V rámci sídelní struktury reprezentují Mnichovice typický obytný satelit příměstského území hlavního města. Intenzivní vazby mezi Mnichovicemi a Prahou vyplývají z velmi dobré vzájemné dopravní dostupnosti obou sídel a zároveň z polohy Mnichovic v atraktivním přírodním prostředí. Podíl ekonomicky aktivních obyvatel vyjíždějících do Prahy za prací se pohybuje v rozmezí 40–49 % a tento trend stále roste. V Mnichovicích je trvale hlášeno 2960 obyvatel, v letních měsících však tento počet vzrůstá až na 6700 lidí. Průzkumy a rozbory byly připraveny v lednu 2010 jako podklad pro zpracování územněplánovací dokumentace.

Prvá tohtoročná košická konferencia Stavebného fóra Technologické parky: rozvoj a investičné príležitosti rozprúdila na konci marca 2011 živú diskusiu o ich rozvoji na Slovensku. Ozývali sa hlasy z pôdy univerzitnej, podnikateľskej i verejnej správy. Tie hovorili o doterajších skúsenostiach a konkrétnej praxi, o prioritách, ktoré by sa mali brať do úvahy, o iniciátoroch takýchto projektov, spájaní síl, no najmä o čase, ktorého – v porovnaní so zahraničím i s okolitými štátmi – nemáme nazvyš.

Verejné mestské priestory sa týkajú každého. Ovplyvňujú kvalitu nášho života možno oveľa viac, ako si uvedomujeme, a každý sa svojím spôsobom podieľame na tom, ako verejné priestory vyzerajú a ako fungujú. Je to vizitka každého mesta, ktorá návštevníkovi povie o meste, jeho obyvateľoch i celej spoločnosti oveľa viac než akokoľvek dobre zacielená kampaň turistického ruchu. Na tom, ako tieto priestory vyzerajú, sa podieľa samospráva, urbanisti, odborníci, developeri, investori aj každý občan svojou činnosťou i tým, ako volil a ako sa zaujíma o veci verejné. Každý vidí túto problematiku a aj svoj podiel na tvorbe verejných priestorov z iného uhla pohľadu. Preto sme s našimi otázkami oslovili hlavného architekta Bratislavy Štefana Šlachtu, urbanistu Jána Komrsku, architekta zastupujúceho zámery investora Michala Smoleca, dopravného inžiniera Petra Rakšányiho aj výtvarníka Dušana Badu.

Doklady ľudskej činnosti o schopnosti a spôsobe využívania prírodných zdrojov a vyrábania predmetov predstavujú jeden z aspektov vývoja spoločnosti. Významným svedkom tohto pokroku a prameňom informácii sú práve fyzické pozostatky výrobných objektov či zariadení. Patria sem aj prejavy činností človeka v prírode spojené s tým, čo v dnešnej dobe nazývame priemyslom. Početné banské diela – stavby i miesta ťažby, tiež množstvo priestorov a budov rôzneho charakteru predstavujú špecifický kultúrny odkaz, sú dedičstvom nielen pre nás, ale i pre ďalšie generácie. Jeho identifikácia a dokumentácia, ale aj ochrana či údržba a snaha o zachovanie, by preto mali byť samozrejmosťou.