ÚzemnéPlány.sk

Liptovský Hrádok

Liptovský Hrádok – mesto obdarované neuveriteľne štedrým prírodným, kultúrnym a historickým potenciálom a ľudskými zdrojmi v súčasnosti hľadá svoju novú tvár a cestu k naplneniu vízie prosperujúceho a rozvíjajúceho sa centra unikátnych a osobitých foriem cestovného ruchu s priamou väzbou na tradície lesníctva, včelárstva, obchodu, ťažby a spracovania dreva a železnej rudy, pltníctva, rybárstva, podhorských a horských poľnohospodárskych aktivít a remesiel s tým spojených.

Liptovský Mikuláš

Liptovský Mikuláš leží v strede Liptovskej kotliny v nadmorskej výške 576 m, na pravom brehu Váhu. Obklopujú ho najvyššie a najkrajšie pohoria Slovenska. Ich hrebene presahujú 1500 m. Nad hornou hranicou lesa akoby ste vstúpili do iného sveta – do malebnej ríše alpínskych lúk, skál, vysokohorských pustatín, jazier, vodopádov a jej odvekých obyvateľov – vysokohorských rastlín a živočíchov.

Prírodné krásy radia Liptov medzi najatraktívnejšie regióny Slovenska. Samotný Liptovský Mikuláš leží v mierne teplej klimatickej oblasti na dne Liptovskej kotliny, ktorá má priemernú ročnú teplotu okolo 7°C. Lúčnatá a oráčinová Liptovská kotlina je obklopená vencom hôr, v ktorých prevládajú ihličnaté, najmä smrekové lesy. Nad ich hornou hranicou rastie kosodrevina, vyššie sú už len alpínske lúky a skalné biotopy. Veľmi pestrá je flóra vápencových oblastí Červených vrchov a Sivého vrchu v Západných Tatrách, vápencových oblastí Nízkych Tatier i Chočských vrchov. Už od mája hýria pestrými farbami kvetov.

Prosiek

Prosiek je neveľká podhorská obec v okrese Liptovský Mikuláš, je známa prírodnými krásami – Prosieckou dolinou a zachovanými pamiatkami – kostol Svätej Alžbety, 400 ročná lipa a pozostatky niekdajšieho sídla zemianských rodín Joob-Fančaly. Kataster obce sa nachádza v geografickom celku Chočské vrchy a Liptovská kotlina a susedí s k.ú. Ižipovce, Liptovská Sielnica, Kvačany, Veľké Borové, Malatiná, Bobrovník, Liptovská Anna, Chlebnice.

Kráľova Lehota

Kráľova Lehota leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Stred obce má nadmorskú výšku 677 m. Úzka odlesnená časť chotára je na nive a štvrtohorných terasách Čierneho a Bieleho Váhu. Zalesnené doliny sú na menej odolných bridliciach a pieskovcoch, skalnaté chrbty hôr na druhohorných vápencoch a dolomitoch. Obec a jej okolie leží v horskej oblasti. Podnebie má drsný charakter, lebo chotár sa skláňa k severu.

Východná

Územie obce Východná sa rozprestiera vo východnej časti Liptovsko-mikulášskeho okresu a po mestách je jeho najväčšou obcou. Svojou rozlohou 19 350 ha katastrálneho územia zasahuje do oblasti Vysokých Tatier na severe, kde hranicu tvorí majestátny Kriváň. Na juhu do oblasti Nízkych Tatier, kde hranicu tvorí priehyba, na ktorej susedí s horehronskou obcou Heľpa. Západnú a východnú časť územia vypĺňa Liptovská kotlina. Súčasťou obce je aj malá usadlosť Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.

Važec

Rázovitá podtatranská obec Važec leží v strede Podtatranskej kotliny pod majestátnym Kriváňom. Meno má od rieky Váh, ktorá preteká obcou. Tieto národné symboly zdobia erb Važca.
Návštevám najmä z Tatier sa teší Važecká jaskyňa s nálezmi jaskynného medveďa. V zime pulzuje lyžiarske stredisko, ktoré je súčasťou obce.
Obec má dobré komunikačné spojenia cestné i vlakové najmä do Tatier. Aj turistické chodníky spájajú obec s Tatrami aj s údolím Čierneho Váhu. Obec má dobré podmienky ubytovania s rozvinutou obchodnou sieťou.
V obci sú pamätníky na strádania v boji za slobodu. Aj vojenský cintorín vyzýva na pokoru.

Babín

Katastrálne územie obce Babín sa orograficky začleňuje do sústavy vonkajších (flyšových) Západných Karpát, oblasti Stredných Beskýd, celku Oravskej Magury, podcelku Budínskej magury a Podhôľno-Magurskej oblasti, celku Oravskej kotliny, podcelku Hruštín-skeho podolia. Má rozlohu 1728 ha. Hraničí s chotármi Hruštín, Vasiľov, Vaňovka, Lokca, Podbieľ, Dlhá nad Oravou, Sedliacka Dubová, Horná lehota, Dolná Lehota, Oravský Podzámok. Kataster Babína je na juhovýchode ohraničený hrebeňom Oravskej Magury. Chotár Babína má vrchovinový charakter a rozprestiera sa vo výške 655 m n.m. (Hruštínka) až 1106 m n.m. (Prípor). Stred obce leží vo výške 680 m n.m.

Kolárovice

Obec Kolárovice leží v Podjavorníckej brázde v doline Kolárovického potoka, 9 km severozápadne od Bytče v nadmorskej výške 390 m (stred). Katastrálne územie má rozlohu 27,5 km2 a žije tu približne 1833 obyvateľov. Prvou písomnou správou o obci je listina z roku 1312, ktorou kastelán hradu Košeca Lorand udelil Henrikovi právo založiť dedinu Henrici villa – Henrikovu ves (Kolárovice).

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).