Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

610 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

01. 10. 2020, meniny má: Arnold

Aktuality

Mestské zásahy Tatry

tatry-fb-cover-2×.png

Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.

04. 02. 2019 | viac

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

Autor

Ing.arch. Miloslava Pašková

Zdroj

Konferencia Regulačné nástroje v ČR a SR

Počet zobrazení

36135

Kategórie

Súvisiace články

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

discussions

Najnovšie komentáre

discussions

Regulatívy v súčasnom a v pripravovanom stavebnom zákone

Základným cieľom územného plánovania je vytváranie predpokladov trvalého súladu civilizačných, prírodných a kultúrnych hodnôt v území. Tento cieľ zabezpečuje na všetkých stupňoch riadenia a plánovania prostredníctvom územnoplánovacích nástrojov, ktorými sú územnoplánovacia dokumentácia, územnoplánovacie podklady a územné rozhodovanie.

Určovanie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia patrí k najdôležitejším z úloh územného plánovania na dosiahnutie optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia štátu, regiónov a obcí.

Od územných plánov sa očakáva jednak zabezpečenie ochrany pred nežiaducimi zmenami a jednak vytvorenie dostatočne širokej ponuky pre rozvoj územia.

Regulačný charakter má každý stupeň územnoplánovacej dokumentácie; každá z nich ustanovuje zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia a kým v KÚRS prevažujú zásady a v územných plánoch lokálnej úrovne – obce a zóny prevažujú regulatívy. Zásady aj regulatívy sa premietajú do záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa stáva „miestnym zákonom“ po jej vyhlásení všeobecne záväzným nariadením vlády/vyššieho územného celku/obce.

Regulatív priestorového usporiadania a funkčného využitia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív tým určuje hlavnú funkciu ale aj zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť a funkciu v území vo vzťahu k hlavnej funkcii časti územia alebo k jeho priestorovému usporiadaniu.

Regulatívmi usmerňujeme výstavbu a činnosti v území – to znamená že v rámci ďalších povoľovacích konaní slúžia pre činnosť stavebného úradu v územných rozhodnutiach. Aj preto je požiadavka na jednoznačnosť regulatívov. Územné plány a v nich regulatívy musia zohľadňovať právoplatné územné rozhodnutia.

Regulatívy v ÚPD musia byť jednoznačné

  • z hľadiska členenia na záväznú a smernú časť
  • a identické v textovej aj grafickej časti ÚPD resp. v jej záväznej časti
  • jednoznačné z hľadiska používania pojmov – používať pojmy z vyhlášky resp. z metodických usmernení (napr. štandardy vybavenosti) alebo definovať používané pojmy priamo v ÚPD (záväznej časti), ich uplatňovanie musí byť využiteľné a kontrolovateľné majú byť stanovené s dostatočnou mierou flexibility, majú byť stručné, zodpovedať kapacitným možnostiam územia a musia byť v praxi využiteľné.

Základné funkčné členenie rozlišuje územie zastavané a nezastavané. Podľa využiteľnosti sa územie člení na stabilizované a rozvojové.
Regulatívy funkčného využitia členia urbanizované plochy na obytné , výrobné a pod. minimálne v členení podľa vyhlášky č. 55/2001 Z.z. Pre každú takúto plochu je potrebné stanoviť spôsob a intenzitu využitia. Činnosti na danej ploche je potrebné zaradiť do hlavných kategórií:hlavné funkčné využitie a funkčné využitie prípustné, obmedzené a zakázané.
Regulatívy priestorového usporiadania vymedzujú plošné a objemové limity využitia a vybavenia územia. Hlavnými nástrojmi priestorovej regulácie sú regulatívy stanovujúce medzné a neprekročiteľné podmienky obmedzujúcich využívanie plôch a objektov z kvantitatívnych a kvalitatívnych podmienok napr. obmedzujúce intenzitu využitia, výšku zástavby (koeficienty zastavanosti, podlažných plôch, obostavaného priestoru) a regulačné čiary (stavebná čiara, uličná čiara, hranice zástavby).

ÚPD musí vždy obsahovať záväznú časť vo forme regulatívov ako samostatnú časť textovej časti a v grafickej časti. Regulatívy musia byť vyjadrené zrozumiteľne, jednoznačne a vyjadrené vo fyzikálnych jednotkách, matematickým vyjadrením, definíciou podľa právneho predpisu, platnej normy alebo vo výklade pojmov v záväznej časti.
Regulatívy vyplývajúce z právnych predpisov nie je potrebné uvádzať. Územný plán obce by nemal obsahovať regulatívy, ktoré sú obsahom územného plánu zóny. Územným plánom zóny nie je možné meniť záväznú časť územného plánu obce. V princípe územný plán zóny spodrobňuje riešenie územného plánu obce; ak v rámci obstarávania územného plánu zóny vyplynula potreba zmeniť niektorý regulatív územného plánu obce, je potrebné najprv prostredníctvom zmien a doplnkov zmeniť územný plán obce (záväznú časť). Pri obstarávaní územného plánu je dôležité posúdiť vhodnú mieru regulácie daného územia, pretože veľa prísnych regulatívov môže zamedziť ďalší rozvoj územia.

Presné, zrozumiteľné a jednoznačné formulovanie regulatívov a najmä ich dodržiavanie v správnej praxi patrí k základným princípom zvyšovania právnej istoty a spoločenskej potreby územného plánovania.

Regulácia vo vybraných stupňoch ÚPD

Územný plán obce

Záväzná časť územného plánu obce obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú

  1. zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky,
  2. určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),
  3. zásady a regulatívy na umiestnenie občianskeho vybavenia územia,
  4. zásady a regulatívy na umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia,
  5. zásady a regulatívy na zachovanie kultúrnohistorických hodnôt, ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability vrátane plôch zelene,
  6. zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie,
  7. vymedzenie zastavaného územia obce,
  8. vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov,4)
  9. plochy na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a sceľovania pozemkov, na asanáciu a na chránené časti krajiny,
  10. určenie, na ktoré časti obce je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny,
  11. zoznam verejnoprospešných stavieb,
  12. schéma záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb.

Územný plán obce musí obsahovať grafickú časť podľa § 12 ods. 7 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. pričom z hľadiska regulatívov najmä komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami, Mierka grafickej časti (hlavné výkresy v mierke 1 : 10 000 alebo v mierke 1: 5 000, prípadne v mierke 1: 2 880 alebo v mierke 1 : 2 000, podľa potreby doplnené výškopisom) má zodpovedať účelu na ktorý sa ÚPD vypracúva – usmerňovanie výstavby a činností v území a teda aj na činnosti stavebného úradu pri umiestňovaní stavieb a činností v územnom konaní.
Základné funkčné členenie rozlišuje územie zastavané a nezastavané. Podľa využiteľnosti sa územie člení na stabilizované a rozvojové. Regulatívy funkčného využitia rozdeľujú urbanizované plochy na funkčné využitie, ktoré vyhláška č. 55/2001 Z.z. definuje na nasledovné základné účely využitia územia:

  • obytné územia
  • zmiešané územia
  • s prevažne mestskou štruktúrou
  • s prevahou plôch pre obytné budovy
  • výrobné územia
  • plochy pre priemyselnú výrobu
    • plochy pre poľnohospodársku výrobu
    • rekreačné územia

Obytné územia sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská. Územné a kapacitné usporiadanie jednotlivých zložiek obytných území vychádza najmä z hustoty obyvateľstva, druhu stavieb na bývanie a ich výškového usporiadania, dochádzkových vzdialeností a prístupnosti, z požiadaviek na vytváranie tichých priestorov a ľahkej orientácie; musí zodpovedať charakteru mestského alebo vidieckeho sídla, rázu krajiny a jej klimatickým podmienkam a zabezpečovať zdravé bývanie. Hustota, členenie a výška stavieb na bývanie musia umožňovať najmä dodržanie odstupov a vzdialeností potrebných na oslnenie a presvetlenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na požiarnu ochranu a civilnú obranu a na vytváranie plôch zelene. Obytné územia obsahujú aj

  1. plochy na občianske vybavenie, na ktorých sa v súlade s významom a potrebami obcí môžu umiestňovať stavby pre školstvo, kultúru, na cirkevné účely, pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc, spoje, menšie prevádzky pre obchod a služby, verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie, verejnú hygienu a požiarnu bezpečnosť; základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou zodpovedať veľkosti a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia,
  2. plochy zelene v rozsahu zodpovedajúcom estetickým, hygienickým a ekostabilizačným potrebám.

Zmiešané územia s prevažne mestskou štruktúrou sú plochy určené zväčša na občiansku vybavenosť, pre budovy a zariadenia turistického ruchu, miesta na zhromažďovanie a pre obytné budovy vrátane k nim patriacich stavieb a zariadení.

Zmiešané územia s prevahou plôch pre obytné budovy sú plochy umožňujúce umiestňovanie stavieb a zariadení patriacich k vybaveniu obytných budov a iné stavby, ktoré slúžia prevažne na ekonomické, sociálne a kultúrne potreby obyvateľstva a ktoré nemajú negatívny vplyv na životné prostredie, ani výrazne nerušia svoje okolie, napr. malé a stredné výrobné prevádzky a skladové plochy.

Výrobné územia sú plochy určené pre prevádzkové budovy a zariadenia, ktoré na základe charakteru prevádzky sú neprípustné v obytných, rekreačných a zmiešaných územiach,

  1. sú plochy pre priemyselnú výrobu, ktoré sa zriaďujú v obciach s veľkým objemom priemyselnej výroby a prepravy; kapacita a riešenie verejného dopravného a technického vybavenia musia zabezpečovať požiadavky na prepravu osôb, tovaru, surovín a energií,
  2. pre poľnohospodársku výrobu sa zriaďujú v obciach v súlade s rozvojom osídlenia a v súlade s podmienkami kapacitného a druhového rozvoja poľnohospodárskej produkcie; vo vidieckych sídlach sa na tejto ploche umiestňujú všetky stavby a zariadenia rastlinnej a živočíšnej poľnohospodárskej výroby, ak ich prevádzka nemá negatívny vplyv na životné prostredie.

Rekreačné územia obsahujú časti územia obcí, ktoré zabezpečujú požiadavky každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstva a turistov. Podstatnú časť rekreačných zón musí tvoriť zeleň, najmä lesy a sady, ovocné sady, záhrady a záhradkárske osady, trávne plochy a prípadne aj vodné toky a iné vodné plochy. Do rekreačnej plochy sa môžu umiestniť športové zariadenia, ihriská, kúpaliská, zariadenia verejného stravovania a niektorých služieb, centrá voľného času a zariadenia so špecifickou funkciou.

Územný plán zóny

Regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia v územnom pláne zóny sa vzťahujú k jednotlivým parcelám. Záväzná časť územného plánu zóny obsahuje presne formulovaný návrh regulatívov na funkčne a priestorovo homogénne jednotky a jednotlivé pozemky vychádzajúce zo zastavovacích podmienok na umiestňovanie stavieb, ktoré určujú spôsob využitia územia a obmedzujú, vylučujú alebo podmieňujú umiestňovanie stavieb na pozemku. Záväzná časť územného plánu zóny obsahuje

  1. regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov a stavieb,
  2. regulatívy umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia,
  3. regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, urbánnych priestorov s určením zastavovacích podmienok,
  4. určenie nevyhnutnej vybavenosti stavieb,
  5. regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny,
  6. určenie stavieb, na ktoré sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby,8)
  7. požiadavky na delenie a sceľovanie pozemkov,
  8. pozemky na verejnoprospešné stavby a na vykonanie asanácie v riešenom zastavanom území obce,
  9. zoznam verejnoprospešných stavieb,
  10. schému záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb.

    Územný plán zóny musí obsahovať grafickú časť podľa § 13 ods. 8 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. pričom z hľadiska regulatívov najmä hlavný výkres priestorovej a funkčnej regulácie celého riešeného územia na podklade katastrálnej mapy s vyjadrením existujúceho stavu a regulovaného stavu, vymedzenie regulovaných priestorov regulačnými čiarami, určenie zastavovacích podmienok regulovaných priestorov a pozemkov vrátane určenia pozemkov na verejnoprospešné stavby, výkres verejnej dopravnej a technickej vybavenosti s vyznačením vstupov na pozemok,.

