Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

945 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

16. 02. 2019, meniny má: Ida, Liana

Úradná tabuľa

07. 11. 2017

OZNAM A VEREJNÁ VYHLÁŠKA, verejné prerokovanie v dňoch od 7.11.2017 do 7.12.2017

Príloha | Územný plán

Konanie ukončené.

27. 10. 2016

Oznam – prerokovanie Zadania územného plánu obce Bátovce

Viac | Príloha | Územný plán

Konanie ukončené.

Bátovce

Štát

Slovensko

Kraj

Nitriansky

Okres

Levice

Prvá písomná zmienka

1320

Rozloha

3163 ha

Počet obyvateľov

1075

Starosta

Peter Burčo

E-mail

ocubatovce@stonline.sk

Web

ocubatovce@stonline.sk

Zdroj informácií

E-Obce

Reality

Top Reality
Reality Bátovce

Reality Bátovce na Reality.pro

Bátovce

Z histórie Bátoviec

Bátovce, starým nemeckým názvom Frauenmarkt, ležia 231 m nad morom v Podunajskej nížine, v severo-východnej časti Ipeľskej tabule medzi Levicami a Pukancom. Obec je chránená od severu južnými výbežkami slovenských krušných hôr, na juhozápade je otvorená. V minulosti bola obec banským mestom s kráľovskou mincovňou. Mincovňa stála na mieste terajšieho obecného úradu

Obec pôvodne stála na mieste terajšieho honu Selce blízko spečeného valu. Pôvodná obec bola pravdepodobne nepriateľom, alebo nejakou živelnou pohromou zničená. Kde sa nachádza hon Selec.

Matej Bel pôvod obce s menom najsilnejšieho bojovníka kráľa Šalamúna opisuje takto: „Oposu Bátora prináša v súvislosť, ktorý udatne bojoval v bojoch medzi uhorským kráľom Gejzom a koruny pozbaveným Šalamúnom, taktiež i v bojoch odohrávaných medzi Henrichom IV a rímskym pápežom.“ Opos Bathor údajne premohol v týchto bojoch najsilnejšieho českého bojovníka, za čo bol Maďarmi uznávaný a dostal do daru Esterházyovské majetky. Opos Bathor z úcty k svojmu otcovi vystavil chrám Sv. Martina a založil obec Báth okolo roku 1070, to bude najskôr ale len legenda.

Okolie Bátoviec ako úpätie Štiavnických vrchov bolo oddávna vhodné na osídľovanie, čo naznačujú mnohé nálezy. V okolí susedných Jabloňoviec, Pečeníc a Bátoviec sa našla lengyelská keramika, ktorej ľud už roľníčil. Charakterizovaná je vyvinutým dnom, bočnými výčnelkami a nôžkami. Z mladšej doby kamennej sa tu objavujú sekerky, sekeromlaty, predmety podobné zmenšenému disku, guľôčky a pologuľôčky.

Bátovce sú prvý raz písomne doložené listinou z roku 1037. Je v nej zmienka o založení kláštora sv. Maurícia v Bakonybéli z príležitosti, ktorej uhorský kráľ Štefan obdaroval ho rozličnými majetkami a výsadami, medzi ktorými sa uvádza aj „Forum regine“, čiže Bátovce.1

Bátovce sú druhý raz písomne doložené listinou z roku 1086, v ktorej Bátovce figurujú pod názvom „Mercatum regine“. Išlo o znovupotvrdenie výsad tohto kláštora uhorským kráľom Ladislavom. Túto listinu údajne napísal jeho kaplán Seraphim, ktorý sa neskoršie stal arcibiskupom.2

Z toho, že sa Bátovce spomínajú ako „trh kráľovny“, sa usudzuje, že v časoch arpádovských panovníkov boli majetkom kráľovny. Bakonybélske opátstvo v r. 1358, keď zistilo, že sú tendencie o zlikvidovanie jeho nároku na mýto v Bátovciach, za podpory Alžbety a kráľa Ľudovíta Veľkého si ho zabezpečuje, pričom sa odvoláva na porozumenie, ktoré po stáročia trvá medzi ním a Bátovcami. Mýtnym poplatkom sa mnohí obchodníci vyhýbali, takže často musel zasahovať panovník, aby v tomto nastala náprava. 30. augusta 1360 kráľ Ľudovít Veľký žiada od svätobeňadiktského konventu potvrdenie, že obchodníci boli oboznámení s nariadením, aby pri prevážaní svojho tovaru neobchádzali Bátovce, na čo tento odpovedal, ale až 3. 11. 1366, že sa tak stalo. 16. októbra 1435 richtár a prísažný v Bátovciach /Forum Dominarum/ potvrdzujú opátovi Michalovi, že prenajímajú mýto za ročný poplatok 17 zlatých v čistom zlate. Toto potvrdenie je opatrené okrúhlou pečaťou, na ktorej z kruhopisu čítať: „S… de Bath.“ V strede pečiatky je viditeľná veža.

13. novembra 1436 konvent v Beňadiku potvrdzuje, že bátovský richtár Mikuláš Mayzner a prísažný vyplatili splnomocnenému zástupcovi opátovi Michalovi z Bakonybélu 17 zlatých a že menovaní prisľúbili i naďalej si mýto podržať za tých istých podmienok.

Podľa záznamu na rímskokatolíckej fare z roku 1731, tunajší rímskokatolícky kostol bol postavený roku 1070, o čom vraj svedčil chronostich na stene kostola, ktorý znel: „EGO OPOS BATHOR TEMPLO BATH VT SVRGAT EXPENSAS PRAESTO“

Veľká škoda, že sa tento chronostich nezachoval. Kameň, do ktorého bol údajne vrytý, buď bol zničený alebo zamurovaný pri prestavbách kostola a opravách kostola. Chronostich v preklade znie: „Ja Opos Bathor, aby bol postavený kostol v Bátovciach, výlohy hradím.“ Ak by chronostich predsa vyjadroval pravdu, potom sa natíska otázka, prečo Opos Bathor dal tento kostol postaviť práve v Bátovciach? Azda na tomto mieste, alebo v jeho blízkosti sa skutočne odohrala nejaká významná bitka? O tom nikde niet zmienky.3

Povýšenie Bátoviec na mesto

Keďže do roku 1514 neboli zhotovované zoznamy miest v Uhorsku, pri nedostatku hodnoverných dokladov je veľmi ťažko zisťovať, kedy a na akom základe boli jednotlivé obce povyšované na mestá s príslušnými výsadami.

Bátovce ako mesto sú označované v mnohých prameňoch zo 14. storočia. Pozoruhodné sú Matunákove štúdie, v ktorých sa zmieňuje o Bátovciach. Citujem: „Kráľ Karol, ktorý roku 1325 uviedol zlatú valutu, keď v tom roku sa našli prvé zlaté bane v Sedmohradsku, v Nitrianskej a r. 1327 smolnické a kremnické, upozornený na bohaté banské požehnanie, ihneď, ešte v tomže roku 1327 dal volať hostí, odborných baníkov a tí hneď sa volali sem za najcennejšou, zvlášť vtedy vzácnou rudou v prvom rade z tunajších vtedy jestvovavších pohronských miest: zo Štiavnice, Bystrice, Pukanca, Belej, Bátoviec…“

Z toho citátu vyplýva, že Bátovce už roku 1327 boli mestom, v ktorom sa nachádzali banskí odborníci. Možno predpokladať, že týmito odborníkmi boli Nemci.

P. Ratkoš tvrdí, že Bátovce sa vyvinuli v mestečko už v 13. storočí podobne ako Modra alebo Skalica, a to na základe emfyteutického práva, ktoré zaručovalo osadníkom dedičné dispozičné právo na pôdu.

V archíve v Leviciach sa nachádza latinský záznam o 12. listoch, zapísaných len po pravej polovičke, ktorý obsahuje obranu bátovských výsad. Je tu zmienka o tom, ako kráľ Karol Róbert roku 1342 nariadil opravu kráľovských domov a súčasne určil, akú sumu majú jednotlivé mestá odvádzať. Vymenované sú tu mestá: Krupina, Tekov, Trnava, Topoľčany, Trenčín a Bátovce.

Erb mesta

V niektorých historických prameňoch sa uvádza, že Bátovce boli opevnené. Dnes tu po opevneniach niet takmer nijakej stopy. Ich existenciu by mohol dosvedčovať azda erb mesta. Podľa J. Nováka Bátovce mali jednu z najkrajších renesančne riešených pečatí, pretože erb mesta nevypĺňa len stred pečatného poľa, ale prechádza aj do poľa vyhradeného pre kruhopis: S: MAVIS:CIVITATIS BATH.

K vzniku erbu dochádza tam, kde sa dosiahol určitý stupeň hospodárskeho rozvoja. J. Novák vo svojich poznámkach uvádza, že ako mesto používa vo svojej pečati opevnenie, svoj vývoj v plnoprávne stredoveké mesto dovŕšilo v polovici 13. storočia. Je zaujímavé, že obsah bátovského erbu sa nestotožňuje s obsahom bátovských výsad, ako je to napr. v Pukanci, kde v erbe malo mesto kľačiaceho baníka, alebo v Belej skrížené banské nástroje. V bátovskom erbe by mohol byť aj motív z vinohradníctva, ako ho mali napr. Modra, alebo obce, ako sú Pečenice, prípadne Rybník, pretože toto povolanie tu svojho času tu muselo jestvovať takmer ako hlavné, čomu nasvedčujú stopy po veľkom množstve viníc a pivníc v bátovskom regióne.4

Bátovce okresným mestom

Hontianska župa sa roku 1780 delila na tri slúžnovské okresy so sídlami v Bátovciach, Banskej Štiavnici a v Bzovíku. V celej župe boli tri kráľovské slobodné mestá, 9 mestečiek a 168 dedín s 90 000 obyvateľmi. Bátovský okres sa skladal z jedného slobodného kráľovského mesta, dvoch mestečiek, štyridsiatich dvoch dedín a osemnástich samôt.

V roku 1867 nastali opäť zmeny a Hontianska župa mala tieto slúžnovské okresné sídla: Bátovce, Krupina, Szob, Šahy a Veľká Čalomija. Ďalšia zmena bola v roku 1919, keď sa síce Hontianska župa znova delila na 5 okresov, ale ich zloženie bolo úplne iné, lebo časť župy pripadla k Maďarsku. Teda po vytvorení ČSR tu boli vytvorené tieto okresy: Bátovce, Pastovce, Krupina, Vinica a Šahy.

V dobe vlády Bacha sa Bátovce stali sídlom berného úradu a okresného súdu s pozemkovou knihou až do r. 1878.

Československé orgány po rozpadnutí sa Rakúsko – Uhorska prevzali politickú správu Bátovského okresu vo februári 1919.

Bátovce a turecké výboje

O Bátovciach v čase tureckých výbojov sa v obecných kronikách popísalo na desiatkach stranách. Tejto téme sa venoval azda každý pisateľ obecnej kroniky. Najviac však pán Vendelín Úradník a Samuel Winkler.

Kedy sa Bátovce dostali do sféry poplatnej Turkom, nemožno presne a doložene určiť, pretože údaje o tom sa v kronikách nezhodujú. V jednom prameni sa uvádza, že začali byť poplatné r. 1616, spolu s Pečenicami, Žemberovcami a Bohunicami, v inom, že to bolo v r. 1624, kým Fekete Lajoš tvrdí, že tomu tak bolo už roku 1570, čo zasa vyvracia Matúš Kučera.

Fekete Lajoš uviedol mená poplatníkov všetkých obcí a miest tureckého sandžaku. Po Ostrihome najväčšími poplatníkmi boli Bátovce a Salka, pretože mali odvádzať ročne 40 000 akčí. Je zaujímavé, že Banská Štiavnica už r. 1524 dostala z Bátoviec správu o približovaní sa Turkov. Dňa 2. marca 1553 banské mestá urgujú u kráľovských komisárov posilnenie vojenských posádok na ochranu Levíc, Bátoviec a Krupiny. Dňa 25. mája 1575 Pukanec upozorňuje Banskú Štiavnicu, že turecké vojská chcú Bátovce nečakane napadnúť, zaujať a opevniť.

Podľa ústneho podania aj podzemné chodby v Bátovciach sú dôkazom toho, že táto oblasť bola ohrozovaná Turkami v 16. a 17. storočí. Bátovčania narážali na podzemné chodby pri stavaní príbytkov a hospodárskych budov nielen v bezprostrednej blízkosti námestia, ale aj na odľahlejších miestach intravilánu. Po zistení všetkých ramien týchto chodieb by sa dalo zrekonštruovať, kde všade bývali zámožnejší mešťania, pretože len na podnet týchto mohli byť chodby hĺbené.

(Text prevzatý zo SOČ o Bátovciach)

Návrat

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne