Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

19. 04. 2019, meniny má: Jela

VÚC Banskobystrický kraj

Štát

Slovensko

Kraj

Banskobystrický

Rozloha

9455 ha

Počet obyvateľov

662121

Župan

Ing. Vladimír Maňka

Telefón

048/ 43 25 111

E-mail

predseda@vucbb.sk

Web

www.vucbb.sk

Zdroj informácií

E-Obce

Reality

Top Reality

Reality VÚC Banskobystrický kraj na Reality.pro

Fotogaléria

VÚC Banskobystrický krajVÚC Banskobystrický krajVÚC Banskobystrický kraj
VÚC Banskobystrický krajVÚC Banskobystrický krajVÚC Banskobystrický kraj
VÚC Banskobystrický krajVÚC Banskobystrický krajVÚC Banskobystrický kraj

VÚC Banskobystrický kraj

Geografická charakteristika
Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

Kvalitou krajinného a prírodného prostredia patrí k najvýznamnejším regiónom Slovenska, čo mu dáva obrovský potenciál rozvoja cestovného ruchu. Ide o oblasť s najväčšou výmerou chránených území na Slovensku – z celkovej rozlohy kraja tvoria chránené územia 34,82%. Geograficky do kraja patria národné parky (Nízke Tatry, Veľká Fatra, Slovenský raj a Muránska planina), chránené krajinné (oblasti Poľana, Štiavnické vrchy, Ponitrie, Cerová vrchovina), prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, jaskyne a priepasti. Zároveň patrí medzi najlesnatejšie oblasti SR. Nadregionálny význam má aj množstvo prírodných minerálnych a liečivých prameňov a geotermálnych vôd využívaných v liečebných kúpeľoch Dudince, Brusno, Sliač – Kováčová, Číž a Sklené Teplice.

Doprava (cestná doprava, železničná doprava, letecká doprava)
Územím Banskobystrického samosprávneho kraja prechádza niekoľko hlavných európskych cestných ťahov:

* E 58, E 571 – Rakúsko (Berg) – Bratislava – Sereď – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice – Vyšné Nemecké – Ukrajina;
* E 77 – Poľsko – Trstená – Dol. Kubín – Ružomberok – Donovaly – Banská Bystrica – Zvolen -Krupina – Šahy – Maďarsko;
* E 572 – Kostolná – Bánovce nad Bebravou – Prievidza – Žiar nad Hronom.

Základnú kostru siete infraštruktúry železničnej dopravy SR tvorí tzv. trojuholník, ktorého ramená tvoria trate: Košice – Žilina, Žilina – Bratislava a Bratislava – Zvolen – Košice. Ostatné trate sú doplňujúce, resp. spájajúce základné koridory, miestne trate a regionálne trate.

Prostredníctvom letiska Sliač je región Stredného Slovenska dostupný aj leteckou dopravou. Je umiestnené medzi metropolami regiónu Banská Bystrica a Zvolen, čím je veľmi dobre prístupné pre cestujúcich.
Letisko Sliač je zaradené do kategórie verejných medzinárodných letísk SR. Význam letiska Sliač je nielen nad rámec regiónu, v ktorom sa nachádza ale aj nad rámec samotnej SR, nakoľko vytvára možnosť priameho dopravného spojenia s celým svetom.
Letisko slúži pre zmiešanú civilnú a vojenskú prevádzku. Letisko je spôsobilé pre vykonávanie pravidelnej aj nepravidelnej osobnej a nákladnej vnútroštátnej a medzinárodnej leteckej dopravy, ako aj pre vykonávanie ostatných druhov letov. Rozmery vzletovej a pristávacej dráhy ( 2400×60 m) umožňujú prevádzku takmer všetkých typov lietadiel používaných v leteckej doprave. Svojím vybavením spĺňa podmienky pre presné prístrojové priblíženie podľa I. kategórie ICAO, čo umožňuje jeho využívanie aj v sťažených meteorologických podmienkach.

Ekonomika a priemysel
Severná časť kraja sa vyznačuje pomerne vysokým stupňom industrializácie – prevláda drevársky, metalurgický, strojársky, elektrotechnický, textilný, potravinársky, farmaceutický priemysel, stavebníctvo a výroba stavebných hmôt. Dominujúcim odvetvím priemyslu je v regióne hutníctvo (z hľadiska tržieb a zamestnanosti), ktoré predstavuje viac ako 60 % celkového priemyselného exportu kraja. Ďalšími významnými sektormi sú papierenský priemysel, chemický priemysel a strojárenstvo. Južná časť kraja je základňou potravinárskeho priemyslu a ostatných odvetví, komplementárnych k poľnohospodárstvu.

Banskobystrický kraj patrí medzi stredne produktívne oblasti z hľadiska poľnohospodárskej výroby. Poľnohospodárska výroba prevláda v južnej časti kraja. Veľký význam má lesné hospodárstvo, ťažba a spracovanie drevnej hmoty.

Školstvo
V Banskobystrickom kraji existuje hustá sieť gymnázií, stredných škôl a učilíšť. Mesto Banská Bystrica je sídlom vysokých škôl. Svoje pôsobisko tu má Akadémia umení a Univerzita Mateja Bela s 8 fakultami. Technická univerzita vo Zvolene ako vrcholná vedeckovýskumná a vzdelávacia ustanovizeň plní svoje hlavné poslanie v navzájom úzko súvisiacich a celospoločensky veľmi významných oblastiach – v lesníctve, drevárstve, ekológii a environmente a príbuzných odboroch. Je jedinou tohto zamerania v systéme vysokých škôl na Slovensku.

Návrat

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne