Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
ÚzemnéPlány.sk
610 územných plánov
946 článkov
4805 fotografií
04. 07. 2020, meniny má: Prokop
Aktuality
Mestské zásahy Tatry
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
Terasy Trstany spúšťajú predaj
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pocitové mapy Slovenska spustené
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru
V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.
Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.
Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.
Partneri
Generálny partner
Hlavní partneri
Partneri
Mediálni partneri
Anketa
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Najnovšie komentáre
VÚC Trnavský kraj
Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.
VÚC Trenčianský kraj
Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.
VÚC Nitriansky kraj
Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).
Handlová
Handlová je začlenená do Hornonitrianskeho regiónu. Leží
v juhovýchodnej časti, na hlavnej urbanizačnej osi Trenčín –
Bánovce – Prievidza – Handlová – Žiar nad Hronom. Samotné mesto má
tradíciu baníckeho priemyslu.
Leží na strednom Slovensku, približne 10 km od geometrického stredu
Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je
druhým najväčším mestom regiónu Horná Nitra. Je obklopené pohoriami
Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.
Bojnice
Oblasť rozprestierajúca sa v strednej časti Hornonitrianskej kotliny pri
úpätí pohoria Malá Magura, na pravom brehu rieky Nitra, má svoje
najstaršie dejiny – geologickú históriu zapísanú kamenným písmom
v horninách a skamenelinách.
Dejiny mesta sú spojené s Bojnickým hradom. Už v prvej písomnej zmienke
o Bojniciach, v listine zoborského opátstva z roku 1113, sa spomína
bojnické podhradie „de suburbanis Baimoz…“, čím sa hrad stal
najstaršou historicky doloženou stavebnou pamiatkou Bojníc. Opevnené
hradisko stálo v roku 1113 a o kamennom hrade sú údaje z roku 1302. Bol
aj strediskom náboženského života, pretože cirkevná správa sa ustálila
na kráľovských hradoch a vytvorili sa hradské fary. V Zoborskej listine
z r. 1113 je už zmienka o fare, kostol sa však spomína až v roku
1244. V listine sa uvádzajú aj liečivé pramene.
Podporte nás
Kontakt
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne