby, spolu so spracovaním surovín, či už išlo o výrobne suroviny alebo pohonné látky.

Významnú úlohu zohrala doprava, vďaka čomu došlo k rozvoju železníc ale aj vodnej dopravy. Rozvíjali sa komunikačné technológie a celková infraštruktúra. Efektívnosť výroby závisela od strategického plánovania.

Dôležitým elementom v tomto procese bol nielen druh priemyslu, potrebné množstvo ľudskej pracovnej sily, ale aj vhodná poloha, či už v nadväznosti na spracovávané suroviny, alebo na miesta odbytu. Zatiaľ čo v Západnej Európe nastalo spriemyselňovanie začiatkom 19. storočia, na území Slovenska to bolo až po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867, kedy nastalo priaznivejšie ekonomické obdobie. Nové podniky vznikali predovšetkým za účasti rakúskych a nemeckých investorov a koncentrovali sa v okolí Bratislavy, využívajúc dobré spojenie s Budapešťou a Viedňou, pričom materské podniky sídlili zväčša vo Viedni.

Nové mestské štruktúry

priemyselnededicstvoarozvojmiest2.jpg

2 – Doky v Londýne konvertované na bývanie (foto: Nina Bartošová)

Sprievodné javy rozvoja priemyslu výrazne ovplyvnili celkovú spoločensko- ekonomickú sféru dotyčných krajín. Nová situácia sa premietla do štruktúry miest. Nastala masívna migrácia obyvateľstva podmienená potrebou pracovnej sily do nových priemyselných centier, čím značne narástol počet obyvateľstva v mestách.

Prílev populácie do miest priniesol nové formy bývania. Profilovala sa nová spoločenská trieda robotníkov a nastal výrazný nárast tzv. strednej triedy. Spočiatku boli robotníci vytlačení do nezdravých tmavých obydlí v rámci mesta, časom začali vznikať za mestom v rámci výrobných areálov robotnícke kolónie, za ktoré zodpovedali majitelia baní a tovární, v ktorých záujme bolo, aby pracovníci bývali čo najbližšie k pracovisku. Robotníci tu bývali s celými rodinami, ich súčasťou bola vybavenosť, takže priemyselné areály fungovali ako samostatné mestské zóny. Robotnícke kolónie dali základ typu sociálneho bývania, ktoré poznáme dnes.

Deindustrializácia

V 20. storočí nastáva postupný úpadok priemyslu v pôvodných výrobných zariadeniach a prevádzkach. Prosperujúce priemyselné mestá zo začiatku storočia upadajú jeho koncom, ostávajú opustené výrobné areály, bane, doky. Krajina, ktorá si ako prvá význam priemyselného dedičstva uvedomila, bolo Anglicko.

Koncom 60. rokov 20. storočia vzniká prvé open-air priemyselné múzeum Ironbridge a Beamish. Pre šírenie hodnôt industriálneho dedičstva bol rovnako dôležitý proces ich mapovania. Udalosti ako zničenie Propylea v londýnskej stanici Euston Station a Coal Exchange 2) v londýnskom City v rokoch 1961 – 1962 zalarmovali verejnosť a podnietili organizácie ako English Heritage 3) k aktivite. Napriek tomu zostáva dodnes ich ochrana a hlavne spôsob ich ďalšieho využitia náročný. Problémom je zložitý spôsob adaptácie.

Nie je žiaduce, aby sa z každého priemyselného areálu stalo múzeum, aj keď táto funkcia predpokladá zväčša šancu v čo najväčšej možnej miere zachovať objekty aj s pôvodným technickým zariadením, ktoré zvyšuje hodnotu pamiatky.

Regenerácia

Úspešná regenerácia industriálneho dedičstva musí mať na zreteli trvalo udržateľný rozvoj a nemôže ignorovať ekonomické hľadisko a vhodné spoločenské využitie. Pozitívny príklad pre Európu, týkajúci sa regenerácie areálov, prišiel z Ameriky, konkrétne z Bostonu, kde bol miestny úrad na obnovu založený už v roku 1957 a počas 70. rokov zregeneroval klasický priemyselný komplex Quincy Market s prepojením na prístav a ďalšie obnovené stavby. V Európe sa pomocou spoločnosti The London Docklands Development Corporation založenej v 1981 počas 18 rokov existencie podarilo zregenerovať veľkú oblasť dokov vo východnom Londýne. Ďalším aktuálnym príkladom je projekt HafenCity v Hamburgu alebo park High Line v New Yorku na vyvýšenej železnici z 30. rokov 20. storočia v najväčšej priemyselnej zóne Manhattanu a mnohé ďalšie projekty.

priemyselnededicstvoarozvojmiest3.jpg

3 – Regenerácia priestorov a objektov bývalej Rothovej továrne na patróny v Bratislave – situácia (autori: CHRENKO, P; KOVAĽ, L.; KUBÍČKOVÁ, H.; MÁLUSOVÁ, D. 2010, Diplomové projekty, spracované pod vedením prof. Ing. arch. P. Vodrážku, PhD., Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FA STU v Bratislave); 4, 5 – Pamiatková obnova a dostavba objektov bývalej Rothovej továrne na patróny na Vojnové múzeum – vizualizácie (autorka: Ing. arch. H. Kubíčková, 2010, Diplomový projekt, spracovaný pod vedením prof. Ing. arch. P. Vodrážku, PhD., Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, FA STU v Bratislave)

Európska únia zahrnula vyššie uvedenú problematiku do Teritoriálnej agendy a je jednou z priorít súčasného priestorového plánovania. Európska komisia podporila projekt LUDA 4), ktorý je zameraný na metodiku obnovy rozsiahlych degradovaných území. Slovensko participovalo účasťou SPECTRA Centrum excelencie Európskej únie STU v Bratislave a mestskou časťou Bratislavy – Rača. Koncept regenerácie je založený na ôsmich cieľoch, ktoré sa týkajú sociálnych potrieb budúcich užívateľov revitalizovaných areálov aj kvalitatívnych aspektov miesta, ktoré vznikne po revitalizácii. Je dôležité, aby sa zachovanie industriálneho dedičstva stalo súčasťou verejného záujmu, a aby jeho hodnoty boli chápané ako potenciál, ktorý môže byť finančne zhodnotený v procese regenerácie, nakoľko presadzovanie kultúrnych hodnôt bez zohľadnenia pragmatických aspektov je v súčasnej situácií takmer nemožné.

Diskusia

Pridať komentár [2] | Sledovať diskusiu [1] | RSS

Zaujímavé

07. 01. 2014 22:03:16 | Pavol

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Šikovní študenti- škoda že po skončení školy nemajú adekvátne zamestnanie

Zaujímavé

07. 01. 2014 22:03:21 | Pavol

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Šikovní študenti- škoda že po skončení školy nemajú adekvátne zamestnanie
Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 87 | T: 0.465560

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne