Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

610 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

12. 08. 2020, meniny má: Darina

Aktuality

Mestské zásahy Tatry

tatry-fb-cover-2×.png

Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.

04. 02. 2019 | viac

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

Autor

Stavebné fórum

Autor fotografií

STA

Zdroj

Stavebné fórum

Zobrazení

15705

Dátum vydania

18. 06. 2010

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

47%

Celkový počet hlasov: 1099

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Dopravné tunely – na Slovensku v zajatí nepochopenia a mýtov

tunel-bran.jpg

Vo verejnosti vyvolávajú tunely zväčša negatívne významové konotácie spájané s predražovaním, nedodržaním časového harmonogramu, ale najmä s metaforickým pomenovaním ekonomickej trestnej činnosti. O ich pozitívach, výhodách a celkovom prínose pre spoločnosť sa hovorí už pomenej. A pritom práve tieto sú oproti iným variantom jednoznačné: skracujú dopravné trasy, šetria ľudské životy, čas i peniaze, nedevastujú prírodu a zemský povrch, sú ekologickejšie a v porovnaní s horskými priechodmi podstatne bezpečnejšie, nepodliehajú vplyvom počasia a tešia sa dlhej životnosti. V neposlednom rade v čo najväčšej miere zachovávajú charakter prírody a krajiny. Hoci investícia do nich je astronomicky vysoká, taká istá je aj návratnosť.

Nespočetné úspory a iné benefity

tunel.jpg

23. júna 2007 bol otvorený tunel Sitina na diaľnici D2 Lamačská cesta – Staré grunty. Na jeho existenciu si už nielen tranzitní, ale takisto domáci motoristi zvykli ako na samozrejmý fakt. Vychutnávajú si ho tak, akoby úplne zabudli na desaťročia poznamenané čakaním a prískokmi v nekonečných zápchach pred svetelnou križovatkou na Patrónke.

Tunel, ktorý bol ocenený titulom Stavba roka 2008, výrazne odľahčil dopravu v západnej časti slovenského hlavného mesta. O početných benefitoch v podobe citeľného zlepšenia ovzdušia (menej palív – menej splodín), výrazného zníženia hladiny hlučnosti, estetizácie intravilánu mesta či celkového skvalitnenia životného prostredia obyvateľov širokého okolia ani nehovoriac.

„Vďaka nemu ušetrí každé auto pri jednej jazde v priemere šesť minút, pričom denne ich tunelom prejde okolo 40-tisíc. Za rok to predstavuje celkovú úsporu všetkých cestujúcich približne 90-tisíc dní,“ vyzdvihla na utorkovej tlačovej besede prednosti Sitiny členka výboru Slovenskej tunelárskej asociácie (STA) Viktória Chomová zo spoločnosti Dopravoprojekt Bratislava, ktorá sa dotkla aj trendov a perspektív tohto sľubného odvetvia dopravného staviteľstva na Slovensku.

Podmienkou nezávislá úniková cesta

tunel-lamac.jpg

Najpádnejším argumentom v prospech stavania tunelov je však ich bezpečnosť. Od nej sa odvíja nižšia nehodovosť spojená s šetrením ľudských životov alebo zdravia. „Nehody v tuneloch sú oveľa atraktívnejšie ako na ostatných komunikáciách, preto sa o nich viac hovorí. Tunely sú však bezpečné, komplikácie vzniknú v prevažnej väčšine vinou vodičov, ktorí nepoznajú pravidlá jazdy či postup, ako je potrebné zachovať sa v prípade mimoriadnej udalosti,“ vyvrátil v povedomí verejnosti hlboko zakorenený mýtus člen výboru STA Miloslav Frankovský zo spoločnosti Terraprojekt Bratislava, ktorý ponúkol krátky exkurz do minulosti podzemného staviteľstva vo svete i na Slovensku.

Cestné tunely na Slovensku boli postavené po požiari v tuneli Mont Blanc (11 611 m) pred desiatimi rokmi (1999). Podľa Chomovej musia mať v súlade so smernicou EÚ z roku 2004 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely dlhšie ako 500 m samostatnú únikovú cestu. Napríklad Sitina má 5 priečnych prepojení medzi rúrami a nezávislú únikovú cestu. Branisko disponuje nezávislou únikovou štôlňou, do ktorej sa dá označenými trasami dostať každých 360 m.

Ako predstavitelia STA zdôraznili, slovenské tunely sa budujú v súlade s európskymi požiadavkami na ich vybavenosť bezpečnostnými prvkami, ktorá je na maximálne vysokej úrovni. V prípade vzniku kritickej situácie ju pomáhajú odhaliť, okamžite upovedomiť servisné i záchranné zložky a organizovať záchrannú akciu. Navyše, tento druh stavby je vybavený svetelnou signalizáciou, kamerovým systémom a dostatkom únikových východov.

Tunely majú svoje nezastupiteľné miesto v dopravnej infraštruktúre krajiny hornatého charakteru, akou je Slovensko. Naši odborníci v oblasti podzemného staviteľstva sú v zahraničí uznávaní, čo potvrdili na projektoch realizovaných v Nemecku, Slovinsku, Sýrii či Spojených arabských emirátoch. Paradoxne sa podľa STA najčastejšie práve na Slovensku stretávajú s nepochopením či neprimeranými reakciami. „Tunely sú inžinierske stavby mimoriadne náročné na návrh, realizáciu i prevádzku a nezaslúžia si negatívnu odozvu, ktorá možno vyplýva z neporozumenia a nedostatku informácií,“ neskrýva rozčarovanie predseda STA Róbert Turanský.

Rekordy, prvenstvá, priority

Na Slovensku je dnes podľa STA 76 železničných, 4 diaľničné a 1 cestný tunel.

  • Prvý slovenský cestný tunel (793 m), ktorý pod Bratislavským hradom spája nábrežie s centrom mesta, sa začal stavať v roku 1943 a počas 2. svetovej vojny slúžil ako protilietadlový kryt. Po obnove (1983–84) sa zmenil na električkový. Cieľom prebiehajúcej rekonštrukcie je rýchlejšia doprava a vyššia bezpečnosť.
  • Na jar 1997 boli zahájené práce na razení tunela s jednou rúrou (4 975 m), ktorý pod názvom Branisko uviedli do prevádzky v júni 2003 ako najdlhší a zároveň prvý moderný diaľničný tunel na Slovensku.
  • V lete roku 2003 sa začala na bratislavskom úseku diaľnice D2 Lamačská cesta – Staré Grunty výstavba diaľničného tunela Sitina (1 440 m), ktorý sa stal prvým slovenským dvojrúrovým tunelom (každou rúrou prechádza denne viac ako 20-tisíc vozidiel). A dodnes aj najmodernejším. Má špičkové technologické vybavenie na zabezpečenie plynulej a bezpečnej premávky – informačný systém, osvetlenie, vetranie, požiarnu signalizáciu.
  • Zatiaľ posledným realizovaným diaľničným tunelom je Bôrik (985 m) na úseku D1 Mengusovce – Jánovce. Stavebná časť je už ukončená a po montáži technologického vybavenia sa otvorenie plánuje koncom tohto roka.
  • Najdiskutovanejším tunelom je Višňové (7 460 metrov) v kritickom úseku cesty medzi Žilinou a Martinom, ktorý STA považuje za najväčšiu prioritu. Hoci podľa pôvodných plánov mala byť stavba už v prevádzke, začiatok jej výstavby sa stále odsúva. „Podľa štatistík je na tomto 19-kilometrovom úseku nehodovosť trikrát väčšia ako celkový priemer na diaľniciach. Napríklad v rokoch 2003–2007 tu bolo 815 dopravných nehôd, ktoré si vyžiadali 16 obetí a 40 ťažko zranených. Ak by tunel bol v prevádzke, mohli byť tieto čísla oveľa nižšie,“ povedal podpredseda STA Peter Witkovský, kritizujúc nevyhovujúci stav diaľničných tunelov u nás. Ak by stavba začala, budúci najdlhší cestný tunel by mohol byť podľa neho odovzdaný 5 rokov nato.
  • Ako kľúčový pre regionálnu i vnútromestskú hromadnú dopravu vníma STA aj projekt železničného prepojenia TEN-T, ktorý sa v máji na Svetovom tunelárskom kongrese v Budapešti stretol s veľmi priaznivým ohlasom. Trať spojí Bratislavu s Parížom či Stuttgartom a zároveň v časti vedenej popod Dunaj poslúži MHD.
  1. Tunel Branisko
  2. Tunel Sitina
  3. Lamačský tunel

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 64 | T: 0.495983

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne