ÚzemnéPlány.sk

Kvetoslavov

Obec s 1000 obyvateľmi sa nachádza 4 km severovýchodne od Šamorína v Podunajskej nížine, v západnej časti Žitného ostrova. Blízkosť hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy robí z nej prímestskú oblasť.

Bratislava - Dunajská

Základná urbanistická koncepcia zóny je vypovedaná hlavnými kritériami posúdenia, ako poloha a umiestnenie stavby na pozemku, dodržanie uličnej a stavebnej čiary, stanovenie šírky, hĺbky a výšky zastavania a napojenie stavby na dopravnú a technickú infraštruktúru, riešenie ozelenenia územia, ako i zhodnotenie architektonického riešenia stavieb z hľadiska zachovania charakteru jestvujúcej zástavby v rámci mestských priestorov námestí a ulíc a ich dopad na siluetu mesta.

V aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie sú oproti pôvodnému platnému územnému plánu presnejšie a detailnejšie zaregulované rozvojové územia, potenciálne stavebné preluky, plochy možnej dostavby i nadstavby, ktoré sú v textovej časti spracované formou regulačných listov s ich priemetom do grafickej časti.

Reca

História obce Reca je určitou analógiou života človeka. Sú v nej obdobia úspechov, rozkvetu ale i pádov, nešťastí a sklamaní. I keď naša obec vo svojich dejinách nebola veľkou obcou, prostredníctvom schopných a obetavých ľudí vždy a v každom období vytvárala spoločenské a materiálne podmienky, potrebné pre jej rozvoj.

Prvá písomná zmienka o obci je zápis z roku 1256 v súvislosti so sporom o Oľdzu (obec v okrese Dunajská Streda), ktorého účastníkom bol šľachtic Peter Magnus z Rece. Spor bol ohľadom dedičnej pôdy, ktorú vlastnil neoprávnene a obvinení boli i šľachtici z obce Zavar a Jelky. Kráľ Belo IV. im však pôdu ponechal. Spor sa opakoval v roku 1257.

Hrubý Šúr

Obec Hrubý Šúr leží v malebnom prostredí Podunajskej nížiny, 25 km východne od Bratislavy a 6 km južne od okresného mesta Senec. Táto obec, ktorá má momentálne 672 obyvateľov, sa rozprestiera na nízkom priečnom vale Malého Dunaja v nadmorskej výške 126 m medzi Čiernou vodou a Malým Dunajom, na štátnej ceste druhej triedy Senec – Šamorín a na rozhraní okresov Galanta, Senec a Dunajská Streda.

VÚC Trnavský kraj

Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.

Boleráz

Dnešná obec Boleráz vznikla v roku 1960 spojením dvoch samostatných politických obcí Bolerázu a Klčovian. Jej chotár s rozlohou 2546 hektárov Od zlúčenia tvorí kataster Bolerázu (1818 ha) a Klčovian (728 ha). Rozprestiera sa na Trnavskej pahorkatine, 14 km severozápadne od okresného mesta Trnavy. Na severe susedí so Smolenicami a Bíňovcami, na východe s Dolnou Krupou a Bohdanovcami nad Trnavou, na juhu so Šelpicami a Suchou nad Parnou a na západe s katastrálnym územím Košolnej, Dolných a Horných Orešian. Zemepisnú polohu geometrického stredu obce určujú súradnice: 48°28' severnej zemepisnej šírky a 17°30' východnej zemepisnej dĺžky od Greenwicha.