ÚzemnéPlány.sk

Hrubá Borša

Prvá zmienka o obci je už z roku 1244. Obec sa spomína pod názvom Martinus de Borsa (nemes). Pramene hovoria, že mala 42 domov a 426 obyvateľov s prevažne rímskokatolíckym vierovyznaním.
Názov obce je odvodený z mena starého zemianskeho rodu Borsa-iovcov, ktorí boli prevažnými majiteľmi pôdy obci.
Na obecnom cintoríne sa nachádzajú staré hrobky zemianskych rodín spätých s obcou, z ktorých niektorí zastávali aj vyššie štátne funkcie (Bolgár Emil, rod. Gürhel)
Obec leží 33km východne od Bratislavy a 7km juhovýchodne od okresného mesta Senec v nadmorskej výške 123 m s celkovou výmerou 585 ha

Hájske

Hájske (v minulosti Kepešd, Dverníky, maď. Köpösd, nem. Köppeschd) je obec na Slovensku v okrese Šaľa. Obec Hájske je situovaná 26 km na západ od mesta Nitra v Podunajskej nížine na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Nadmorská výška obce je 126 m n. m. Katastrálne územie má rozlohu 1407 ha. Odlesnený, rovinný až pahorkatinový chotár tvoria treťohorné uloženiny, v severovýchodnej časti s vrstvou spraše. Z pôd prevažuje úrodná černozem. Samotné pôdne a klimatické podmienky určujú poľnohospodársky charakter obce.

Bánov

Bánov je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1842.

Jedľové Kostoľany

Jedľové Kostoľany sú podhorská obec, ležiaca na západnom Slovensku, na južnom svahu Tríbečských vrchov a 12 km severovýchodne od okresného mesta Zlaté Moravce.

Veľký Šariš

Veľký Šariš s jeho najbližším okolím sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Dnešné mesto sa rozkladá podstatnou časťou na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni resp. terase Torysy. V západnej časti je situované v podstate staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou.

Žilina

Žilina je krajské a okresné mesto na severozápade Slovenska na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Žilina je štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.

Trnava

Mesto Trnava leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu (stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva).

Pezinok

Pezinok leží 18 km severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy. Rozkladá sa na dvoch katastrálnych územiach Grinava a Pezinok na ploche 7276 ha na úpätí Malých Karpát, vo výške 156 m n. m. Je okresným mestom, súčasťou Bratislavského kraja. Susedí s okresmi Senec, Bratislava, Malacky a Trnava. Pezinok síce nemá priamy styk so štátnou hranicou, ale najbližší hraničný priechod do Rakúska je vzdialený iba 25 km, do Maďarska približne rovnako.

Pezinok je staré vinohradnícke mesto chránené oblými svahmi Malých Karpát, ktoré sú od nepamäti nemými spoločníkmi jeho bohatej histórie. Blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ľahká dostupnosť cestnou a železničnou dopravou, pretrvávajúca tradícia vinohradníctva a vinárstva, ako aj špecifická gastronómia sú stále väčším lákadlom pre turistov a každodenných návštevníkov mesta.

Kočovce

Obec Kočovce leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej roviny, na ľavom brehu rieky Váh medzi pohoriami Bielych Karpát a Považského Inovca.
Tvoria ju tri miestne časti s vlastnou históriou do roku 1960 – Kočovce, Beckovská Vieska a Rakoľuby.
Obec sa nachádza 8 km východne od okresného mesta Nové Mestonad Váhom, 23 km južne od krajského mesta Trenčín, 23 km severne od kúpeľného mesta Piešťany.

Bojnice

Oblasť rozprestierajúca sa v strednej časti Hornonitrianskej kotliny pri úpätí pohoria Malá Magura, na pravom brehu rieky Nitra, má svoje najstaršie dejiny – geologickú históriu zapísanú kamenným písmom v horninách a skamenelinách.
Dejiny mesta sú spojené s Bojnickým hradom. Už v prvej písomnej zmienke o Bojniciach, v listine zoborského opátstva z roku 1113, sa spomína bojnické podhradie „de suburbanis Baimoz…“, čím sa hrad stal najstaršou historicky doloženou stavebnou pamiatkou Bojníc. Opevnené hradisko stálo v roku 1113 a o kamennom hrade sú údaje z roku 1302. Bol aj strediskom náboženského života, pretože cirkevná správa sa ustálila na kráľovských hradoch a vytvorili sa hradské fary. V Zoborskej listine z r. 1113 je už zmienka o fare, kostol sa však spomína až v roku 1244. V listine sa uvádzajú aj liečivé pramene.