Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
629 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
13. 06. 2026, meniny má: Anton
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Obec Valča sa nachádza pod výbežkami vrchov Lúčanskej Malej Fatry, v ústi Valčianskej a Slovianskej doliny. Obec je vzdialená 13 km od okresného mesta Martin. Pristúpové cesty vedú z dvoch susedných obcí, z obce Príboviec (viviálna cesta) a z Trnova. Obec sa nachádza na úpätí vrchu Kriváň, vo Valčianskej pahorkatine. Valčianska pahorkatina sa rozprestiera od obce Bystrička (pri Martine) až po susednú obec Valče, obec Slovany, resp. Kláštor pod Znievom. Valča je východiskom dvoch cyklotrás, cez chotár i priamo cez obec však vedie viacero cyklotrás.

Dnešná obec Boleráz vznikla v roku 1960 spojením dvoch samostatných politických obcí Bolerázu a Klčovian. Jej chotár s rozlohou 2546 hektárov Od zlúčenia tvorí kataster Bolerázu (1818 ha) a Klčovian (728 ha). Rozprestiera sa na Trnavskej pahorkatine, 14 km severozápadne od okresného mesta Trnavy. Na severe susedí so Smolenicami a Bíňovcami, na východe s Dolnou Krupou a Bohdanovcami nad Trnavou, na juhu so Šelpicami a Suchou nad Parnou a na západe s katastrálnym územím Košolnej, Dolných a Horných Orešian. Zemepisnú polohu geometrického stredu obce určujú súradnice: 48°28' severnej zemepisnej šírky a 17°30' východnej zemepisnej dĺžky od Greenwicha.

bec Chľaba so 710 obyvateľmi sa nachádza v juhovýchodnom cípe Podunajskej nížiny v oblasti, kde Ipeľ vyúsťuje do Dunaja. Leží 12 km severovýchodne od Štúrova. Jej neveľké územie je ohraničené na severe Kováčovskými kopcami, na východe riekou Ipeľ a na juhu mohutným tokom Dunaja.
Ako jedna z mála obcí na južnom Slovensku sa nachádza v malebnom prostredí Kováčovských kopcov pokrytých listnatými lesmi, ich odlesnenými juhovýchodnými úbočiami vysadenými viničom a ukončenými vysokou sprašovou terasou. Pekná príroda, blízkosť atraktívneho historického mesta Ostrihom a rekreačná oblasť Kováčov ponúkajú dobrú perspektívu na ďalší rozvoj obce v oblasti rekreácie a turistiky.
Chotár obce leží na juhovýchodnom úpätí pohoria Burda a v Podunajskej nížine pri ústí riek Ipľa a Dunaja v nadmorskej výške 101–395 m. Východná časť chotára je nivná rovina medzi tokmi a západná je položená v pohorí, ktoré tvoria andezity a ich vulkanické zvyšky. Juhovýchodné úbočia sú odlesnené. Sú na nich z časti vinohrady, inde je dubový, hrabový a agátový les. Má hnedozemné, hnedé lesné, lužné a nivné pôdy.
Do západnej časti chotára zasahuje národná prírodná rezervácia Kováčovské vrchy–juh (vyhlásená v r. 1966) o celkovej rozlohe 364,14 ha. Rezervácia sa rozprestiera na južných úpätiach sopečného pohoria Burda, ktorého podložie tvoria pyroklastiká andezitov. Nachádza sa tu vzácna xerotermofilná step so vzácnymi lesostepnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Je to najsevernejšia lokalita tzv. panónskej flóry.

Horné Srnie leží na slovenskej strane Bielych Karpát, v ústí
Vlárskeho priesmyku na strednom Považí, približne na 18 stupni východnej
zemepisnej dĺžky a na 49 stupni severnej zemepisnej šírky. Je typickou
pohraničnou oblasťou, ktorej chotár susedí s chotármi obcí patriacimi
nielen do vlastného okresu a kraja, ale aj Zlínskeho kraja. Stred obce má
nadmorskú výšku 257 metrov nad morom.
Za začiatok organizovaného priemyselného podnikania možno uvažovať rok
1788, kedy sa začala výstavba sklárne. Skláreň ako aj ďalšie
„fabriky“ v Rajkovci (okolo roku 1800 – mlyn, píla, valcha) boli
realizované v dôsledku pôsobenia rodu Ilešházyovcov v trenčianskej
župe. V roku 1883 založil taliansky podnikateľ Giovanni Batista Pisetta
z Trenta v miestach terajšej cementárne vápencový lom, z ktorého
dodával vápencové kvádre. V roku 1888 bola otvorená prvá železničná
spojnica medzi Moravou a Slovenskom, ktorá viedla našim údolím, čím sa
výrazne skvalitnilo spojenie obce so svetom. Dve murované pece na pálenie
slinku postavené v roku 1895 znamenali začiatok výroby cementu v obci.

Hlavné mesto Slovenskej Republiky. Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je druhým najväčším mestom Slovenska (po meste Vysoké Tatry). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne