Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

16. 10. 2019, meniny má: Vladimíra

Beluša

Štát

Slovensko

Kraj

Trenčiansky

Okres

Púchov

Prvá písomná zmienka

1330

Rozloha

5134 ha

Počet obyvateľov

5828

Starosta

Ján Prekop

E-mail

belusa@isternet.sk

Web

belusa@isternet.sk

Zdroj informácií

E-Obce

Reality

Top Reality
Reality Beluša

Reality Beluša na Reality.pro

Fotogaléria

BelušaBelušaBeluša
BelušaBelušaBeluša

Beluša

Beluša, ktorá v ďalšom vývoji v historických prameňoch väčšinou sa uvádza ako „oppidum“, čo znamená opevnené mestečko, do roku 1439 bola súčasťou Trenčianskeho panstva. Po roku 1439 bola už súčasťou Ilavského panstva.

Charakteristickým znakom mestečiek, teda aj Beluše, bola vnútorná samospráva s právom voliť si richtára a mestskú radu. Pokiaľ ide o práva, boli to právo mlynu, právo jatky, právo variť pivo, čapovať víno, páliť pálenku, právo lovu a rybolovu, právo vypaľovania tehál a napokon právo vydržiavať jarmoky a trhy.

S menom belušského richtára sa stretávame v prameňoch prvý raz v roku 1507, kedy sa spomína richtár Pavol Benkovič a prísažný Benedikt Beňo alias Belobrad. O význame Beluše v tomto čase svedčí aj okolnosť, že mestečko v roku 1534 vystupovalo ako filiálna colná stanica pre vyberanie tridsiatku, ako to potvrdzuje doklad viedenského Haus-, Hof- und Staatsarchiv-u.

Za pričinenia bratov Mikuláša a Mateja Ostrošiča vydal panovník Leopold I.- 14. októbra 1659 trhové privilégium pre mestečko Belušu. Podľa neho jarmoky sa konali štyrikrát ročne, a to na Mateja, na sviatok narodenia sv. Jána Krstiteľa, na sviatok Premenenia Pána a na sviatok sv. apoštolov Šimona a Júdu. Privilégium zakotvuje aj konanie týždenných trhov, ktoré praktizovali už od dávnych čias. Trhové poplatky si mestečko vyberalo samo.

V 17. storočí v mestečku nastal značný rozmach remeselníckych cechov. Najstarší cech bol ševcovský a vznikol ešte v roku 1568. Belušský hrnčiari svoje stanovy z roku 1631 mali zostavené podľa vzoru žilinského cechu. Richtár a rada mestečka Beluše v roku 1633 schválili cechové štatúty debnárskeho cechu. Podľa súpisu z roku 1673 v Beluši bolo 25 ševcovských, 13 debnárskych a 9 hrnčiarskych dielní. Okrem týchto cechov boli tu ešte kováči, kožušníci, tkáči, krajčíri a zámočníci. Klobučnícky cech vznikol v roku 1682.

Belušu v roku 1723 postihol požiar, ktorý zničil alebo značne poškodil všetky staré budovy. Zhorel aj kaštieľ pokrytý šindľom, postavený ešte za Ostrošicovcov. Pri tejto pohrome zhoreli aj niektoré dokumenty z archívu mestečka. Po tomto požiari sa postavil v Beluši stoličný dom, slúžiaci hlavne pre vojenské ciele, a to najmä pre ubytovanie dôstojníkov.

Návrat

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne