ÚzemnéPlány.sk

Chotár obce bol už osídlený v dávnoveku, keď ako najstaršie je doložené osídlenie z doby eneolitu, je to sídlisko s volútovou a želiezovskou kultúrou. Ďalej archeologický výskum tu objavil eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou a sídliská skýtsko – barbarské a laténske. Medzi významné archeologické nálezy patrí rímsky sarkofág.

Obec Číčov, sa prvýkrát spomína v roku 1172 ako Sysou, keď kráľovský jobagión Konrád daroval svoj tunajší majetok pannonhalmskému opátstvu. V pápežských listinách potvrdzujúcich majetky opátstva sa meno obce vyskytuje viackrát (1225, 1226, 1232), ale v súpise z rokov 1237 – 1240 sa už neobjavuje pod týmto menom. Je pravdepodobné, že sa jedná o majetok Erecstö susediaci s Číčovom, z ktorého chotára bol vykrojený. Erecstö totiž opátstvo vlastnilo predtým a aj potom.

Číčov bol vlastne majetkom hradu Komárno a Szolgagyör, ako aj početných drobných zemanov. V roku 1265 kráľ Béla IV. daroval hradné zeme s hradom Komárno komorskému išpánovi z Budy Walterovi a dal opísať ich hranice. V roku 1268 je obec zapísaná pod menom Chychov. Z polohy pri Dunaji obec bola významným miestom, kde žili rybári. V roku 1460 sa spomínajú dve obce pod menom Číčov: Dolný a Horný. Keď v roku 1526 vtrhli do Uhorska Turci, začala sa ich vyše 150 ročná okupácia. Kráľ Ferdinand I. v roku 1547 obec Horný Číčov dočasne daroval Vidovi Ugrinovicsovi, Dolný Číčov bol stále majetkom kráľa. V roku 1562 sa spomína Malý a Veľký Číčov, keď bol ich majiteľom komárňanský hradný kapitán János Paxy. V tom čase sa po celom Žitnom ostrove šírili epidémie nákazlivých chorôb a hoci toto územie nebolo Turkom poplatné, podnikali sem ničivé nájazdy. Žitný ostrov bol temer vyľudnený.

Návrat