Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

604 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

22. 08. 2018, meniny má: Tichomír

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Autor

Martina Jakušová

Autor fotografií

Thomas Quine, Geodis Slovakia , s. r. o., Fatima Maďarová, Košice 2013

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

13192

Dátum vydania

28. 12. 2011

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

47%

Celkový počet hlasov: 473

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Košice, metropola východu

ke-metropola-vychodu-1.jpg

V roku 2013 majú byť Košice Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK). Mesto chce využiť prostriedky, ktoré vďaka projektu získalo, na jeho rozvoj tak, aby boli mestu prospešné aj po roku 2013. Miesto budovania nových areálov a budov sa Košice upriamili na konverziu a revitalizáciu zón a objektov, ktoré by vhodne slúžili nielen počas kraľovania Košíc európskej kultúre, ale aj neskôr. O tom, čo sa v meste v súčasnosti rieši z hľadiska územného plánovania a rozvoja mesta, sme sa porozprávali s Ing. arch. Martinom Jergušom povereným zastupovaním hlavného architekta Košíc.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.

Územný plán mesta Košice pochádza z roku 1976, jeho spracovateľom bol URBION. Medzitým bol dvakrát kompletne prepracovaný (v rokoch 1984 a 1991) a mnohokrát aktualizovaný – posledné zmeny a doplnky sú z roku 2010, ďalšie sa pripravujú tento rok. Útvar hlavného architekta presadzuje myšlienku premietnuť nové požiadavky na územný plán do jednej súbornej aktualizácie územného plánu mesta každý rok.

„Mesto, žiaľ, mierne trpí tým, že územný plán nemá vyrovnanú štruktúru spracovania, niektoré územia sú ešte v pôvodnom stave a časti, ktoré boli aktualizované, sú spracované podrobnejšie a inou metodikou. Dlhodobo cítime potrebu obstarať nový územný plán mesta, ktorý by predovšetkým spodrobnil pôvodné časti Košíc a zjednotil metodiku spracovania celého územia, no rozpočet na to zatiaľ nebol schválený.

Územné plány zón boli vypracované najmä na obce, ktoré sa postupne pričlenili k mestu, a nie sú dostatočne podrobné. Zonálne plány však chýbajú hlavne pre územia, kde sa udiala alebo má realizovať výraznejšia zmena funkcie, napríklad v Mestskej časti Košice-Západ – Terasa. Ide o územia bývalej komplexnej bytovej výstavby. Keďže sa postavili – ako ich názov hovorí – komplexne, v súčasnosti by po 40 či 50 rokoch existencie mali prejsť aj komplexnou obnovou, čo sa čiastočne deje. Lenže tomu by mali predchádzať urbanistické vyhodnotenie a zadefinovanie územia, nie živelné dostavby,“ hovorí o stave územnoplánovacej dokumentácie v meste M. Jerguš.

ke-metropola-vychodu-1.jpg

Na strategické územia a oblasti, kam má smerovať výraznejšia investičná zástavba, začal magistrát od novembra minulého roku vo vopred vytypovaných oblastiach vyznačených aj v územnom pláne požadovať spracovanie územného plánu zóny. Až čas ukáže, či to investorov odradí alebo naopak priláka vďaka väčšej istote, čo v území môže plánovať so súhlasom mesta.

O miere podrobnosti, ktorá by dostatočne regulovala rozvoj územia, no príliš ho nezväzovala a pripúšťala viaceré alternatívy v budúcnosti, sa vedie polemika aj na košickom magistráte: „Sledujeme odlišné územné plány viacerých európskych miest, napríklad Prahy či Krakova, a aj to, ako ich overuje čas – či sú to už striktnejšie, regulatívnejšie koncepcie alebo voľnejšie, ktoré určujú len rámcové regulatívy. Miera regulácie závisí aj od celkového vývoja spoločnosti a jej priorít.

Rovnaká polemika vzniká pri hľadaní optimálnej presnosti formulácie regulatívov – ak majú byť zrozumiteľné, nemusia byť právne presné, a naopak, ak chceme vylúčiť prípadné špekulácie, mali by sme naše požiadavky na reguláciu definovať čo najpresnejšie,“ naznačuje M. Jerguš.

