Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

604 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

21. 08. 2018, meniny má: Jana

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Autor

Mag. Marek Dinka

Autor fotografií

archív autora, www.ba-um.eu

Zdroj

Urbion

Zobrazení

11945

Dátum vydania

22. 02. 2012

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

49%

Celkový počet hlasov: 357

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • WE OFFER ALL KIND OF LOANS

    Do You Need A Loan To Consolidate Your Debt At 1.0%? Or A Personal Loans * Business Loans etc. Interested …

    21. 08. 2018 / 00:11 | WE OFFER ALL KIND OF LOANS

  • WE OFFER ALL KIND OF LOANS

    Do You Need A Loan To Consolidate Your Debt At 1.0%? Or A Personal Loans * Business Loans etc. Interested …

    21. 08. 2018 / 00:10 | WE OFFER ALL KIND OF LOANS

  • donation

    Dobrý deň, Volám sa Mavis Wanczyk, víťaz jackpotu s výkonom 758,7 milióna dolárov v auguste …

    20. 08. 2018 / 15:23 | Mavis Wanczyk

  • WE OFFER ALL KIND OF LOANS

    Do You Need A Loan To Consolidate Your Debt At 1.0%? Or A Personal Loans * Business Loans etc. Interested …

    20. 08. 2018 / 13:15 | WE OFFER ALL KIND OF LOANS

  • WE OFFER ALL KIND OF LOANS

    Do You Need A Loan To Consolidate Your Debt At 1.0%? Or A Personal Loans * Business Loans etc. Interested …

    20. 08. 2018 / 13:15 | WE OFFER ALL KIND OF LOANS

Koordinácia územného rozvoja Bratislavy a susedných rakúskych obcí v projekte BAUM

Obr. 1. Puzzle, ktoré do seba nezapadá

Mestá neexistujú v priestore izolovane, vždy sú súčasťou určitej funkčnej mestskej oblasti. Mesto spolu s regiónom, ktorý ho obklopuje, tvoria jeden celok, často ich však oddeľujú administratívne hranice. So zahusťovaním mesta, ale aj okolitých obcí a menších miest a s tým súvisiacou rastúcou mobilitou sa enormne zvýšila aj potreba koordinovať územný rozvoj mesta a okolitého regiónu, ktorý mu tvorí prirodzené zázemie. Toto je výzva pre každé mesto. No predstavte si situáciu, keď hranice mesta sú zároveň štátnymi hranicami a to nie medzi dvoma ale rovno medzi troma rôznymi štátmi. A predstavte si, že to mesto je zároveň hlavným a najväčším mestom jedného z tých troch štátov. Vitajte v Bratislave.

Funkčná mestská oblasť Bratislavy sa rozkladá na území troch štátov (Slovensko, Maďarsko, Rakúsko), zahŕňajúc tým tri hlavné (slovenskú, maďarskú a nemeckú) a niekoľko minoritných, ale pre územie typických jazykových skupín (napr. chorvátsku, rómsku). Čo je však z pohľadu priestorového plánovania najdôležitejšie, toto územie spadá pod štyri rôzne plánovacie systémy: slovenský, maďarský, burgenlandský a dolno-rakúsky1. Toto je výnimočná situácia v celosvetovom meradle. Samospráva mesta čelí veľkej výzve: Ako koordinovať rozvoj mesta a regiónu?

Vývoj posledných rokov

Výraznejšie iniciatívy na koordinovanie územného rozvoja s maďarskými obcami sa zatiaľ nerealizovali2. Čiastočne sa to dá vysvetliť tým, že suburbanizácia mesta smerom do maďarských obcí začala neskôr ako do rakúskych, a takisto vzdialenosťou obcí od samotného mesta. Naopak, zaujímavé je, že niektoré rakúske obce sa nachádzajú bližšie k centru Bratislavy, ako jej vlastné mestské časti. Špeciálne to platí pre obce Wolfsthal, Berg a Kittsee, ktoré sú k centru mesta bližšie ako približne polovica bratislavských mestských častí. Tento fakt si však mnohí obyvatelia Bratislavy príliš neuvedomujú, inak by pravdepodobne nedochádzalo k takej výraznej suburbanizácii na východ od hraníc mesta a s ňou spojenými negatívnymi následkami. Interakcia s rakúskymi obcami sa začala hneď po zmene režimu v roku 1989. Najprv to bola iba nákupná turistika, tá neskôr poľavila a vystriedala ju dochádzka do školy a v malej miere aj do zamestnania. Až neskôr došlo aj k suburbanizácii bývania. Žiadny z týchto javov však až tak nevyžadoval koordinovať spoločný územný rozvoj ako vstup Slovenska do EÚ a následný vstup do Schengenského systému. Svoju rolu zohralo určite aj prijatie eura ako spoločnej meny.

Rakúske obce sa ocitli v novej situácii: posledná bariéra, ktorá stála medzi nimi a veľkým, takmer polmiliónovým mestom, bola už len jazyková. Naskytla sa otázka, ako postupovať ďalej. Majú si obce zachovať svoj vidiecky charakter, alebo sa stanú typickými predmestskými štvrťami? Aj na základe týchto otázok rakúska strana iniciovala projekt KOBRA (Kooperation Bratislava). Za jeho najdôležitejší výstup možno považovať Koncepciu priestorového usporiadania – rámcový koncept. V texte a výkresoch sa zosumarizovali a znázornili predstavy štrnástich rakúskych prihraničných obcí o ich budúcnosti v susedstve veľkého mesta. Hodnotu tohto výstupu zvyšuje aj fakt, že mnohé z týchto obcí nemajú dodnes vypracovaný miestny koncept priestorového usporiadania3, ktorý je v (Dolnom) Rakúsku základným nástrojom priestorového plánovania na miestnej úrovni, podobne ako na Slovensku územný plán obce.

Čo však v projekte KOBRA chýbalo, bolo paradoxne mesto Bratislava. Rámcový koncept sa vzťahuje len na územie rakúskych obcí a je “zastrihnutý“ pozdĺž štátnej hranice. V územnom pláne hlavného mesta Bratislavy by ste márne hľadali zmienku o tomto projekte, či už v jeho smernej alebo záväznej časti, žiadny z cieľov sa nepremietol ani do výkresov jeho grafickej časti. Už pohľad na obrázok 1 napovedá, že tieto dva diely puzzle do seba akosi nezapadajú. Hlavne v miestach, kde štátnu hranicu netvorí rieka ako prirodzená bariéra.

Obr. 1. Puzzle, ktoré do seba nezapadá

Obr. 1. Puzzle, ktoré do seba nezapadá

Ďalšou aktivitou zacielenou na územie prihraničia (tentokrát však iba na územie južne od Dunaja) bol projekt CUPA, v rámci ktorého sa v Bratislave zorganizoval medzinárodný workshop za účasti odborníkov na územné plánovanie z rôznych európskych krajín a z USA. Výstupom ich práce boli nielen odporúčania na funkčné využívanie tejto oblasti, ale sa vypracoval aj harmonogram jednotlivých aktivít, ktoré majú za cieľ koordinovať územný rozvoj v tejto oblasti. Jedno z odporúčaní sa týkalo aj spoločného slovensko-rakúskeho projektu spolufinancovaného z prostriedkov EÚ. V tom čase už mesto Bratislava spolu s regionálnymi manažmentmi Dolného Rakúska a Burgenlandu dokončovalo projektovú žiadosť projektu BAUM, čo len potvrdilo správnosť týchto odporúčaní.