Mierka grafickej časti (hlavné výkresy, ktorých podkladom sú katastrálne mapy doplnené výškopisom najmä v mierke 1 : 500 alebo v mierke 1 : 1 000. Výkres širších vzťahov je v mierke 1: 5 000 alebo v mierke 1 : 2 000) má zodpovedať účelu na ktorý sa ÚPD vypracúva – umiestňovanie stavieb a činností v území a teda aj na činnosti stavebného úradu v územných konaniach

Zastavovacie podmienky na umiestnenie stavieb na jednotlivých pozemkoch určujú

  1. umiestnenie stavby na pozemku a určenie polohy stavby na pozemku, najmä vymedzenie hranice na umiestnenie stavby, uličnej a stavebnej čiary, stanovenie hĺbky, šírky a výšky zastavania (podlažnosti) vo vzťahu k úrovni terénu a napojenia stavby na možnosti prístupu z miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie, k hranici susediacich pozemkov, k umiestneniu verejného technického vybavenia územia, k existujúcim stavbám a plochám zelene,
  2. intenzitu zastavania, prípustnosť a neprípustnosť zastavania podľa druhu stavieb a ich účelového využitia, najmä rozsah a mieru stavebného využitia vyjadrené koeficientom zastavanosti, indexom podlažnosti, koeficientom stavebného objemu, podielom zelene vrátane nezastavaných plôch na pozemku a limitmi podľa druhu stavby,
  3. prípustnosť architektonického riešenia stavieb najmä z hľadiska zachovania charakteru existujúcej zástavby, napr. stavebný sloh, tvaroslovie, sklon strechy, použitie niektorých stavebných výrobkov, druh oplotenia,
  4. opis dopravného a technického riešenia a prípustnosť pripojenia na verejné dopravné a technické vybavenie územia s uvedením jeho kapacity, najmä trasovanie a rozmerové parametre líniových stavieb verejnej dopravnej technickej vybavenosti, vrátane napojenia na pozemok s určením spôsobu odvozu alebo zneškodnenia odpadu,
  5. ďalšie podmienky vyplývajúce z hlavných cieľov a úloh riešenia, napr. znižovanie negatívnych vplyvov na zložky životného prostredia vrátane rizikových faktorov, riešenie stavieb užívaných osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, riešenie protipožiarnych a protipovodňových opatrení.

Koeficient zastavanosti je pomer medzi plochou zastavanou stavbami a plochou pozemku. Index podlažných plôch je pomer medzi plochou nadzemných podlaží a plochou pozemku. Koeficient stavebného objemu udáva, koľko m3 stavby je prípustných umiestniť na 1 m2 plochy pozemku.

Nový zákon

Porovnanie obsahov ÚPN-O a ÚPN-Z podľa súčasného a návrhu nového zákona Nová právna úprava územného plánovania vychádza z tradícií územného plánovania, jeho postupnej modifikácie v deväťdesiatych rokoch a zo skúsenosti, že zmeny uskutočňované v území vždy ovplyvňujú širšie okolie, môžu výrazným spôsobom ovplyvniť jeho kvalitu a spätne kvalita prostredia vplýva na zmeny v území. Územné plánovanie vyjadruje potrebu spoločnosti usmerňovať využívanie územia a chrániť pri tom verejné záujmy. Územné plánovanie má nezastupiteľnú úlohu v koordinácii zámerov a záujmov v konkrétnom území a čase, poskytuje verejnej správe nástroj pre vytváranie predpokladov pre trvalo udržateľný rozvoj. Úspešnosť koordinačnej úlohy orgánov územného plánovania pri hľadaní súladu verejných záujmov nie je možná bez dohody o oprávnenosti, prospešnosti a postupnosti zmien v území a o ochrane hodnôt územia medzi orgánmi štátnej správy, ktoré chránia osobitných verejných záujmov, a územných samospráv, ktoré sú zodpovedné za rozvoj územia.

Podľa návrhu nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku účelom územného plánovania je utvárať predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj ) územia prostredníctvom sústavného a komplexného riešenia priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ktoré sleduje vytváranie podmienok pre výstavbu, hospodársky rozvoj, územnú súdržnosť, súdržnosť spoločenstiev obyvateľov v území, pre zachovanie alebo zlepšenie stavu životného prostredia so zámerom zosúladenia všetkých činností v území.

Územné plánovanie vo verejnom záujme vytvára podmienky pre zachovanie a rozvoj prírodných a civilizačných hodnôt územia vrátane urbanistických, pamiatkových a architektonických hodnôt v území. Chráni pritom krajinu ako dôležitú súčasť životného prostredia ľudí a základ ich identifikácie s prostredím.

Do novej právnej úpravy boli premietnuté tradičné a už všeobecne akceptované hodnoty nášho terajšieho územného plánovania. Sú to najmä princípy komplexnosti, koordinácie kontinuity, ktoré sa uplatňujú pri sledovaní stavu a možností prostredia, ako aj pri navrhovaní doplnkov a zmien a pri vytváraní podmienok pre ich uskutočňovanie. V právnych predpisoch štátov Európskej únie týmto prístupom zodpovedajú v zásade rovnaké, praxou overené základné nástroje priestorového a územného plánovania. V novom zákone sa nezmenila štruktúra jednotlivých stupňov územnoplánovacej dokumentácie a ani jej regulatívny charakter. Snahou novej právnej úpravy je preto vytvorenie štandardných podmienok (z pohľadu rozvinutých krajín Európskej únie) pre uskutočňovanie zmien v prostredí, umožňujúci vstup potencionálnych investorov a súčasne vytvárať podmienky pre právnu istotu pri realizácii ich aktivít porovnateľnú s podmienkami v ostatných členských štátoch Európskej únie.

Hlavné prínosy nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v oblasti územného plánovania sú:

  • skrátenie procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie s tým, že sa využívajú územnotechnické podklady, ktoré poskytujú sústavne aktualizované informácie o stave územia
  • uloženie obciam väčším ako 1000 obyvateľov mať územný plán obce s určením prechodného obdobia
  • dôraz na sústavnosť územnoplánovacích činností tým, že sa ukladá obciam a VÚC povinnosť mať aktuálny stav podmienok v území t.j. obstarať územnotechnické podklady,
  • novo zavedená povinnosť poskytovať podklady spracované orgánmi verejnej správy a vlastníkmi infraštruktúry pre územnotechnické podklady,
  • racionalizácia štruktúry územnoplánovacích podkladov a jasné definovanie ich vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii
  • implementácia Dohovoru o krajine, dokument Rady Európy, prostredníctvom územného plánovania,
  • implementácia Aarhurského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupu k právnej ochrane v otázkach životného prostredia zabezpečením prístupu verejnosti k informáciám o území v prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie a aj v územnom konaní v obciach, ktoré nemajú územný plán obce,
  • územný plán zóny je skupinovým územným rozhodnutím, o jeho obstaranie môže požiadať ktokoľvek, kto má záujem o realizáciu svojho zámeru,
  • previazanie rozhodovania o umiestňovaní stavieb a ich zmien, zmena ich účelu a vplyvu na využitie územia, zmena využitia územia a ochrana dôležitých záujmov v území na územnoplánovaciu prípravu: zjednodušené postupy pri územnom konaní v prípade, ak obec má územný plán obce; územné rozhodnutie alebo územný súhlas sa nevydáva pre územie, pre ktoré je schválený územný plán zóny, a to v rozsahu v akom územný plán zóny nahrádza príslušné rozhodnutia; pokiaľ nie je schválený územný plán zóny, na základe územného rozhodnutia a aj na základe nového inštitútu územného súhlasu. .

Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je určenie prípustného spôsobu a intenzity využívania územia a organizácie činností v území.

Medzi najvýznamnejšie úlohy územného plánovania patrí najmä určenie regulatívov a zásad priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Podľa návrhu zákona regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je slovne, číselne alebo graficky vyjadrený parameter, ktorým sa usmerňuje umiestnenie stavby alebo činnosti v území; regulatív určuje činnosť alebo funkčné využitie územia, rozsah a priestorové limity funkčného využitia, môže mať aj charakter obmedzenia, zákazu alebo charakter odporúčania určitej činnosti alebo funkcie v území. Zásada priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je slovne vyjadrené usmernenie umiestnenia stavby alebo činnosti v území.

Vzhľadom na to, že v novom zákone nemeníme štruktúru ÚPD a obsah jej jednotlivých stupňov sa upresňuje a dopĺňa (o väzby na územnú súdržnosť, hospodársky rozvoj a sociálnu súdržnosť), regulatívy uplatňované podľa nového zákona sa v porovnaní so súčasnou praxou v zásade nezmenia.

Literatúra.:

  • Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii
  • Návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, 2009
  • J. Tušer a kol.: Územní plány, regulační plány, ÚÚR 2001
  • J. Stejskal a kol.: Regulační prvky v územněplánovací dokumentaci, VÚVA 1993

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne