ÚzemnéPlány.sk

Košice - Východné mesto

Pripravovaná nová mestská časť Košíc. Najväčší urbanistický zámer v Košickom kraji za posledných 20 rokov. Navrhovaná štvrť pre 40.000 – 50.000 obyvateľov. Rozprestiera sa na území od Krásnej nad Hornádom až po Sady nad Torysou. Navrhovaným územím prechádza pripravovaná diaľnica. Územie ponúka investičné možnosti pre výstavbu rodinných domov, bytových domov, občianskeho vybavenia, skladov, športových aj rekreačných zariadení.

Košice - Staré Mesto - Mestská časť

Hlavné košické námestie. Vstup do historickej zóny mesta Košice. V súčasnosti neslávne známe v súvislosti s príchodom veľkého investora – AuPark.

Šurany

Šurany (v minulosti Veľké Šurany, maď. Nagysurány) sú mesto ležiace v Nitrianskom kraji, má vyše 13 tisíc obyvateľov. Je to priemyselno-poľnohospodárske mesto, ktoré leží na pravom brehu rieky Nitry, v nadmorskej výške 144 m n. m.

Bánov

Bánov je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1842.

Topoľčany

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej, trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

Sládkovičovo

Mesto Sládkovičovo sa nachádza na brehu rieky Dudváh v regióne Dolné Považie na juhozápadnom Slovensku, vo vzdialenosti 8 km od Galanty a približne 45 km východne od Bratislavy.

Vlachovo

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Štúrovo

Prvá písomná zmienka o osade na území dnešného mesta pod menom Kakat pochádza z r. 1075. Nachádza sa v juhovýchodnom cípe ľavobrežnej Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Patrí do najteplejšej oblasti Slovenska, v ktorej Dunaj, Hron a Ipeľ, Kováčovské kopce s mediteránnou flórou a šíre roviny podmieňujú jeho jedinečný prírodný, hospodársky a turistický charakter.
Štúrovo je predovšetkým kúpeľným mestom.

Mesto je známe svojou toleranciou. Už celé stáročia pokojne spolunažívajú na jeho území príslušníci rôznych národností a náboženstiev. Táto rôznorodosť dáva mestu zvláštny kolorit.

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).