Projekt BAUM

K realizácii projektu BAUM (Bratislava Umland management – Územný manažment Bratislavy) viedlo viacero dôvodov. Jedným z nich bol už spomínaný nesúlad funkčného využitia pozdĺž štátnej hranice. Ďalším a treba dodať, že pre rakúskych partnerov projektu najdôležitejším dôvodom a dodnes hlavným cieľom, je vytvoriť manažment mesta a okolia. Tento zámer bol sformulovaný už v projekte KOBRA ako úloha do budúcnosti. Podľa vzoru Viedne by tak malo dôjsť k inštitucionalizácii spolupráce mesta a okolia, tentokrát nie cez krajinské, ale cez štátne hranice. Ďalšími dôvodmi bola napríklad idea obnovy dunajských ramien, overovaná už viacerými štúdiami, prípadne vytvorenia obtokového kanála Bratislavy, ktorý bol navrhovaný už pri stavbe Petržalky. Vo vzduchu tiež visí otázka, aký osud čaká rozsiahle poľnohospodársky využívané plochy na území mesta a v jeho okolí. Posledným impulzom bol zámer jedného investora vybudovať medzi mestskou časťou Petržalka, obcou Kittsee a Jarovskou bažantnicou polyfunkčný komplex Metropolis.

Projekt BAUM sa realizuje v rámci programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika-Rakúsko 2007–2013, priorita 2 – Dostupnosť a trvalo-udržateľný rozvoj, prioritná os 2.2 Trvalo udržateľný územný rozvoj a kvalitná regionálna správa/regionálny manažment. Vedúcim partnerom projektu je mesto Bratislava a projektovými partnermi sú regionálne manažmenty Dolného Rakúska a Burgenlandu. Realizácia projektu má prebiehať v rokoch 2011 až 2013.

Hlavným cieľom projektu je prispieť k vytvoreniu fungujúceho rámca pre koordinovaný spoločný manažment hraničného územia medzi Bratislavou a pohraničnými rakúskymi obcami. Od tohto hlavného cieľa sa odvíjajú ďalšie, špecifické. Tým prvým je vytvoriť fungujúcu multilaterálnu expertnú platformu, ktorá má slúžiť ako základňa na vytvorenie spoločných smerníc rozvoja a na zadanie urbanistickej štúdie, ale aj pre štúdiu samotnú. Druhým špecifickým cieľom je vytvoriť spoločnú urbanistickú štúdiu hraničného územia postavenú na zosúladených záujmoch zainteresovaných subjektov na slovenskej a rakúskej strane. Tretím z týchto špecifických cieľov je vytvoriť podmienky na transformáciu výstupov a odporúčaní urbanistickej štúdie do plánovacej praxe zainteresovaných subjektov.

Ako sa tieto plány realizujú v skutočnosti? Po prekonaní mnohých administratívnych a organizačných prekážok sa na jar 2011 prepracoval projektový tím konečne aj k samotnému obsahu projektu. Úlohou bolo vytvoriť Multilaterálnu expertnú platformu (MEP), čiže vytvoriť skupinu odborníkov z oblasti priestorového plánovania, ktorí budú zastupovať všetky dotknuté subjekty verejnej správy. Na regionálnej úrovni sú to spolkové krajiny Dolné Rakúsko a Burgenland a Bratislavský samosprávny kraj. Na miestnej úrovni je to mesto Bratislava, jeho mestské časti (celkovo 8 ich susedí s Rakúskom) a do projektu sa zapojilo aj všetkých 14 rakúskych obcí, ktoré spolupracovali už v projekte KOBRA. Organizovať stretnutia 26-ich zástupcov by však bolo takmer nemožné a tak sa rakúske obce združili podľa mikroregiónov a každý mikroregión delegoval jedného zástupcu. Podobne sa v Bratislave združili mestské časti podľa obvodov a každý obvod reprezentuje jeden zástupca. MEP tak pozostáva z deviatich členov4. MEP sa stretáva minimálne dvakrát do roka a miesto stretnutia zabezpečí vždy jeden z partnerov projektu. V roku 2011 sa uskutočnili tri stretnutia. Medzi najdôležitejšie výstupy patrí vytvorenie a schválenie stanov platformy a špecifikovanie tém, na ktorých bude spočívať ťažisko spolupráce a koordinácie a spoluvytváranie zadania urbanistickej štúdie. Okrem toho dochádza k priebežnej výmene informácii v oblasti priestorového plánovania, ako napr. o príprave územnoplánovacích dokumentov a podkladov. K takejto výmene informácií predtým nedochádzalo, prípadne iba oficiálnou korešpondenciou, ak to vyžadoval zákon.

Obr. 2 Územie projektu BAUM

Obr. 2 Územie projektu BAUM

Pri druhom špecifickom cieli si všetci partneri želali, aby sa vytvoril spoločný koncept územného rozvoja – v ideálnom prípade nezáväzný dokument, ktorého výsledky sa potom zapracujú do dokumentov záväzných. Predstava rakúskych partnerov vychádzala z ich plánovacej praxe: mal vzniknúť dokument, ktorého ťažisko spočíva v cieľoch sformulovaných v textovej časti. Slovenská strana vychádzala zase zo svojej praxe: želala si dokument, v ktorom by predstavy o spoločnom územnom rozvoji boli premietnuté v prvom rade na výkrese. Po dlhých a namáhavých rokovaniach sa nakoniec podarilo slovenskej strane presadiť, že tým dokumentom bude urbanistická štúdia vypracovaná podľa slovenského stavebného zákona. To by malo v budúcnosti uľahčiť premietnuť spoločné cieľE aj do záväznej územnoplánovacej dokumentácie na Slovensku. Treba vyzdvihnúť aj fakt, že podľa dostupných informácii to bude nielen prvá cezhraničná urbanistická štúdia, ale prvý cezhraničný územnoplánovací dokument vytvorený za spoluúčasti všetkých dotknutých samospráv.

Na naplnenie druhého špecifického cieľa bolo ale treba najprv vytvoriť spoločnú informačnú základňu. Externí experti projektu teda na základe tém, ktoré vyšpecifikovala MEP zozbierali a zosumarizovali všetky relevantné územnoplánovacie podklady a dokumenty z oboch strán spoločnej hranice a vytvorili z nich dokument s názvom harmonizovaná informačná základňa (HIZ). Dokument je k dispozícii na stiahnutie na webstránke projektu.

Hneď po dokončení HIZ začalo mesto Bratislava pracovať na texte návrhu zadania urbanistickej štúdie. Text pripomienkovali všetci členovia MEP a tvoril aj podstatnú časť agendy dvoch zasadnutí MEP. Ako najproblémovejšia téma sa ukázalo dlhé roky plánované, no nikdy nerealizované vodné dielo Wolfsthal. Rakúska strana vybudovanie takéhoto diela odmieta na všetkých úrovniach samosprávy, na Slovensku sa však v textových častiach záväzných územnoplánovacích dokumentov nachádza požiadavka na vytvorenie územnej rezervy pre takéto dielo.

Práce na návrhu zadania boli ukončené koncom roka 2011 a oslovené inštitúcie zo Slovenska a Rakúska dostali možnosť vyjadriť sa k návrhu zadania. Pripomienky k návrhu zadania budú vyhodnotené znova na stretnutí MEP koncom februára, následne na to bude vypracovaný čistopis zadania. V mesiacoch marec až jún by mala prebehnúť súťaž na spracovateľa urbanistickej štúdie a aj v tomto prípade pôjde o novinku: Podľa predbežných dohôd projektových partnerov by spracovateľom štúdie malo byť slovensko-rakúske konzorcium.

V necelých dvoch ostávajúcich rokoch realizácie projektu bude teda ťažisko aktivít spočívať na spracovaní urbanistickej štúdie a na vytvorení manažmentu mesta a okolia. Jeho konkrétnu podobu určia až rokovania projektových partnerov, predstava rakúskej strany vychádza z manažmentu mesta a okolia ako ho vytvorili rakúske spolkové krajiny Viedeň a Dolné Rakúsko. Jedná sa vlastne o združenie týchto dvoch krajín, predsedníctvo združenia tvoria členovia vlád oboch spolkových krajín. Riadenie združenia zabezpečuje riadiaca skupina zložená z najvyšších predstaviteľov oddelení územného plánovania oboch krajín ako aj zástupcov viedenských okrskov a zástupcov okolitých obcí. Združenie má aj dvoch zamestnancov: Regionálneho manažéra pre južnú časť a regionálnu manažérku pre severnú časť. Akú podobu bude mať manažment mesta Bratislava a jeho okolia, ukáže až budúcnosť.

Na záver

Projekt BAUM je náročný po obsahovej aj organizačnej stránke. Mesto Bratislava prvý krát vystupuje v úlohe vedúceho partnera projektu a je tak zodpovedné za celý projekt nevynímajúc ostatných projektových partnerov. Zosúladiť záujmy obcí, mestských častí, mesta, kraja a spolkových krajín je vyčerpávajúca úloha, keďže každý z týchto aktérov sa na spoločnú problematiku pozerá zo svojej úrovne, vychádzajúc zo svojej legislatívy a komunikujúc vlastným jazykom. Pozerať sa na spoluprácu očami ostatných partnerov je nevyhnutnou esenciou, ktorej nikdy nie je dosť. Projekt však napriek svojmu veku zaznamenal prvé úspechy a uznania. Pri spracovávaní rakúskej koncepcie územného rozvoja5 bol navrhnutý do kapitoly o príkladoch dobrej praxe. Ostatné stretnutie MEP v rakúskej obci Pama navštívil aj rakúsky veľvyslanec na Slovensku, Dr. Josef Markus Wuketich a aktívne sa zaujímal o konkrétne aktivity projektu. Zatiaľ najväčším úspechom však bola celoeurópska súťaž Regiostars Awards 2012, cena za inovatívne projekty, vyhlasovaná európskou komisiou. Tento rok sa do súťaže prihlásilo 107 projektov z celej Európy, z ktorých porota vybrala 24 najlepších a rozdelila ich do kategórii. Projekt BAUM sa spolu s ďalšími troma projektmi bude uchádzať o cenu v kategórii Citystar. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční 14. júna 2012 v Bruseli.

Poznámky

1 Rakúsko je federácia a všetky kompetencie, ktoré nie sú v ústave výslovne vymenované ako úloha spolkového štátu, spadajú automaticky do kompetencií spolkových krajín. To sa týka aj oblasti priestorového plánovania a príslušnej legislatívy. Právne predpisy aj nástroje sa teda líšia.

2 Výnimkou je projekt Jordes (prípadne Jordes ), ten sa však zameriaval na regionálnu úroveň – na región Viedeň-Bratislava-Györ

3 Örtliches Raumordnungskonzept (Koncepcia miestneho územného rozvoja)

4 Zástupcovia Dolného Rakúska, Burgenlandu, mikroregiónov Marchfeld a Donauland-Carnuntum, regionálneho združenia Leithaauen, Bratislavského samosprávneho kraja, mesta Bratislava a mestských obvodov Bratislava IV a Bratislava V.

5 Österreichischer Raumentwicklungskonzept (Koncepcia územného rozvoja Rakúska), rakúska obdoba Koncepcie územného rozvoja Slovenska.

Odkazy

Projekt BAUM: www.ba-um.eu

Projekt CUPA: http://www.iiinstitute.nl/…entation-lab

Projekt KOBRA: http://www.pgo.wien.at/…08_klein.pdf

Stadt-Umland Management www.stadt-umland.at

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 84 | T: 0.326516

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne