Nové a aktualizované územné plány na portáli Uzemneplany.sk //www.uzemneplany.sk/ Nové a aktualizované územné plány na portáli Uzemneplany.sk //www.uzemneplany.sk/ //www.uzemneplany.sk/grafika/favicon.png Kecerovský Lipovec Člen Olšavského mikroregiónu. Obec ležiaca blízko Košic. Nad Kostolianskym potokom zvyšky hradu Lipovec, zaniknutého v 16. stor. Na cintoríne drevené stĺpové náhrobníky z 1. pol. 20. stor.

]]> //www.uzemneplany.sk/upn/kecerovsky-lipovec Thu, 01 Jan 1970 01:00:00 +0100 Horné Srnie Horné Srnie leží na slovenskej strane Bielych Karpát, v ústí Vlárskeho priesmyku na strednom Považí, približne na 18 stupni východnej zemepisnej dĺžky a na 49 stupni severnej zemepisnej šírky. Je typickou pohraničnou oblasťou, ktorej chotár susedí s chotármi obcí patriacimi nielen do vlastného okresu a kraja, ale aj Zlínskeho kraja. Stred obce má nadmorskú výšku 257 metrov nad morom.
Za začiatok organizovaného priemyselného podnikania možno uvažovať rok 1788, kedy sa začala výstavba sklárne. Skláreň ako aj ďalšie „fabriky“ v Rajkovci (okolo roku 1800 – mlyn, píla, valcha) boli realizované v dôsledku pôsobenia rodu Ilešházyovcov v trenčianskej župe. V roku 1883 založil taliansky podnikateľ Giovanni Batista Pisetta z Trenta v miestach terajšej cementárne vápencový lom, z ktorého dodával vápencové kvádre. V roku 1888 bola otvorená prvá železničná spojnica medzi Moravou a Slovenskom, ktorá viedla našim údolím, čím sa výrazne skvalitnilo spojenie obce so svetom. Dve murované pece na pálenie slinku postavené v roku 1895 znamenali začiatok výroby cementu v obci.

]]> https://www.uzemneplany.sk/upn/horne-srnie Thu, 01 Jan 1970 01:00:00 +0100 Vislanka //www.uzemneplany.sk/upn/vislanka Thu, 01 Jan 1970 01:00:00 +0100 Matiašovce Obec Matiašovce leží v doline potoka Rieka. V administratívnych hraniciach obce sa dnes nachádza aj pôvodná osada Potok, ktorá bola založená ako posledná zamagurská osada v roku 1888.
Obec Matiašovce založil v roku 1308 magister Kokoš Berzevici. Prvý raz sa obec spomína v roku 1326 ako súčasť dunajeckého panstva. V 16. storočí boli šoltýsmi Matiašoviec Passuthovci, ktorí pochádzali z Litvy. Keď zomrel posledný šoltýs z toho rodu – Stanislav, funkcia šoltýsov prešla na rodinu Lapšanských, pochádzajúcu z Nižných Lápš, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s Passuthovcami. Predpokladá sa, že dedina dostala názov podľa svojho prvého šoltýsa – Matiáša. Obyvatelia obidvoch osád – Matiašoviec a Potoka sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lese. Gotický kostol sv. Petra a Pavla apoštolov sa nachádza hneď vedľa cesty v centre obce a obkolesuje ho stredoveký múr, v ktorom sú umiestnené kaplnky krížovej cesty s maľovanými obrazmi z roku 1835. Vedľa kostola sa nachádza pôvodne renesančná zvonica z konca 16. storočia.

]]> https://www.uzemneplany.sk/upn/matiasovce Thu, 01 Jan 1970 01:00:00 +0100 Košice Košice sú metropolou východného Slovenska a sú druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku.
Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov, pričom v meste je asi 7000 ubytovacích lôžok.

Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.

]]> //www.uzemneplany.sk/upn/kosice Thu, 01 Jan 1970 01:00:00 +0100 Vikartovce Obec sa nachádza v severovýchodnej časti Nízkych Tatier, z juhu obkolesená výbežkami Prednej hole, ktorá je najvýznamnejšou vetvou Kráľovej hole. Na druhej strane Kozie chrbáty, ktorých najvyšším vrchom je Kozí kameň – nadmorská výška 1255,3 m. Členitý povrch chotára je z veľkej časti zalesnený a ponúka široké možnosti peších letných a zimných túr.

