Táto úvaha vznikla ako reakcia na Metodické usmernenie MDVRR SR z 9.11.2018 k obstarávaniu územných plánov zón (ÚPN-Z). Z usmernenia vyplýva, že „*obec môže obstarať ÚPN-Z v prípade, ak schválený územný plán obce v ktorom má konkrétnejšie vymedzenú časť, pre ktorú sa požaduje vypracovanie ÚPN-Z. …použitie iného postupu je v rozpore so zákonom*“. Toto Metodické usmernenie, ktoré rozčerilo hladiny odborných vôd, vzniklo na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodoval v právnej veci žalobcu Okresná prokuratúra Bratislava V proti žalovanému MČ Bratislava –Petržalka. V skratke povedané, v tomto rozhodnutí súd rozhodol, že územné plány zón možno obstarávať (a teda po ich schválení ich považovať za podklad pre povoľovanie výstavby) len pre územia, pre ktoré tak podľa §11 ods.6 stavebného zákona ustanovil územný plán obce. Inak nie. V rozhodnutí sa v jeho závere doslova píše: „iba *územný plán príslušnej obce môže ustanoviť, pre ktoré jej časti je možné obstarať a schváliť územný plán zóny..... Postup nad rámec tohto zmocnenia (rozumej zmocnenia územného plánu obce kde treba obstarať ÚPN-Z) je prejavom svojvôle a je protizákonný*“. Napriek tomu že územný plán schválili poslanci, ani tí nemôžu schváliť obstaranie ÚPN-Z aj pre iné územie. A to ani vtedy, ak ich ÚPN-O pred pár rokmi tak nepovažoval za potrebné ani v jednom prípade…

Vo svojom príspevku k téme regulačné nástroje – metodické prístupy a prax vychádzam najmä zo skúseností z posledných desiatich rokov keď sa stretávam aj s takými prístupmi, ktoré nie sú príkladmi hodnými nasledovania. Výsledky takýchto tiež prístupov vedú bohužiaľ často k nevhodným a nevratným zásahom do urbanistickej štruktúry mesta. Keď som sa pred pár rokmi stretla na úrovni mesta s názorom, že načo vôbec robím tie územné plány, veď v Banskej Bystrici všetko riešime urbanistickými štúdiami a územný plán u nás nikto nepotrebuje, lebo len zdržuje investorov…, nebolo mi všetko jedno.

Význam regulácie v územnom plánovaní a samotnom územnom pláne spočíva v tom, že regulatívy vlastne vytvárajú pravidlá pre využitie území, a z pohľadu povoľovania výstavby miestny stavebný poriadok (porovnáva sa súlad stavby s územným plánom).

Základným cieľom územného plánovania je vytváranie predpokladov trvalého súladu civilizačných, prírodných a kultúrnych hodnôt v území. Tento cieľ zabezpečuje na všetkých stupňoch riadenia a plánovania prostredníctvom územnoplánovacích nástrojov, ktorými sú územnoplánovacia dokumentácia, územnoplánovacie podklady a územné rozhodovanie.

Přístupy k řešení plánování využití území se v zemích EU poměrně dosti odlišují. Jednoznačné je pouze společné poznání důležitosti a významu určité plánovací politiky a procedurálního rámce, který řeší způsoby využívání pozemků a jejich vazby na širší sociální kontext a ekonomické možnosti a dopady.