Môj príspevok bude skôr kritickým pohľadom na problematiku. Súhlasím, že úlohou urbanistov a územných plánovačov je zostaviť serióznu vedeckú bázu, ktorá bude koncepčne skúmať všetky procesy prebiehajúce na území. V mnohých mestách sa osvedčil aj systém transparentných vyvolaných investícií, ktoré sa využívajú na budovanie verejných priestorov a infraštruktúry (zaujímalo by ma v ktorých?). Nesúhlasím, že pozitívom Petržalky je dostatok zelene a značné voľné plochy, tieto plochy sú prílš veľké a je ťažké sa orientovať. Súhlasím, že chýba kvalita, iank naozaj môžme hovoriť o zvyškovej zeleni. Riešiť statickú dopravu nie je urbanistický problém (a koho teda???)
Riešiť statickú dopravu je aj urbanistický aj celospoločenský problém. Urbanista auto nevymyslel, na druhej strane však musí reagovať na požiadavky doby a tou zamorenie autami a teda aj parkoviskami rozhodne je.
na upresnenie... v kontexte bola rozoberana problematika sidlisk, hlavne petrzalky, ale aj sidlisk jej podobnych, kde sa stale disponuje s nadmernym množstvom priestoru, bez pridaných kvalít, hodnot ... t.j.ze z hladiska urbanististickeho by mohlo byt lahsie najst spravnu lokaciu, ci system statickej dopravy, ale skor stale v dnesnej dobe narazame na problem financny ... pytajme sa, kto zainvestuje do statickej dopravy (mesto???, sukromny investor???) ...budeme, my ako uzivatelia ochotni platit za parkovacie miesto, alebo budeme hladat pre nas primeranejsie alternativy ???
Domnievam sa, že je treba riešiť problém súvisiaci s množstvom áut v meste skôr komplexne. Ako poskytnúť obyvateľom mesta pohodlnú MHD, tak aby nepoužívali v takej miere individuálnu dopravu. Prejsť na využívanie cyklistickej dopravy, tak ako tomu bolo v Kodani iných mestách. Ak to funguje tam, môže aj tu. Ako z Petržalky spraviť polyfunkčnú štruktúru tak, aby obyvatelia necestovali za prácou do druhej časti mesta. Ak bývate v meste platíte za byt, ak na periférii v konečnom dôsledku za dochádzanie za prácou a službami. Nie je to ideálne, ale tým, že zvýšime počet parkovacích miest problém nevyriešime. Inak problém parkovania sa dá celkom jednoducho vyriešiť hierarchizáciou cestných komunikácii.
co to znamena "hierarchizacia cestnej dopravy"? a v com spociva jej princip? celkom by ma to zaujimalo.
každa komunikácia ma vlastnú šírku, priznať hierarchiu znamená že máš napr. hlavný bulvár, ktorý je najširší,a platia v ňom určité pravidlá týkajúce sa šírky cestnej komunikácie, peších chodníkov (široké, ako napr. v Barcelone), parkovania (kolmé, snaha zabezpečiť čo najviac parkovacích miest a vegetácie - veľkorysý stredový deliaci zelený pás). Potom máš napr. sekundárne komunikácie, ktoré majú menšie parametre (napr. menej parkingu, užší zelený pás s menšími stromami iného taxónu ako bulvár s menšími výsadbovými vzdialenosťami, pozdĺžne parkovanie napr.). Potom máš napr. komunikácie, ktoré sú akýmsi ,,zeleným koridorom'', čiže je tu preferencia pešej a cyklistickej dopravy (v oblastiach škôlok, parkov). Takýmto spôsobom sa dá umiestniť veľký počet parkovacích miest, bez toho aby si zaberal napr. obytné. vnútrobloky, alebo budoval drahé podzemné parkoviská. Napriek tomu si myslím, že systémovým a zdravším riešením by bolo redukovať automobilovú dopravu alternatívnymi formami.
je to realizovatelne v bratislave?
za aku cenu? nemyslim financnu, ale co by trebalo obetovat a za co?
dakujem
Dobra otazka. podla toho v akej mierke. na jednom sidlisku alebo na úrovni sidla? Myslis priestorovo obetovat? Je to zložitý problém:
Mesto by malo mať dopravnu koncepciu, koncepciu otvorenych priestorov, kvalitny UP. Museli by sa veci riešiť systematicky, vytvoriť stratégiu územného rozvoja. Nie je to jednoduche isto. Neda sa to zo dňa na deň a ešte k tomu dynamika vývoja. Casove hladisko, kym by sa nieco spravilo, vela veci by sa zmenilo.