Mesto potenciálov

Základná urbanistická koncepcia a okružno-radiálny systém Košíc dávajú mestu výborné príležitosti ďalšieho rastu. Územný plán počítal s počtom obyvateľov 300-tisíc, Košice majú v súčasnosti necelých 250-tisíc obyvateľov a neodhaduje sa, že by ich počet mal v blízkej dobe rapídne narásť. Košice majú vynikajúce dopravné napojenie a strategickú polohu. Medzinárodné letisko, vyústenie širokorozchodnej železnice, cestné dopravné napojenie či množstvo kvalifikovanej pracovnej sily sú atribúty, ktorými má mesto silu pritiahnuť ďalších investorov.

ke-metropola-vychodu-2.jpg

Koncom roka 2015 by Košice mali byť prepojené diaľnicou s celou západnou Európou. Nebude to však slovenskou D1, ktorá sa dobudováva od Bratislavy po Zvolen, ale cez Maďarsko. Rýchlostná komunikácia R4 nahradí súčasnú cestu prvej triedy č. 68, ktorá vedie viacerými obcami v okolí Košíc a už nestačí pre medzinárodnú nákladnú dopravu. Náš úsek R4, ktorý sa začal stavať koncom augusta 2010, by mal byť hotový v rozpočtovom náklade 78 miliónov eur vo februári 2013. Budovaný úsek R4 nadväzuje na pripravovaný úsek rýchlocesty R2 Košice-Šaca – Košické Oľšany s napojením na mimoúrovňovú križovatku budúceho úseku diaľnice D1 Budimír – Bidovce. Južný obchvat Košíc na ceste R2 a pokračovanie diaľnice do Bidoviec by sa mali začať stavať od polovice roka 2014 a dokončené by mali byť v roku 2017. Tento projekt má veľký význam pre ďalší rozvoj mesta nielen z dopravného hľadiska, viažu sa naň rezervné rozvojové plochy.

V územnom pláne je dostatok rozvojových plôch na bývanie, priemysel, občiansku vybavenosť. „Ako problém cítime skôr výkyvy v realitnom segmente, v súčasnosti napríklad majú developeri záujem stavať rezidenčné projekty, no máloktorý z nich chce vybudovať aj potrebnú občiansku vybavenosť alebo na ňu aspoň rezervovať priestor.

Bytová výstavba sa má rozvíjať v oblasti Heringeš, v Ťahanovciach (4. a 5. etapa), na Girbeši a vo Východnom meste, málopodlažné bývanie sa plánuje v Pereši, Lorinčíku, Poľove, ďalej v Krásnej – Na hore a v Košickej Novej Vsi. Prioritou mesta je vytvárať zmiešané zóny vzájomne si neškodiacich funkcií bývania, vybavenosti a služieb, nie rozsiahle monofunkčné zóny bytových domov alebo rodinných domov. Občianska vybavenosť sa má rozvíjať v Ťahanovciach na Americkej a Magnezitárskej ulici, v biznisovej zóne pri letisku a vo Východnom meste. Mesto sa snaží o postupnú premenu brownfieldov v okolí Magnezitárskej a Južnej triedy na občiansku vybavenosť, prípadne čistú výrobu. Ťažký priemysel sa môže rozvíjať na viac ako 100-hektárovom území na juhu Košíc v blízkosti U. S. Steel Košice v lokalite Bočiar.

ke-metropola-vychodu-3.jpg

Prioritou mesta je uprednostňovať ľahký priemysel, na ten sú vhodné plochy v priemyselných parkoch Pereš, Šaca, v VIII. výrobnom okrsku a vo Východnom meste. Rekreácia a šport majú dobré podmienky na rozvoj v lokalitách Anička, VŠA, ďalšie lokality Jazero, Kavečany a Jahodná sú už rozvinuté, avšak majú ďalší potenciál rastu.

Mesto má množstvo území, ktoré sú vhodné na revitalizáciu – pomerne vzácnu plochu v blízkosti centra mesta zaberajú železničné prekladiská súvisiace s výrobou v U. S. Steel, ktorých revitalizácia bola predmetom urbanistickej štúdie. Nové uplatnenie si majú nájsť Malinovského kasárne, na ktorých mieste by mal vzniknúť polyfunkčný komplex v réžii rakúskeho developera UBM.

Európske hlavné mesto kultúry

V roku 2013 budú Košice Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK). Podľa primátora Richarda Rašiho presahujú najvýznamnejšie plánované aktivity súvisiace s realizáciou investičných projektov, ktoré sa majú čerpať z regionálneho operačného programu v rámci projektu Košice – EHMK 2013, až 60 miliónov eur. Mesto zriadilo tím odborníkov a na jeho prácu dozerajú viceprimátori, ktorí si rozdelili svoje kompetencie. Prostredníctvom urbanisticko- architektonickej súťaže našla samospráva riešenie Kulturparku Košice, ktorý vzniká ako konverzia bývalých vojenských Kasární kapitána Jaroša a skladov na kultúrne zariadenie prepojené s okolím. V súťaži zvíťazil prešovský architekt Irakli Eristavi.

Rekonštrukcia kasární má stáť 12 miliónov eur a mala by byť hotová do konca roka 2012. Bude sa tu nachádzať kultúrno-spoločenské centrum aj priestory pre mladých začínajúcich kreatívcov. Treba oceniť, že víťazný návrh zachováva maximum pôvodných štruktúr a je zaujímavým príkladom revitalizácie brownfieldu. Leitmotívom projektu je Interface – budovanie rozhraní, priestorov, v ktorých sa môže realizovať odovzdávanie a prijímanie kultúrnych odkazov, priestorov na umenie. Druhým kľúčovým projektom EHMK je premena ôsmich výmenníkových staníc na malé lokálne komunitné centrá. Tento projekt nie je natoľko investične ani stavebno-technicky náročný, vyžaduje však zainteresovanie miestnej verejnosti formou komunitnej práce, a tak ich fungovanie ešte preverí čas.

Cieľom je, aby vznikli ohniská kultúry aj mimo centra mesta, rozvoj pozitívneho lokálpatriotizmu a budovanie identity veľkých sídlisk. Tento projekt vníma samospráva zároveň ako vhodnú propagáciu mesta z hľadiska turizmu vďaka výmenným pobytov umelcov, ktorí budú pôsobiť priamo na sídlisku a pracovať s miestnymi obyvateľmi.

ke-metropola-vychodu-4.jpg

V minulom čísle Urbanity odznelo, že projekt Košice 2013 – EHMK môže mnohých svojich návštevníkov diskriminovať tým, že mesto nebude bezbariérové. Ako je to teda s bezbariérovosťou stavebných riešení realizovaných v rámci projektu EHMK? „Debarierizáciu celého mesta nemožno spájať s projektom EHMK. Ako je známe, projekt EHMK je určený na posilnenie kultúrnych aktivít a kultúrnej infraštruktúry a riadiaci orgán – Ministerstvo kultúry SR – veľmi dôsledne dbá, aby sa investovalo len v súlade s cieľmi projektu, t. j. do ničoho iného. Z tohto projektu preto nemožno financovať bezbariérové úpravy v meste, ktoré priamo nesúvisia s investičnými aktivitami pre kultúru,“ hovorí k veci M. Jerguš. Čo sa teda v rámci bezbariérových riešení v meste realizuje? „Uvedomujem si, že odstraňovanie bariér je veľmi aktuálna téma, práve preto sa jej venujeme konštruktívne a vecne. Snažíme sa v našich „slovenských“ podmienkach urobiť kus dobrej práce v záujme zlepšenia kultúry a objektov.

Projekt Kasárne Kulturpark vytvára z uzatvoreného areálu, do ktorého sa ľudia s obmedzenými pohybovými možnosťami vôbec nemohli dostať, bezbariérový areál, v rámci ktorého budú riešené budovy aj vonkajšie priestory upravené aj na pohyb ľudí s telesným postihnutím. Sedem výmenníkových staníc, z ktorých sa vytvoria komunitné centrá, budú prístupné pre vozíčkarov a zlepší sa aj prístupnosť ich okolia. Budova Starej krytej plavárne z minulého storočia doteraz nebola prispôsobená na pohyb ľudí s obmedzenými pohybovými možnosťami, čo sa zmení, rovnako ako prístup zo susednej zastávky MHD.

Amfiteáter, aj keď sa nebude realizovať veľkorysé riešenie s celoročnou prevádzkou, prejde základnou rekonštrukciou, ktorej dôležitou časťou je úprava existujúcich objektov na pohyb telesne postihnutých. Podobne Mestský park prejde redizajnom vrátane zlepšenia bezpečnosti a pohybu vozíčkarov, ale aj zrakovo postihnutých, ako aj park Moyzesova, obe strany parku Komenského a Hrnčiarska ulica. Projekt Archeologická lokalita na vrchu Hradová umožní prístup telesne postihnutým až k odhaleným zvyškom hradu a budúcemu malému amfiteátru,“ vymenúva M. Jerguš.

Košice zatiaľ, podobne ako ani Bratislava, celkom „neobjavili“ svoju rieku. V minulosti bol Hornád pre mesto skôr hrozbou povodní, a preto sa mu otáčalo chrbtom, no dnes je na čase premeniť nábrežie na kvalitný verejný mestský priestor na oddych a rekreáciu. Zároveň však mesto ráta s vybudovaním protipovodňových opatrení tak, aby boli Košice pripravené na tisícročnú vodu. Aby sa nestratil kontakt mesta s vodou, neplánuje sa prehlbovanie koryta, skôr jeho rozšírenie, hlavne na ľavej strane Hornádu, kde sa podľa slov M. Jerguša plánuje prvá etapa výraznejšieho mestotvorného riešenia nábrežia.

Košice, metropolis of the east

In 2013 Košice is to be the European Capital of Culture (EHMK). The city intends to use the resources that thanks to the project it gained for its development in such a way that it remains of benefit even after that year. Instead of building new complexes and buildings, Košice is focusing on the conversion and revitalization of zones and structures which will serve not only during its reign as capital, but beyond that. Just what the city is presently aiming at in terms of territorial planning and urban renewal is a subject we discussed with Ing. arch. Martin Jerguš, head architect of the city of Košice.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 86 | T: 0.293376

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne