ÚzemnéPlány.sk

Vlachovo

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Veľký Biel

Veľký Biel leží na západnej časti Podunajskej nížiny, na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, na nive Čierne vody.

Obec spočiatku patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresov Galanta, Bratislava-vidiek, a teraz do okresu Senec. V súčasnosti má obec 2161 obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti.

Veľký Biel sa skladá z dvoch obcí – Veľký Biel a Malý Biel. Prvé písomné záznamy o Veľkom Bieli sú z roku 1294, kedy sa nazýval BEEL, súčasný názov obce sa používa od roku 1948. Predtým sa používal názov Magyarbél. Prvé písomné zmienky o Malom Bieli pochádzajú z roku 1323. Spomína sa obec s názov Minor Beel a Németbél. V roku 1948 bola obec premenovaná na Malý Biel a v roku 1960 boli obe obce zlúčené a používa sa spoločný názov Veľký Biel.

Košice - Šaca - Mestská časť

Mestská časť Košice – Šaca leží na rovinatom území vo výške 256 m. n. m v Košickej kotline, ktorá je zo severu ohraničená výbežkami Slovenského rudohoria, časť Volovské vrchy. Je situovaná asi 15 km juhozápadne od Košíc. Cez mestskú časť preteká potok Ida, ktorý sa vlieva do Bodvy.

Šaca vznikla územným spojením dvoch pôvodných obcí Šaca a Buzinka. Výhoda jej polohy spočíva v tom, že leží na významnom komunikačnom ťahu, ceste I/50, v trase Košice – Bratislava. V jej tesnej blízkosti sa na južnej strane (vo vzdialenosti cca 1 km) nachádza hutnícky gigant U.S.Steel Košice, s.r.o.

Už samotný názov „mestská časť“ hovorí, že je súčasťou Košíc. Bola k nim administratívne pričlenená v roku 1972 – v tom čase ako jeden z piatich obvodov mesta. V súčasnosti patrí medzi 22 mestských častí mesta Košice a je súčasťou okresu Košice II.

Mestská časť Košice – Šaca sa nachádza 15 km na juhozápad od historickej časti mesta Košice a leží v 256 m nad morom. Pôvodne samostatná dedina v minulosti pozostávala z obcí Šaca a Buzinka, ku ktorej patrila osada Ľudvíkov Dvor. Obce boli administratívne spojené v roku 1943.
Prví ľudia sa na území Šace objavili v staršej dobe kamennej. V mladšej dobe kamennej to boli ľudia bukovohorskej kultúry, ktorí osídlili severnú časť chotára. V ďalších obdobiach toto územie je nepretržite obývané. Ľudia tu nachádzali dobré podmienky pre život, úrodnú pôdu, lesy a stály zdroj vody z potoka Idy.

Prešov

Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

VÚC Bratislavský kraj

Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2 053 km² a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky. Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest – podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja. Z hľadiska krajinnej štruktúry je územie kraja tvorené južnou časťou Malých Karpát a územím Záhorskej a Podunajskej nížiny.

Zvolen

Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Milovníci histórie môžu navštíviť miesta, kde sídlili uhorskí králi. Kráľovské sídla sú vo Zvolene hneď dve – Pustý hrad a Zvolenský zámok. Pustý hrad je dnes miestom prebiehajúceho archeologického výskumu, je však prístupný verejnosti a rok čo rok odhaľuje viac zo svojej bohatej histórie. Je to jedinečné miesto, najväčší hrad v Európe s rozlohou 7,6 ha. Múry Zvolenského zámku zasa hosťujú Slovenskú národnú galériu so sochárskymi a maliarskymi expozíciami.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

Trnava

Mesto Trnava leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu (stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva).