ÚzemnéPlány.sk

Veľké Kozmálovce

Obec Veľké Kozmálovce leží na ľavom brehu rieky Hron, asi 2 kilometre vzdušnej čiary od Slovenskej brány smerom na juh. Celá obec aj s chotárom leží na rovine. Susedné obce sú: na juh Starý Tekov, na východ Rybník a Hronské Kosihy, na sever Tlmače a na západ Malé Kozmálovce.

Prvý raz je písomne doložená v listine z roku 1322, nepriamo v zmienke o Andrejovi z Kozmáloviec. Priamo sa prvý raz spomína v roku 1337 a potom v roku 1372. Pôvodne patrila Forgáchovcom, v bližšie neurčenej dobe Levickému hradu, panstvu Zlaté Moravce a od 18. storočia Migazziovcom. V katastri obce ležali dve, dnes už zaniknuté stredoveké osady: Braian, ktorá sa spomína v roku 1075 a Scevlen z roku 1209.

Likavka

Likavka je obec na Slovensku v okrese Ružomberok. Obec Likavka sa nachádza na Liptove, susedí s mestom Ružomberok, je s ním takmer spojená. Nachádza sa na pravom brehu rieky Váh v malej kotlinke medzi vrchmi Mních, Predný Choč a Čebrať, priamo na dopravnej ceste, ktorá spája Oravu s Liptovom. Nadmorská výška obce je 520 m n. m.

Beladice

Beladice sú obec na Slovensku v okrese Zlaté Moravce. Obec Beladice zahŕňa štyri časti: Veľké Chrášťany, Malé Chrášťany, Pustý Chotár, Beladice a osada Perov osídlená rómskym etnikom. Obec má 1560 obyvateľov.

Kameničná

Obec Kameničná je strednej veľkosti s 1940 obyvateľmi leží vo východnej časti Žitného ostrova, na pravom brehu Váhu. Cesta, ktorá vedie z Komárna do Kolárova ju pretína na dve polovice. Nadmorská výška obce je 110 metrov nad morom.

Fintice

Fintice sú obec na Slovensku v okrese Prešov. Chotár obce sa rozprestiera na severovýchodnom okraji Šarišskej vrchoviny na pravom brehu rieky Sekčov, osem kilometrov od centra Prešova.

Hájske

Hájske (v minulosti Kepešd, Dverníky, maď. Köpösd, nem. Köppeschd) je obec na Slovensku v okrese Šaľa. Obec Hájske je situovaná 26 km na západ od mesta Nitra v Podunajskej nížine na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Nadmorská výška obce je 126 m n. m. Katastrálne územie má rozlohu 1407 ha. Odlesnený, rovinný až pahorkatinový chotár tvoria treťohorné uloženiny, v severovýchodnej časti s vrstvou spraše. Z pôd prevažuje úrodná černozem. Samotné pôdne a klimatické podmienky určujú poľnohospodársky charakter obce.

Senec

Súčasný názov Senec, používaný od prvej polovice 20.storočia, vychádza zo starších pomenovaní Zemch, Szempc a Wartberg. Mesto sa skladá zo štyroch sídelných častí (Senec, Svätý Martin, Červený majer a Horný dvor). Senec je známy predovšetkým ako významné slovenské letné turistické centrum. Mesto je príťažlivé na bývanie nielen pre blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ale aj kvalitné životné prostredie a rekreačný areál Slnečných jazier. Senec bol v rokoch 1949–1960 a 1996–2004 sídlom okresu.