Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

603 územných plánov

943 článkov

4802 fotografií

online návštevníkov

24. 05. 2018, meniny má: Ela

Aktuality

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Vernisáž Mestské zásahy Kežmarok

mz-kezmarok-poster-vernisaz-web.png

Tešíme sa na prezentáciu a krst publikácie MZKK 24.11.2017 o 17:00 v Mestskej knižnici Kežmarok.

15. 11. 2017

Autor

Martina Jakušová

Spoluautori

Miriam Heinrichová

Autor fotografií

Architektonické štúdio Atrium

Zdroj

Urbion

Zobrazení

13157

Dátum vydania

23. 01. 2012

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 265

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

24%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • kredit

    Dobrý deň, potrebujete naliehavú pôžičku pošlite nám teraz na rýchlu pôžičku (

    24. 05. 2018 / 00:19 | MARY ANNE

  • Ponuka pôžičky

    Dobrý čitateľ!

    Modlíme sa za Božie požehnanie a šťastie vo všetkých našich životoch a podnikaní. …

    22. 05. 2018 / 08:54 | Kenneth

  • naliehavú pôžičku

    Hľadáte pôžičku na začatie podnikania, splácate svoje účty, poskytujeme na úver od 3 000 eur …

    21. 05. 2018 / 17:31 | Fred Joseph

  • UPDATE ON LOAN REQUIREMENT

    Hello, Apply and get qualify for a loan.Interest rate 1% easy process. Please Only serious inquiries. …

    20. 05. 2018 / 09:53 | UPDATE ON LOAN REQUIREMENT

  • UPDATE ON LOAN REQUIREMENT

    Hello, Apply and get qualify for a loan.Interest rate 1% easy process. Please Only serious inquiries. …

    20. 05. 2018 / 09:52 | UPDATE ON LOAN REQUIREMENT

Michal Burák: Kvalita prostredia a kvalita života spolu úzko súvisia

Základná umelecká škola v Smižanoch ocenená Cenou Dušana Jurkoviča

Michal Burák patrí k architektom, ktorí sa venujú navrhovaniu budov aj územnému plánovaniu. Prácu v oboch sférach považuje za vzájomne prínosnú, dokáže sa vďaka nej pozrieť na budovu v širších súvislostiach a, naopak, pri územnom plánovaní myslieť na reálnu mierku či detail navrhovaných priestorov, v akej človek v skutočnosti žije. Tieto dve oblasti mu však akoby nestačili. Venuje sa aj výstavám, tvorbe knižných publikácií o architektúre a urbanizme a hlavne vývoju a prevádzkovaniu informačného portálu o územnom plánovaní, k čomu ho motivuje hlavne snaha o participáciu verejnosti na procese územného navrhovania.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.

Architekti z Architektonického štúdia Atrium, Michal Burák druhý zľava

Architekti z Architektonického štúdia Atrium, Michal Burák druhý zľava

Do akej miery nás ovplyvňuje kvalita prostredia, v ktorom žijeme – a čo vlastne považujete za kvalitu prostredia?

Kvalita prostredia a kvalita života spolu úzko súvisia. Ak dlhodobo žijeme v neútulných, rozbitých priestoroch, určite máme v živote oveľa menej potešenia, ako keby sme bývali v príjemnom, harmonickom a rastlo vzniknutom prostredí. Prečo nás fascinujú, povedzme, talianske a španielske mestá a ich pokojný, lenivý život? V takýchto mestách s krásnymi priehľadmi a pohľadmi, kam sa len oko oprie, to láka aj nás spomaliť, sadnúť si niekam na kávičku a vychutnávať si nielen okolitú atmosféru, ale aj prítomnosť toho okamihu – a to už nehovoríme o architektonickej či urbanistickej kvalite mesta, ale o kvalite života.

V čom spočíva krása takýchto miest, ak sa na to pozrieme z hľadiska urbanizmu?

Mierka, vrstvenie znakov mnohých období, plynulý organický vývoj sídla…

Poďme na Slovensko – v našich mestách cítiť bezohľadné zásahy do organickej štruktúry nielen z éry spred roka 1989, ale aj zo súčasnosti – zbúrané celé časti, nárazovo zastavané monofunkčné územia a pod. Čo s tým môže architekt urbanista urobiť?

Radikálny prístup pri riešení týchto tiež radikálnych riešení asi nebude tým správnym liekom. Viacero malých, zlepšujúcich projektov, postupné dopĺňanie urbanistickej štruktúry, zaceľovanie týchto rán, skvalitňovanie architektúry – tu niekde vidím riešenie. Možno tomu napomôže aj hospodárska kríza, vďaka ktorej sa miesto sledovania kvantity začne klásť dôraz na kvalitu, ktorou skôr dokáže developer osloviť klienta. Dnes sa nehodí navrhnúť krivú ulicu, lebo je drahšia ako rovná. Nehodí sa navrhnúť ani úzku ulicu, lebo po nej neprejde požiarne auto. Urbanistické štruktúry, aké obdivujeme v historických mestách, dnes už vzniknúť nemôžu. Aj preto ich treba chrániť.

Základná umelecká škola v Smižanoch ocenená Cenou Dušana Jurkoviča

Základná umelecká škola v Smižanoch ocenená Cenou Dušana Jurkoviča

Avšak aj dnes vznikajú nové sídelné celky …

Sú zvyčajne charakteristické rozvoľnenou zástavbou, čo nie je typické pre mestskú štruktúru. Takto nevzniká ulica, námestie či blok, čo sú klasické mestské formy. Na našej práci nás najviac baví to, že môžeme svojou mierou prispieť k tomu, aby vzniklo v prostredí niečo dobré, aby sa niečo zlepšilo. Máme veľké šťastie, že máme také zákazky, ktoré to umožňujú, a že spolupracujeme s investormi, ktorí to chápu, majú vkus a dajú si poradiť a dôverujú profesii architekta. Sú však, žiaľ, aj takí, ktorí majú od začiatku svoju predstavu, od ktorej nemienia upustiť, a architekta potrebujú len na to, aby to „nakreslil“.

Sú teda aj zákazky, pri ktorých si poviete, že v nich nebudete pokračovať?

Stane sa. No najčastejšie volíme cestu postupného presviedčania a vysvetľovania, prečo by sa mal projekt uberať iným smerom, než bola pôvodná predstava investora. Najlepšie prípady sú tie, keď investor už od začiatku architektovi verí. Sami sme niekedy prekvapení, že na začiatku k nám príde investor s predstavou romanticky ladeného domu, a výsledok je často minimalistický, modernistický.

Vila A v Kostoľanoch nad Hornádom

Vila A v Kostoľanoch nad Hornádom

Keď sa po čase prídete pozrieť na dom, ktorý takto vznikal, nevzniká disharmónia medzi tým, ako vyzeral dom pri návrhu, a stavom počas reálneho užívania domu – nebadať znaky, že sa užívateľ nevie vtesnať do minimalisticky navrhnutých priestorov?

Nie, zatiaľ sa to nestalo. Myslím, že architektúra ovplyvňuje spôsob života človeka a naopak, architektúra by mala vznikať v symbióze s vyššími potrebami užívateľa.

Vaša tvorba má, podľa vašich slov, modernistický charakter a netajíte sa záľubou v minimalizme. Neukázali sa tieto tendencie ako slepá ulička?

Mal som na mysli skôr previazanie architektúry a okolia a kontakt interiéru a exteriéru. Baví nás hľadať spôsob, akým budova prerastie s krajinou, okolím, so stromami. Myslím, že dnes už ani tak nezáleží na kvalite samotného interiéru, ak nie je toto previazanie s okolím harmonické. Je dôležité, aby sa ľudia nestali v budovách väzňami a mali priestor vychutnávať si prostredie.

Naučili sme sa už na Slovensku žiť aj zvonka vstupného prahu svojho domu a užívať si verejné či poloverejné mestské priestory?

Myslím, že áno. Cítime to aj pri navrhovaní rodinných domov – investori chcú, aby sa pracovalo s výhľadmi, so správnou orientáciou domu voči okoliu, s danosťami prostredia, ktoré vnímajú ako pozitívnu súčasť bývania.

Vojenský cintorín Bodružal

Vojenský cintorín Bodružal

Na čom pracujete, čím tieto dni žije váš ateliér?

Práve finišujeme s prípravou vernisáže Mestských zásahov Košice 2011 a dokončovaním knihy rovnakého názvu, ktorá obsahuje predstavenie prihlásených projektov a ukazuje možnosti, ako by sa v Košiciach mohli zmeniť niektoré priestory k lepšiemu (rozhovor sa uskutočnil pred vernisážou a krstom publikácie, ktorá bola 22. 11. 2011 – pozn. red.). Okrem toho pracujeme na výstave East Side Architecture, ktorá predstaví tvorbu mladých architektov z východného Slovenska. Uskutoční sa v rámci mestských citylightov koncom decembra a pokračovať bude aj v januári, neskôr sa má výstava reinštalovať aj v Bratislave či iných mestách. Na výstave spolupracujeme s českým časopisom Architekt. Všetky diela fotil jeden fotograf, vďaka čomu sú diela predstavené v podobnej forme. K výstave má rovnako vzniknúť kniha.

Má symbióza tvorby architektúry a územného plánovania u vás vplyv na iný pohľad pri tvorbe? Návrh budovy možno chápete viac v širších súvislostiach a pri územnom plánovaní premýšľate aj nad mierkou samotných objektov?

Áno, silne cítime, že architektúra a urbanizmus musia byť prepojené, a vďaka tomu, že robíme obe oblasti, sa nám jednoduchšie uvažuje v oboch dimenziách. Aj keď sa v našom ateliéri zvyčajne každý viac orientuje na jednu či druhú oblasť, pri každom návrhu sa spolu veľa rozprávame a ovplyvňujeme sa. Navyše je veľmi oživujúce prejsť od návrhu územného plánu, povedzme, k dizajnovaniu drobnej architektúry či naopak.

Pamätné miesto Bj

Pamätné miesto Bj

Nedávno sa dokončil pamätník spisovateľovi B. M. Bjørnsonovi, ktorý je práve peknou ukážkou vnímavého prístupu architektúry k okoliu. Skúste nám priblížiť okolnosti vzniku projektu.

Najprv sme na ten projekt vyhrali súťaž, no nakoniec sme ho realizovali pre mesto Košice zadarmo, tak sa cítime čiastočne ako investor (smiech). Pamätník bol postavený k stému výročiu smrti spisovateľa Bjørnostjerne Martiniusa Bjørnsona, zároveň má projekt spojitosť s nerealizovaným projektom pamätníka tomuto spisovateľovi v Demänovskej doline, ktorý navrhol Dušan Jurkovič. Okrem tejto prvej etapy sa má pokračovať v druhej, nad vodnou nádržou Ružín by mala vzniknúť ešte lávka, konzola, jej budúcnosť je však otázka získania financií. Pred skalným masívom je umiestnená sklená tabuľa, ktorej nápis sa ako vrhnutý tieň pri západe slnka premieta na skalu. Napriek tomu, ako pokojne pamätník pôsobí, jeho realizácia bola pomerne hektická. Od podpisu zmluvy o projekte po otvorenie pamätníka bol len jeden mesiac, v noci pred otvorením len prišiel kamión so sklenou tabuľou, pri ktorej sme si neboli úplne istí, či pri osádzaní nepraskne… Našťastie, všetko dobre dopadlo, po čase nám to už ani nepripadá také stresujúce, skôr bolo vzrušujúce vidieť tak skoro výsledok návrhu v realizácii.

Čo navrhujete teraz?

Robíme sériu rodinných domov v Košiciach, Kežmarku a okolí, navrhujeme autosalón, nedávno sme robili aj realizačný projekt dostavby základnej umeleckej školy v Smižanoch. Škola bola otvorená v roku 2004 a bola dimenzovaná pre približne 200 žiakov, dnes ich tam chodí už 1 000, a tak treba urobiť dostavbu. Je zaujímavé, že v obci s ani nie 9 000 obyvateľmi je taký obrovský záujem o umeleckú školu, chodia do nej deti zo širokého okolia. Veríme, že sme mohli aj našou architektúrou podporiť záujem detí o túto školu.

Okrem architektúry, územného plánovania a týchto aktivít sa angažujete pri budovaní portálu www. uzemneplany.sk. Čo vás k tomu motivuje a na čo portál slúži?

Tomuto projektu sa venujeme už viac rokov, na Slovensku chýbal portál o územnom plánovaní a urbanizme. Takisto chýbala platforma, kde by boli územné plány jednoducho dostupné v elektronickej podobe na jednom mieste, a vďaka ktorej by mohla byť verejnosť viac zainteresovaná do procesov územného rozhodovania. Verejnosť by mala mať možnosť jednoducho sa dozvedieť, kde sa obstaráva územnoplánovacia dokumentácia, kedy bude verejné prerokovávanie, či napríklad môcť nahliadnuť do schváleného územného plánu, aby si mohla zistiť, aké regulatívy platia na parcele, o ktorú sa zaujíma. Samozrejme, platná územnoplánovacia dokumentácia aj oznámenie o jej prerokovávaní bývajú zverejnené v zmysle zákona, no aj tak je pre verejnosť jednoduchšie ísť na jeden portál, kde nájdu všetko zverejnené na jednom mieste používateľsky jednoduchou formou, ako sa preklikávať rôzne navrhnutými zákutiami webových stránok jednotlivých samospráv. Počas pripomienkovania územnoplánovacej dokumentácie môže verejnosť posielať svoje pripomienky, ktoré automaticky získa obstarávateľ aj odborne spôsobilá osoba na obstarávanie.

Návrh zeleného KVP, sídliska v Košiciach, v rámci projektu Mestské zásahy Košice 2011

Návrh zeleného KVP, sídliska v Košiciach, v rámci projektu Mestské zásahy Košice 2011

Portál však používa aj odborná verejnosť.

Snažíme sa na ňom zverejňovať aj aktuálne informácie z oblasti územného plánovania a odborné články aj z iných médií (medzi nimi je aj Urbanita – pozn. red.). Pre ateliéry je zaujímavou možnosťou vytvoriť si na portáli svoj profil, zverejniť svoje projekty a pritiahnuť pozornosť potenciálnych zadávateľov projektov. Nielen architekti, ale aj obce a mestá sa môžu podeliť o územné plány, ktoré sa po pridaní na náš portál automaticky zverejnia aj na ich webových stránkach.

Spomínali ste, že sa pri návrhu architektonických projektov stalo, že ste sa pre diametrálne odlišný názor na riešenie rozhodli od projektu odstúpiť. Stalo sa vám to už aj pri územnom plánovaní?

Pri územnom plánovaní má každý subjekt úplne iné a často nezharmonizovateľné nároky na územie, čo je úplne prirodzené – a nájsť rozumný konsenzus prospievajúci tým najvzácnejším hodnotám a potenciálom územia je práve ten kumšt dobrého územného plánovača. No aj tak sa nám už stalo, že sme si pri jednej zákazke povedali, že to celé nestálo za to. Na začiatku sme ťahali jednu pílu spolu s obstarávateľom – mestom a odolávali sme spolu tlaku investora na jedno nezmyselné riešenie. Od istého momentu však bolo mesto „za“, a tak sme boli označení my za tých zlých. Ako môže mesto ako ten, kto má hájiť záujmy svojich obyvateľov, dať zrazu pokyn na riešenie, o ktorom samo vedelo, že je zlé? Vtedy odmietame prebrať zodpovednosť za takéto rozhodnutie. Nie je to až taká neštandardná situácia, stáva sa to, žiaľ, často. Ak v projekte cítime takýto nezdravý nátlak, vždy je lepšie z neho vycúvať kratšou cestou, ako absolvovať tortúru, ktorá nemusí viesť k dobrému výsledku. Navyše ak chceme brať ohľad aj na iné kritériá, ako je maximalizácia zisku, takýto investor, pravdepodobne, nebude stopercentne spokojný s našou prácou, a tak sa stáva, že nezaplatí, či dokonca hľadá ďalšie právne cesty, ako ateliéru ublížiť.

Transformácia výmenníka tepla na Wuppertálskej ulici v Košiciach na malé sídliskové kultúrne centrum

Transformácia výmenníka tepla na Wuppertálskej ulici v Košiciach na malé sídliskové kultúrne centrum

Určite sa paradoxných situácií v územnom plánovaní deje veľa …

Často sa viac-menej cez slzy smejeme aj na ďalších riešeniach, ktoré sa bežne v územnom plánovaní prezentujú. Delevoper tvrdí, že dnes už nikto nepotrebuje 12 metrov širokú komunikáciu, údajne stačí 6-metrová, ktorá je navyše z oboch strán až po jej hranicu oplotená. Vraj to tak chcú samotní budúci majitelia, aby sa nepredražila konečná cena nehnuteľnosti. Nekonečné vysvetľovanie, že sa pri prípadnom parkovaní stane z obojsmerky jednosmerka, že ak dieťa otvorí bránu, ocitne sa hneď v jazdnej dráhe idúceho auta, že bez chodníkov po okrajoch je ohrozený každý obyvateľ na ulici, o prístupnosti hasičským autom ani nehovoím… Pri projektoch, kde sa v marketingovej komunikácii skloňujú slovné spojenia ako kvalitné prostredie, vynikajúce dopravné napojenie, nadštandardná kvalita riešenia, rodinná atmosféra, sa šetrí doslova na každom centimetri štvorcovom, a to na úkor práve toľko vychvaľovanej kvality prostredia.

Návrh premeny výmenníka tepla na Važeckej ulici v Košiciach na kultúrno-spoločenské centrum

Návrh premeny výmenníka tepla na Važeckej ulici v Košiciach na kultúrno-spoločenské centrum

Michal Burák: Quality of the environment and quality of life closely associated

Michal Burák belongs among those architects who undertake both the designing of buildings and also land-use planning. He considers working in both spheres as mutually beneficial; it allows him to look at a building in its wider context and, with reference to land-use planning, to think on the real scale or detail of the proposed spaces in which people will actually live. But it seems that even these two areas are not enough for him. He is also involved in fairs, in the creation of book publications about architecture and urbanism and even in the development and operation of an information portal on land-use planning whose main motivation is encouraging public participation in the process of territorial decision-making.

Diskusia

Pridať komentár [6] | Sledovať diskusiu [1] | RSS

re

24. 01. 2012 13:19:53 | ivana

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

ta posledna veta sa mi páči najviac :)

RE: re

24. 01. 2012 14:52:34 | michal | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

dik:)

Pochvala

28. 02. 2012 11:40:58 | Jaybe

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Kvalitné návrhy na východe Slovenska, nehostinnom prostredí pre architektúru !
atrium

RE: Pochvala

28. 02. 2012 12:53:40 | atrium | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

dakujeme, kazda pochvala potesi:) Vychod ma svoje specifika, ale v konecnom dosledku, da sa.

Pekne veci projektujete:)

31. 10. 2012 19:54:26 | martina@jasnakrasna.sk

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Az mi je do placu ze tu nemame takto schopnych ludi...kde? Hovorim o Senci...kde sa vsetko zlikvidovalo a mesto vyzera presne na obraz troch developerov, ktori maju peniaze a kontakty a nemaju vkus. Tie zahrady v KE, a vila H uplna spica:) Drzim palce. Martina

RE: Pekne veci projektujete:)

11. 11. 2012 23:42:24 | Predseda | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Vy ste skoro vsade Martina :-)
Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 92 | T: 0.380023

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne