ÚzemnéPlány.sk

Liptovský Mikuláš

Liptovský Mikuláš leží v strede Liptovskej kotliny v nadmorskej výške 576 m, na pravom brehu Váhu. Obklopujú ho najvyššie a najkrajšie pohoria Slovenska. Ich hrebene presahujú 1500 m. Nad hornou hranicou lesa akoby ste vstúpili do iného sveta – do malebnej ríše alpínskych lúk, skál, vysokohorských pustatín, jazier, vodopádov a jej odvekých obyvateľov – vysokohorských rastlín a živočíchov.

Prírodné krásy radia Liptov medzi najatraktívnejšie regióny Slovenska. Samotný Liptovský Mikuláš leží v mierne teplej klimatickej oblasti na dne Liptovskej kotliny, ktorá má priemernú ročnú teplotu okolo 7°C. Lúčnatá a oráčinová Liptovská kotlina je obklopená vencom hôr, v ktorých prevládajú ihličnaté, najmä smrekové lesy. Nad ich hornou hranicou rastie kosodrevina, vyššie sú už len alpínske lúky a skalné biotopy. Veľmi pestrá je flóra vápencových oblastí Červených vrchov a Sivého vrchu v Západných Tatrách, vápencových oblastí Nízkych Tatier i Chočských vrchov. Už od mája hýria pestrými farbami kvetov.

Liptovský Hrádok

Liptovský Hrádok – mesto obdarované neuveriteľne štedrým prírodným, kultúrnym a historickým potenciálom a ľudskými zdrojmi v súčasnosti hľadá svoju novú tvár a cestu k naplneniu vízie prosperujúceho a rozvíjajúceho sa centra unikátnych a osobitých foriem cestovného ruchu s priamou väzbou na tradície lesníctva, včelárstva, obchodu, ťažby a spracovania dreva a železnej rudy, pltníctva, rybárstva, podhorských a horských poľnohospodárskych aktivít a remesiel s tým spojených.

Prosiek

Prosiek je neveľká podhorská obec v okrese Liptovský Mikuláš, je známa prírodnými krásami – Prosieckou dolinou a zachovanými pamiatkami – kostol Svätej Alžbety, 400 ročná lipa a pozostatky niekdajšieho sídla zemianských rodín Joob-Fančaly. Kataster obce sa nachádza v geografickom celku Chočské vrchy a Liptovská kotlina a susedí s k.ú. Ižipovce, Liptovská Sielnica, Kvačany, Veľké Borové, Malatiná, Bobrovník, Liptovská Anna, Chlebnice.

Borský Mikuláš

Borský Mikuláš je obec na Slovensku v okrese Senica. Obec vznikla zlúčením dvoch pôvodných obcí Borského Mikuláša a Borského Petra v roku 1975.

Vysoké Tatry - Podbanské

Pôvodne banícka osada menila v minulých storočiach svoju funkciu postupne na pastiersku, potom tu v XIX. storočí pracovala vodná píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry. Až v polovici XX. Storočia sa začala rozvíjať ako centrum turizmu, keď všetky iné hospodárske funkcie zanikli. Osada je východiskom túr, menším lyžiarskym strediskom. Pre tých, ktorí majú radšej nenáročné túry, Podbanské ponúka mnoho možností. Nájdete tu horské cesty s menším, či väčším stúpaním.
Má veľmi dobré cestné napojenie na diaľnicu.

Kráľova Lehota

Kráľova Lehota leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Stred obce má nadmorskú výšku 677 m. Úzka odlesnená časť chotára je na nive a štvrtohorných terasách Čierneho a Bieleho Váhu. Zalesnené doliny sú na menej odolných bridliciach a pieskovcoch, skalnaté chrbty hôr na druhohorných vápencoch a dolomitoch. Obec a jej okolie leží v horskej oblasti. Podnebie má drsný charakter, lebo chotár sa skláňa k severu.

Východná

Územie obce Východná sa rozprestiera vo východnej časti Liptovsko-mikulášskeho okresu a po mestách je jeho najväčšou obcou. Svojou rozlohou 19 350 ha katastrálneho územia zasahuje do oblasti Vysokých Tatier na severe, kde hranicu tvorí majestátny Kriváň. Na juhu do oblasti Nízkych Tatier, kde hranicu tvorí priehyba, na ktorej susedí s horehronskou obcou Heľpa. Západnú a východnú časť územia vypĺňa Liptovská kotlina. Súčasťou obce je aj malá usadlosť Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.

Važec

Rázovitá podtatranská obec Važec leží v strede Podtatranskej kotliny pod majestátnym Kriváňom. Meno má od rieky Váh, ktorá preteká obcou. Tieto národné symboly zdobia erb Važca.
Návštevám najmä z Tatier sa teší Važecká jaskyňa s nálezmi jaskynného medveďa. V zime pulzuje lyžiarske stredisko, ktoré je súčasťou obce.
Obec má dobré komunikačné spojenia cestné i vlakové najmä do Tatier. Aj turistické chodníky spájajú obec s Tatrami aj s údolím Čierneho Váhu. Obec má dobré podmienky ubytovania s rozvinutou obchodnou sieťou.
V obci sú pamätníky na strádania v boji za slobodu. Aj vojenský cintorín vyzýva na pokoru.

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

Bátovce

Bátovce, starým nemeckým názvom Frauenmarkt, ležia 231 m nad morom v Podunajskej nížine, v severo-východnej časti Ipeľskej tabule medzi Levicami a Pukancom. Obec je chránená od severu južnými výbežkami slovenských krušných hôr, na juhozápade je otvorená. V minulosti bola obec banským mestom s kráľovskou mincovňou. Mincovňa stála na mieste terajšieho obecného úradu