Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
628 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
09. 06. 2026, meniny má: Stanislava
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Lemešany ležia v Košickej kotline, na terase západnej časti doliny
Torysy v nadmorskej výške 225 m, v chotári 206 – 376 m. Pozdĺž obce
vedie dialnica spájajúca Košice a Prešov.
K obci Lemesany bola v roku 1965 pripojená obec Chabžany.
Chabžany ležia v Košickej kotline, v doline rieky Torysy, v nadmorskej
výške okolo 225 m. Jednotlivé časti obce majú tieto chotárne názvy:
Čaturky, Za karčmu, Za vodu, Pod oľšu, Oľša alebo les, Nižňa roveň,
Füžovky, Rubaň, Lapiše, Vyšne luky, Nižne luky, Na zadkoch, Stredne
vyšne, Zahumne, Kliny. Susednými obcami sú Lemešany, Drienov, Šarišské
Bohdanovce, Janovík, Bretejovce, Malá Vieska a Trebejov.

Obec leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 103 m. V chotári Blatných Remiet sa nachádzajú vyvýšeniny s názvami Ihrište a Perún, na ktorých sa pred 9. stor. konali kultové pohanské obrady. Archeologický výskum na vyvýšenine Remecisko odhalil rozsiahle slovanské sídlisko zo 6. – 10. stor.

Obec leží v severovýchodnom okraji Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 107 m. Miestne sídlisko vzniklo pri kostole Svätého kríža okolo r. 1100, prípadne okolo r. 1300. Zasvätenie kostola ovplyvnilo názov dediny. Najstaršou stavbou v obci je kostol reformovanej kresťanskej cirkvi postavený v r. 1903. V súčasnom období sa plánuje vybudovať diaľničný ťah smer Michalovce – Vyšné Nemecké.

Leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 105 m. Sídlisko založil zeman okolo r. 1300. V druhej polovici 18. stor. v dedine postavili katolícky kostol. V r. 1970 bol v obci postavený evanjelický kostol reformovanej cirkvi. Pôsobí tu poľovnícke združenie Jastrab.

Leží na východnom okraji Východoslovenskej nížiny v nadm. výške okolo 102 m. Predpokladá sa, že sídlisko založil zeman v polovici 13. stor., ale zdá sa že je staršieho pôvodu. Prvý doklad o tejto dedine je v listine z r. 1281.

Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na južných svahoch Kozích chrbtov. Do chotára patrí kopec Dzelnik, z ktorého sa naskytá nádherný pohľad na Tatry a Slovenský raj. Bolo tu sídlisko z doby Veľkomoravskej ríše. Z turistického hľadiska má obec význam ako východisko do severnej časti Slovenského raja.

Obec Sejkov sa nachádza na Slovensko-Ukrajinskom pohraničí, v trase koridoru cesty európskeho významu E 50 Košice – hranica s Ukrajinou, v rekreačnom územnom celku Vihorlat – Vinohradnícka oblasť Tibava, s priamou väzbou a optimálnou dopravnou dostupnosťou na Zemplínsku šíravu. Kataster obce hraničí s územím NATURA 2 000 – navrhovaným Chráneným vtáčím územím Vihorlat, ale CHVÚ nezasahuje do riešeného katastálneho územia obce.

Obec leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 106 m. Prvá správa o Bunkovciach sa zachovala z r. 1345. Sídlisko založil zeman Bunka v 13. stor. Od 14. stor. boli vlastníkmi dediny šľachtici z Michaloviec a ich príbuzní.

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne