ÚzemnéPlány.sk

Výrazné nálezy úlomkov črepov, hladenej a štiepenej kamennej industrie (sekerky, čepele, škrabadlá) z mladšej doby kamennej – neolitu a eneolitu (5 000 – 2 000 rokov pred n. l.) pochádzajú z polohy Stráne – Zábranie pri obecnom. Nájdené črepy sú svojou výzdobou charakteristické pre želiezovskú skupinu a pre lengyelskú a bádenskú kultúru. Stredoveké črepy, ktoré sa našli na tejto lokalite pochádzajú z 12. – 13. storočia. Dôležité zbery na tejto lokalite uskutočnili pracovníci Balneologického múzea v Piešťanoch a prof. Kolenčiaková.

Črepy lengyelskej kultúry (3 500 rokov pred n. l.) a pekná rádiolaritová čepeľ sa našli v polohe Pažitie. Sídlisko objavené v tejto polohe je súčasťou pravekého osídlenia koncentrovaného na dudvážskej terase siahajúceho na sever až po Čachtice.

Výrazné praveké a stredoveké osídlenie bolo zistené aj v polohe Sedlište. V urbáre z roku 1585 sa poloha menuje „kedysi Hlozie teraz Zedlistya.“ Zberový materiál dokladá osídlenie tejto polohy v niekoľkých časových obdobiach. Medzi najstaršie nálezy patria črepy mladšej lineárnej keramiky (5 000 rokov pred n. l.). Črepy pochádzajú z hrubostenných a tenkostenných nádob sivej, hnedej a tmavohnedej farby. Povrch črepov je zdobený radom jamiek a rytými líniami. Významným nálezom je fragment nôžky tmavošedej farby z antropomorfnej nádoby. Kamennú industriu zistenú v tejto polohe tvoria čepele zhotovené z pazúrika.

Nálezy z mladšej doby železnej – laténska kultúra (400 – 0 rokov pred n. l.), ktorej nositeľmi boli keltské kmene sú na tejto lokalite zastúpené črepmi z vydutia nádob s hrebeňovaným povrchom.

Početnejšie sú zastúpené nálezy germánskej keramiky zdobenej šikmo šrafovanými trojuholníkmi , mriežkovým ornamentom a vtlačenými krúžkami. Svetlohnedé črepy zo zvisle pásikových úch džbánov pochádzajú z doby rímskej (3. – 4. stor. n. l.). Črepy zdobené viacnásobnou rytou vlnovkou svedčia o slovanskom osídlení v 9. – 10. storočí.

Stredoveké nálezy (črepy a železná tyčinková postranica konského zubadla) z tejto polohy pochádzajú z 12. – 15. storočia. Koncentrácia stredovekých nálezov a neskorší názov polohy poukazuje na zaniknutú osadu v extraviláne Ostrova.

Nálezy z mladšej doby kamennej, črepy a kamenná podložka na drvenie obilia sa našli v zastavanej časti obce.

Návrat