Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
628 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
09. 06. 2026, meniny má: Stanislava
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Obec Malý Šariš leží v Šarišskej vrchovine, v doline Šarišského potoka. Stred obce má nadmorskú výšku 280 metrov nad morom. Povrch územia tvorí centrálno-karpatský flyš s hnedozemnými pôdami.

Prvá písomná zmienka o obci Dubinné je z roku 1327, keď kráľ Karol Róbert daroval Dubinné zemanom Blažejovi a Jánovi z Fony. Šľachtici z Fony vlastnili obec len v druhej štvrtine 14. storočia. Po smrti bezdetného Blažeja získal v roku 1352 Peter Cudar a stala sa majetkovou súčasťou panstva Makovica. Dubinné patrilo k veľkým dedinám (1427). Koncom 15.storočia bola obec spustošená poľskými vojskami. V roku 1492 bolo obhospodarovaných 8 sedliackych usadlostí. V roku 1600 pozostávalo sídlisko z dvadsiatich obývaných poddanských domov. Koncom 16. storočia bolo stredne veľkou dedinou. V roku 1711 sa dedina vyľudnila v dôsledku ťažkých životných podmienok. Rok 1868 bol rokom moru a hladu.

Chotár obce leží v nadmorskej výške 111 – 114 m v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova na mladom agradačnom vale rieky Dunaj. Zväčša odlesnený chotár tvoria mladšie treťohorné piesky a štrky, na ktorých sú štvrtohorné dunajské uloženiny. Odvodňujú ho kanály, na juhozápade tečie rieka Dunaj, pri ktorej je lužný les (vŕby, topole, brest, javor). Má nivné a lužné pôdy. V chotári obce leží majer Kereszt, zaniknutá samota Kécs, zaniknutá obec Erecs.
Obec s 1330 obyvateľmi leží 22 km západne od Komárna v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova. Krásne prírodné prostredie, kultúrne pamiatky a možnosť rozvoja turistiky a vodných športov dáva obci dobré predpoklady na sľubný rozvoj.
Významná je štátna prírodná rezervácia Číčovské mŕtve rameno Lion a chránené územie Hamský luh.

Obec Bretejovce leží v Košickej kotline, v doline Torysy. Spomína sa v roku 1289. Od stredoveku patrila Abovcom, Rozgonyiovcom, Segyeyovcom, Semseyovcom, Péchyovcom a iným zemepánom. Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 mala obec 37 domov a 323 obyvateľov, v roku 1828 50 domov a 383 obyvateľov. V roku 1900 v nej žilo 351 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.

Poloha obce – Obec leží uprostred Ilavského podolia na terase Váhu v nadmorskej výške 228 m v strede obce a 486 m v chotári. Vytvára samostatný celok medzi Trenčianskou a Žilinskou oblasťou. Je to skupinová cestná dedina, pôvodne sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Bola súčasťou trenčianskeho hradného panstva, neskoršie vo vlastníctve viacerých zemianskych rodín. Obyvateľstvo bolo zväčša poľnohospodárske neskôr s rozvojom priemyslu aj kovoroľnícke. Jej prvá písomná zmienka je spojená s benediktínskym opátstvom na Skalke a v archívnych prameňoch sa uvádza z roku 1224.

Podtatranská obec Štrba, ležiaca na južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške 829 metrov, je jednou z najvyššie položených obcí na Slovensku. Z obce sa vám naskytne jedinečný pohľad na panorámu Vysokých Tatier na severe i hrebene a hlboké lesy Nízkych Tatier na južnom horizonte.

Obec Komjatná leží severne od Ružomberka pod severným úpätím
Chočských vrchov vo výške 635 m. n. m. Vznik obce spadá do obdobia okolo
roku 1330. Už predtým nám život v tomto priestore dokazujú dva hromadné
nálezy bronzových predmetov (meče liptovského typu, sekery, kosáky a i.)
z mladšej doby bronzovej a sídlisko púchovskej kultúry. Z r. 1492 máme
najstaršiu správu o gotickom kostole sv. Ducha (zo 14. stor.), z ktorého
sa zachovali základy (zanikol v r. 1820). Ako archeologická lokalita sú
kultúrnou pamiatkou. Vedľa dnes stojí klasicistický rímskokatolícky kostol
z r. 1823.
V potočnej radovej zástavbe nájdeme zrubové domy na kamennej podmurovke so
šindľovou strechou s podlomenicou a hálkou z 19. stor. Súčasťou obce
(od 19. stor.) je aj osada Studničná, spomínaná v r.1600, s prekrásnou
prírodnou scenériou (skalné útvary).

Obec leží v strednej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale
Laborca, v nadmorskej výške okolo 106 m.
V chotári sa našlo sídlisko zo staršej doby bronzovej, halštatské
sídlisko a pohrebisko, laténske sídlisko a nálezy kostrových hrobov,
rímsko-barbarské sídlisko, ale aj slovanské sídlisko z 9. až
10. storočia.

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Obec Ľubotín leží na úpätí Čergovského pohoria v Ľubotínskej kotline na severe Šariša. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1300. Najstarší zápis pochádza od farára Štefana de Lubetin z roku 1330. Sídlisko však jestvovalo dávno predtým. Staro-slovenský názov (od Lubota) svedčí o tom, že Ľubotín patrí k najstarším slovenským dedinám na okolí jestvujúcim pred 11. storočím.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne