ÚzemnéPlány.sk

Trenčín

Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja.
Trenčín sa skladá z 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie a Zlatovce.

Dolné Lefantovce

Dolné Lefantovce je obec na Slovensku v okrese Nitra.

Nemšová

Nemšová (maď. Nemsó) je mesto ležiace v Trenčianskom kraji. Leží na úpätí Bielych Karpát pri sútoku riek Váh a Vlára, v západnej časti Slovenska, 14 km od krajského mesta Trenčín.

Soblahov

Obec Soblahov je situovaná do uzavretej samostatnej doliny v bezprostrednom susedstve s mestom Trenčín. Patrí k najstarším osídleným lokalitám na strednom Považí. Obec vznikla v polovici 13. storočia, keď po tatárskom pustošení prebiehalo na kráľovskej pôde oživovanie hospodárskeho života prostredníctvom nových osadníkov, ale ešte predtým ako trenčianske hradné panstvo od roku 1275 spravovali a postupne si ho prisvojili viacerí príslušníci šľachtického rodu Čákovcov, najmä posledný z nich Matúš Trenčiansky ( 1296–1321 ).

Trenčianske Jastrabie

Prvé písomné zmienky o území Jastrabia máme až z 13. storočia. V chotári obce pravdepodobne existovali dve osady, ktoré sa odlišovali názvami. Z historického a jazykového hľadiska staršou osadou sa javí Višňové, ktorého názov prekryla novšia poľovnícka osada Jastrabie. Višňové je historicky doložené až v druhej polovici 13. storočia ako zaniknutá obec, vzniklo v nižšej a úrodnejšej časti chotára v údolí potoka Svinnica. Vytvorilo sa pri hradskej ceste vedúcej od hradu Trenčín na Hradniansky hrad.

Nové Mesto nad Váhom

Nové Mesto nad Váhom (maď. Vágújhely, nem. Waagneustadt) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji, vzdialené asi 23 km od mesta Trenčín. Leží pri hlavnej ceste Bratislava – Žilina, na malebnom Považí, pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do nížiny ohraničenej výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Vzniklo na starej obchodnej ceste vedúcej Považím, ktorá v týchto miestach mala odbočku na Moravu, pričom je viac ako pravdepodobné, že touto cestou chodili aj sv. Konštantín a Metod do Nitry.

Trenčianske Stankovce

Horná Súča

Obec Horná Súča je súčasťou Bielych Karpát. Stred obce leží v nadmorskej výške 315 m. Severná a stredná časť územia Hornej Súče je odvodňovaná potokom Súčanky ako pravostranným prítokom Váhu. Menšia južná časť je odvodnená bezmenným potôčikom do riečky Drietomica. Najnižším bodom je údolie riečky Súčanky na východe –290 m nad morom. Najvyšším vrchom je Javorník s nadmorskou výškou 783 m. Hornatinový reliéf okrem neho dotvárajú Čerešienková 758 m, Fornáková 627 m, Chabová 750 m a Košáre 700 m. Horná Súča je charakteristická kopaničiarskym osídlením s piatimi kopanicami – Dúbrava, Závrská, Vlčí Vrch, Trnávka, Krásny Dub a tie menšími rozptýlenými usadlosťami. Výmera obce je 5382 ha.

Horné Srnie

Horné Srnie leží na slovenskej strane Bielych Karpát, v ústí Vlárskeho priesmyku na strednom Považí, približne na 18 stupni východnej zemepisnej dĺžky a na 49 stupni severnej zemepisnej šírky. Je typickou pohraničnou oblasťou, ktorej chotár susedí s chotármi obcí patriacimi nielen do vlastného okresu a kraja, ale aj Zlínskeho kraja. Stred obce má nadmorskú výšku 257 metrov nad morom.
Za začiatok organizovaného priemyselného podnikania možno uvažovať rok 1788, kedy sa začala výstavba sklárne. Skláreň ako aj ďalšie „fabriky“ v Rajkovci (okolo roku 1800 – mlyn, píla, valcha) boli realizované v dôsledku pôsobenia rodu Ilešházyovcov v trenčianskej župe. V roku 1883 založil taliansky podnikateľ Giovanni Batista Pisetta z Trenta v miestach terajšej cementárne vápencový lom, z ktorého dodával vápencové kvádre. V roku 1888 bola otvorená prvá železničná spojnica medzi Moravou a Slovenskom, ktorá viedla našim údolím, čím sa výrazne skvalitnilo spojenie obce so svetom. Dve murované pece na pálenie slinku postavené v roku 1895 znamenali začiatok výroby cementu v obci.

Trenčianske Teplice

Trenčianske Teplice sú kúpeľné mesto . Sírnaté termálne pramene v Trenčianskych Tepliciach majú ideálne vlastnosti, potrebné na úspešnú liečbu reumatických chorôb, zápalových ochorení chrbtice, neuralgie, stavy po operáciách a úrazoch pohybového aparátu.Termálne pramene vyvierajú bez akéhokoľvek zásahu priamo v kúpeľných bazénoch v optimálnej teplote 36,6 – 40,2 °C.

Mesto sa nachádza v údolí potoka Teplička medzi Trenčianskou Teplou a Omšením. Po asfaltovej ceste sa dá do mesta dostať z dvoch smerov – od Trenčianskej Teplej zo severozápadu a priesmykom Machnáč od Bánoviec nad Bebravou z južnej strany. Po železnici je mesto prístupné od rýchlikovej stanice v Trenčianskej Teplej.