ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ivan Gogolák

Autor fotografií

Eva Vopátková

Zdroj

Časopis ARCH

Zobrazení

19360

Dátum vydania

14. 10. 2013

Kategórie článku

• Architektúra

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 1077

Lovecká samota

Neďaleko Skalice, na slovensko-českých hraniciach, na úpätí Bielych Karpát v blízkosti obce Radějov sa nachádza najväčšia súkromná obora v Českej republike. Tu, v blízkosti bývalej hájovne, bola dotvorená samota pôvodných objektov, ktoré slúžili a naďalej slúžia chovu a regulácii lovnej zvere. Základný koncept zložitej prevádzky jednotlivých objektov tvorí jednoduché sústredenie hmôt samoty v silnom reprezentatívnom strede.

Obora je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, prostredia nezameniteľného prírodného charakteru, ktorá so svojou rozlohou cez 1 500 ha podtrhuje a poeticky dopĺňa loveckú samotu Radějov-Pusté. Cez oboru prechádza turistická značka, voľne prístupná okrem doby určenej k činnosti obory – honom, páreniu zvere a ďalším špecifickým činnostiam. Celá oblasť je pretkaná 30 km loveckých chodníkov, 60 posedmi a niekoľkými drobnými stavbami. Tento panenský eko-kolos v sebe skrýva množstvo chránenej fauny a flóry.

Projekt vznikol na popud majiteľa, ktorý chcel zrekonštruovať a doplniť existujúce objekty a pridať im novú reprezentačnú funkciu v centrálnom objekte. Autor projektu – pražské Studio Anarchitekt – bol vybraný vo vyzvanej súťaži medzi niekoľkými tímami. Podľa slov autorov bolo dôležité zachovať primeranú mierku stavieb, materiálové riešenie, ako i lovecký duch s cieľom reprezentácie obory. To autori docieľujú rozdelením objektu na niekoľko menších hmôt, použitím miestneho kameňa v tradičnom skladaní a všadeprítomným odkazom na prírodu a starostlivosť o ňu. Smrť i život tu má priestor v súžití.

Každý z troch hlavných objektov, ktoré spoločne zvierajú nádvorie, je definovaný svojou funkciou a jedinečným hlavným priestorom. Hmoty sú k sebe priradené kolmo a tvoria centrálnu osovú kompozíciu. Hlavný objekt stojaci v čele plní reprezentatívnu funkciu a obsahuje hlavnú dvojpodlažnú loveckú sálu s centrálnym otvoreným krbom. Ten je „zdobený“ svojou strohosťou a použitím materiálov, ktoré zjednocujú všetky objekty – masívne drevené prvky, kameň, pohľadový betón, reliéfne štuky a ušľachtilé kovy. Všetky materiály spája vysoká kvalita dizajnového a remeselného spracovania.

Priestory pre lovecké návštevy a súkromných hostí sa nachádzajú naľavo od hlavného objektu. Tejto časti dominuje malá lovecká sála, ktorá dosahuje svoju jedinečnosť zaklenutím dvojposchodového priestoru elipsovitým prierezom v drevenej konštrukcii, ako aj použitím plátkového zlata. Z riešenia je vidieť veľká pozornosť, ktorú autori venovali detailom a drobnostiam, ako sú hrany a bežne nepovšimnuteľné povrchy. V prípade kúpeľní použili atypické prvky zariadení a gletované povrchy, ako aj drevo, ktoré tu dopĺňa použitie skla so skrytými rámami. Súčasťou objektu je i skromné zázemie pre lovcov.

Oproti stojaci objekt, kde sú situované súkromné pobytové priestory, je pre zmenu všednejším variantom. Duch a určitá disciplína priestoru hovoria o vkuse jeho majiteľa. Pracovni, salóniku, kuchyni, jednotlivým izbám a pobytovému priestoru tu dominuje priestor krovu s výraznou konštrukciou stropu.

Všetky časti sú spojené schodiskami so skrytou podnožou zapustenou sčasti v teréne. Táto podzemná časť, ktorá je otvorená na severnú fasádu, ukazuje snahu autorov o čistotu objemového riešenia, ako aj dodržanie mierky prostredia.

Podnož je prevedená v modernejšom poňatí a slúži ako priestor s trofejami, nachádza sa tu miestnosť s motýľmi i viacúčelová sála. Ohniskom sa tu stáva bazén so zázemím a výstavou trofejí. Celý priestor tak odkazuje na relax a reprezentáciu úlovkov oproti jednoduchosti a striedmosti vonkajších hmôt.

Interiéry spoluvytváral akademický maliar Pavel Trucla. Dôležité detaily v podobe loveckých trofejí, ich zakomponovania do interiéru, a ďalších drobností bolo navrhnuté práve s ním a po množstve konzultácií s majiteľmi. Tieto aspekty dodávajú interiéru štýlovosť a zároveň osobitosť.

Exteriéry samoty sú nemenej zaujímavé. Extenzívnosť použitia kamenného plášťa si vyžiadala riešenie niekoľkých stoviek kamenárskych detailov (skryté žľaby, kamenné ostenia, celokamenná fasáda a ďalšie atypické riešenia). Použitie lokálneho kameňa a inšpirácia skladbou pôvodnej hájovne fasádu silno spája s okolitým prostredím. Masívne štítové komíny dávajú objektu silný objemový výraz pri rešpektovaní mierky okolia, kde si pôvodné objekty zachovali svoju funkciu. Masívne kamenné portály a bridlicová pokrievka strechy ukončujú spolu s celokovovými vikiermi objemové vyznenie celku.

Lovecký areál blízko Radějova sa tak stáva jednou z jedinečných ukážok skĺbenia pôvodnej funkcie a nového programu s použitím miestnych materiálov a objemových riešení.

Ivan Gogolák