Vikartovce sú vzdialené 15 km od najbližšieho okresného mesta Poprad, patria do Podtatranského regiónu.

]]> //www.uzemneplany.sk/upn/vikartovce Thu, 01 Jan 1970 01:00:00 +0100 Bidovce Obec s veľkým potenciálom rozvoja rekreácie a cestovného ruchu. Prítomnosť geotermálnych vrtov.
Prvú písomnú zmienku o Bidovciach poznáme z roku 1273. Spomínajú sa spolu s Čakanovcami a s čiastkou Svinice, ktoré Ethuruh, syn Jurajov, pochádzajúci z tarjánskej vetvy rodu Aba, s kráľovským povolením nechal svojej manželke a dcére. Z roku 1293 máme záznam, podľa ktorého Bidovce a časť Svinice držal Peter zvaný Petheuch zo Svinice. Tento v roku 1299 zničil Šarišské Bohdanovce, ktoré patrili Mikulášovi a Štefanovi, synom Budunovým. Vznikla im škoda 70 mariek, za čo potom boli Bidovce prisúdené poškodeným. Nevedno však, či boli na poškodených aj skutočne prevedné. Ďalší známy majiteľ, ktorý pochádza z druhej polovice 14. storočia a bol totiž potomok Petra zvaného Peteuch zo Svinice.

]]> https://www.uzemneplany.sk/upn/bidovce Thu, 01 Jan 1970 01:00:00 +0100 Slivník Na východnom úpätí Slanských vrchov, v Podslánskej pahorkatine, leží v nadmorskej výške 175 m (stred obce) obec Slivník. Pahorkatinu, pokrytú sprašovými uloženinami, na ktorej sa obec rozprestiera, rozčleňujú potoky Roňava a Terebľa. Slivnícky chotár, ktorý sa nachádza na ploche 1131 ha vznikol na východnej strane odlesnením.

]]> https://www.uzemneplany.sk/upn/slivnik Thu, 01 Jan 1970 01:00:00 +0100 Sobrance Centrom územia v blízkosti štátnej hranice s Ukrajinou je okresné mesto Sobrance. Leží v nadmorskej výške 122 metrov a tvorí prirodzené administratívne a kultúrne centrum oblasti, ktorú na severe ohraničujú Vihorlatské vrchy s bohatými, prevažne listnatými lesmi. Na juhu táto oblasť zasahuje do Východoslovenskej roviny a má nížinatý charakter s rovným odlesneným povrchom.

Medzi navštevované miesta oddychu patria Sobranské kúpele, ležiace v tesnej blízkosti mesta, ktoré boli známe už aj v minulosti za čias Rakúsko-Uhorska, kedy zaznamenali svoj najväčší rozmach. Ich minerálna voda sa charakterizuje ako studená, prírodná, stredne mineralizovaná chloridovosodná, sírna, so zvýšeným obsahom fluóru, izotonická. Jej liečebné účinky sa uplatňujú hlavne pri poúrazových stavoch, reumatických, zápalových a degeneratívnych ochoreniach pohybového ústrojenstva. Zvláštnu skupinu tvoria pacienti s niektorými kožnými ochoreniami, u ktorých, zvlášť pri ekzémoch, má sobranská liečivá voda mimoriadne dobré účinky.

]]> //www.uzemneplany.sk/upn/sobrance Thu, 01 Jan 1970 01:00:00 +0100 Brezno Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji v hornej časti regiónu Horehronie. Okres, ktorého je centrom, sa rozprestiera na rozlohe 1265 km², na východe začína pri obci Telgárt pod sedlom Besník a končí západnými hranicami okresu za obcami Nemecká a Ráztoka. Jeho najväčšiu časť tvorí Horehronské podolie, zo severu lemované mohutnou hradbou Nízkych Tatier a z juhu rozložitými chrbtami Slovenského Rudohoria. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Horehronské podolie je korytovitá kotlina patriaca k vysoko položeným kotlinám Slovenska; siaha od 390 do 1 000 m n.m., dno podolia dosahuje najväčšiu nadmorskú výšku zo všetkých kotlín Slovenska v sedle Besník pri Telgárte – 1 000 metrov. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n.m. Najnižší bod je na hladine rieky Hron, ktorá preteká celým podolím od prameňa pod Kráľovou hoľou po nádhernom meandrovom úseku v smere východ – západ. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.

]]> //www.uzemneplany.sk/upn/brezno Thu, 01 Jan 1970 01:00:00 +0100