Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
05. 12. 2024, meniny má: Oto
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Dejiny vývoja techniky sú jednou z najpodstatnejších stránok ľudských
dejín – sú dejinami rozvoja tvorivého ľudského myslenia.
Historické industriálne stavby sú neodmysliteľnou súčasťou tohto vývoja,
u nás rámcovo od konca 18. do polovice 20. storočia, s obdobím
najväčšieho rozkvetu v 2. polovici 19. až 30. rokov 20. storočia.
Predtým naša výroba nebola rozvinutá do typických priemyselných dimenzií.
Po polovici 20. storočia už rýchlo opúšťala klasickú strojovú a
surovinovú bázu a nové výrobné objekty a areály dostávali inú
architektonickú podobu.
Funkčná premena stavieb – konverzia, je azda rovnako starou témou ako
samotné stavanie. Stará výrobná budova remeselníckeho, či priemyselného
pôvodu, predstavovala takmer vždy potenciál ekonomického a kultúrneho
vkladu predchádzajúcich generácií.
Aktuálnosť a naliehavosť témy nového využitia a zhodnotenia budov vyplýva
z rozsahu opusteného fondu priemyselného dedičstva. Jeho významnú časť
tvoria priemyselné pamiatky, väčšinou.
Kritický 19-kilometrový úsek medzi Žilinou a Martinom patrí k najnehodovejším dopravným komunikáciám v našej krajine. Nehodovosť je tu 3-krát vyššia ako celkový priemer dopravných nehôd na diaľniciach. Kým na 20 kilometrov diaľnic pripadá 10,2 usmrteného/10 rokov, na rovnako dlhom úseku cesty I/18 je to až 33,6 usmrteného/10 rokov. Z údajov Prezídia Policajného zboru vyplýva, že diaľničný tunel Višňové by tak štatisticky mohol zachrániť za 10 rokov až 23 ľudských životov. Zároveň by sa znížil aj počet dopravných nehôd s ťažkými a ľahkými zraneniami.
Jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré podmieňujú rozmiestňovanie funkčných aktivít v území je doprava. Od 2. polovice 20. storočia prudký rozvoj automobilovej dopravy mal za následok nekontrolované rozširovanie sa miest do krajiny a s ním spojený celý rad problémov. To podmienilo presadzovanie udržateľných foriem územného rozvoja. Jedným z nosných pilierov uvedeného rozvoja sú aj dnes efektívne formy dopravy, medzi ktoré sa radí najmä železničná doprava. Tá zažíva v súčasnosti svoju renesanciu.
Slovensko patrí k tým európskym krajinám, v ktorých sa koncept verejno-súkromných partnerstiev uchytil s oneskorením. Za posledný rok sa nám ale podarilo tento „deficit“ veľmi rýchlo dobehnúť. O tzv. PPP projektoch sa dnes už nehovorí iba v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou, ale aj so športovými halami či mediálnym komplexom pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas. Navyše, finančná podpora, ktorú pre ne poskytuje Ministerstvo financií SR, by mala napomôcť aj rozvoju regionálnych projektov, ktorých potenciál zostáva zatiaľ takmer nevyužitý.
Svet žije v znamení vyostrujúcej sa hospodárskej a finančnej krízy, ktorá sa vo väčšej či menšej miere začína dotýkať každej krajiny bez rozdielu. Ruka v ruke s postupujúcim kolapsom nadnárodných finančných inštitúcií dochádza súčasne k výraznému oslabovaniu realitných trhov. Po epoche búrlivého stavebného rozmachu sa rast tohto sektoru výrazne spomaľuje a v niektorých krajinách zaznamenáva dokonca prudký pokles. Potvrdzujú to aj zistenia Knight Frank – uznávanej poradenskej spoločnosti vo svete nehnuteľností, ktoré využívajú developeri, investori i finančné inštitúcie pri vytváraní svojej stratégie.Výsledky jej posledných štúdií a analýz hovoria jasnou rečou. Na viac ako polovici medzinárodných trhov došlo v posledných mesiacoch k prepadu cien a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend mal zastaviť.
Podtureň sa zásluhou intenzívnej bytovej výstavby a výhodnej polohy
medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Hrádkom v poslednom období
zdvojnásobila. V roku 1999 tam evidovali 400 obyvateľov, k dnešnému dňu
ich je už okolo 800.
„Prejavuje sa to výrazným prílevom podielových daní do nášho rozpočtu.
Dokončením spomenutých dvoch bytových domov a pokračovaním individuálnej
výstavby rodinných domov vo viacerých lokalitách našej obce by sme mali
v roku 2010 prekročiť počet 1000 obyvateľov“.
Najcharakteristickým prvkom administratívnych aj obchodných budov sú ich
fasády. Tie zaznamenávajú v súčasnej architektúre tohto typu budov odklon
od tradičných konštrukčných riešení a povrchových úprav fasád, čo sa
týka materiálov, vrstvenia opláštení a vyžívania rôznych svetelných
efektov.
Charakteristickou črtou niektorých fasád v súčasnosti sa stáva ich
dynamický výraz – premenlivý vzhľad, ktorý sa dosahuje využívaním
mobilných prvkov na fasádach, inštalovaním variabilných konceptov
osvetlenia fasády a hrou svetla a tieňa pri použití materiálov s lesklými
povrchovými úpravami.
Od 50. rokov minulého storočia až do roku 2004 pôsobil v obci Velká
Hleďsebe, v miestnej časti Klimentov, motostrelecký, tankový a
protilietadlový raketový pluk ČSĽA. Na ploche viac ako 61 ha žilo asi
2 500 vojakov. Do roku 2020 má na mieste tohto bývalého vojenského
areálu vzniknúť satelitné mestečko, v ktorom by mohlo žiť až
5 000 obyvateľov.
Celý komplex v sebe zahŕňa viac ako 500 bytov, 173 rodinných domov,
priemyselnú a rekreačnú zónu ale i zdravotné a vzdelávacie stredisko,
ktoré budú využívať nielen seniori. Čo je tiež zaujímavé – viac ako
polovica pôvodnej zástavby bude zachovaná a renovovaná.
Cestovný ruch podobne ako iné odvetvia národného hospodárstva,
zaznamenáva v posledných desaťročiach dynamický rozvoj. To so sebou
prináša nielen vznik nových a rozširovanie kapacity existujúcich
zariadení, ale predovšetkým zmeny v kvalitatívnych požiadavkách kladené
na tieto zariadenia.
Preto je nevyhnutné, aby sa investori a projektanti pri výstavbe nových
zariadení prispôsobili aktuálnym svetovým trendom, ktoré zohľadňujú
meniace sa požiadavky domácich aj zahraničných hostí.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne