Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

582 územných plánov

924 článkov

4757 fotografií

online návštevníkov

28. 11. 2014, meniny má: Henrieta

Aktuality

AKÉ VEREJNÉ PRIESTORY CHCEME V BRATISLAVE?

ts-public-spaces-sk.jpg

Konferencia Public Spaces je zameraná na súčasné strategické nástroje plánovania a tvorby verejných priestorov ako je placemaking, urbánna akupunktúra, taktický urbanizmus a participatívne plánovanie v kontexte komplexného prístupu a stratégií rozvoja na úrovni mesta.

31. 10. 2014 | viac

Stavba roka 2014

hlasuj-cv2013-uprava-2.jpg

Už 1. októbra 2014 začína hlasovanie širokej verejnosti za najkrajšiu stavbu jubilejného 20. ročníka celoštátnej súťaže realizovaných stavieb na Slovensku Stavba roka 2014, ktorá sa uskutočňuje pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku.

01. 10. 2014 | viac

East Side Architecture - pozvánka

esa-vystava-2014-clv-pre-web.png

Príďte sa pozrieť na unikátnu architektonickú inštaláciu 40 diel projektu East Side Architecture. Košický Kulturpark do 26.10.2014, denne od 10:00–18:00.

30. 09. 2014 | viac

Spúšťame Mestské zásahy Liptov

mz-lm-banner-300×300.gif

Práve sme spustili ďalší zo série projektov Mestské zásahy.
Tentokrát je to Liptovský Mikuláš.
Až do 31.9.2014 máte možnosť navrhnúť pre Mikuláš projekty vo verejnom priestore, ktoré majú ambíciu skrášliť a zlepšiť život v meste.
Od dnes na www.liptov.zasahy.sk

20. 08. 2014 | viac

CENA ARCH 2014

cena-arch-2014.jpg

Redakčná rada časopisu ARCH o architektúre a inej kultúre na svojom zasadnutí nominovala architektonické diela  na udelenie Ceny ARCH 2014.

03. 08. 2014 | viac

Autor

Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.

Zdroj

Informácie SKA

Zobrazení

125723

Dátum vydania

31. 10. 2011

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

51%

Celkový počet hlasov: 301

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

46%

Nie

32%

Nedá sa zovšeobecňovať

22%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Odborná terminológia a kodifikovaný jazyk

paragraf.gif

Reč, či už v písanej alebo verbálnej forme, je hlavným komunikačným prostriedkom. Pri výkone povolania alebo v procesoch výstavby používame odbornú reč, pre ktorú budujeme aj odbornú terminológiu. Slovenský jazyk má kodifikovanú podobu čo sa týka pravopisu, výslovnosti a výkladu slov, slovných spojení a pojmov. Táto kodifikácia je zachytená v slovníkoch pravopisu a gramatiky, výkladových slovníkoch a pravidlách výslovnosti.

Výklad cudzích slov používaných v našej reči zabezpečujú špecializované slovníky. My sa zasa usilujeme, aby výklad odborných pojmov bol obsahom našich odborných zákonov, vyhlášok, projektov a územných plánov. Keďže sa činnosti spojené s územným rozvojom a výstavbou dotýkajú práva, správnosť používania a výkladu pojmov je veľmi dôležitá. Je preto dôležité, aby pre ten istý pojem neplatili tri výklady, až napokon rozhodne súd, že je to inak. Preto by sme sa mali snažiť o súlad odbornej terminológie a používanie odborného jazyka čo najviac zosúladiť s jeho kodifikovanou podobou. Uveďme si niekoľko príkladov z našej praxe.

V textových častiach územných plánov sa často stretávame s pojmom zastaviteľné územie. A to napriek tomu že zákon používa pojem zastavateľné územie. Myslímsi, že už prvý pohľad na významový rozdiel je zjavný. Kým pojem zastaviteľný je odvodený od zastaviť (aby niekto, niečo prestalo postupovať), pojem zastavateľný je odvodený od pojmu zastavať (pokryť stavbou pozemok, jeho časť). Ak územný plán píše o koeficiente zastaviteľnosti 0,8, čo to môže znamenať ak sa povoľovacie konanie dostane na súd a sudca v úcte pred štátnym jazykom otvorí jeho výkladový slovník? Pri písaní tohto článku mi môj automatický vyhľadávač chýb ukázal, že nepozná slovo „zastavateľný“ a jeho modifikácie a napomenul ma na opravu na „zastaviteľný“. Možno je aj automatické prenechávanie opráv počítačom príčinou nesprávneho použitia a zámeny týchto dvoch pojmov.

Nechcem na tomto mieste spomínať nejasnosti, ktoré často vyvoláva použitie spojenia zastavané územie, ktoré každý odbor vysvetľuje inak. Zákon a vyhláška požadujú, aby územný plán obce vymedzil zastavané územie obce (medzi vymedzením a vyhlásením je tiež rozdiel). V územnom plánovaní sa ním rozumie súčet zastavaného územia vyhláseného hranicami podľa zákona (intravilán) plus územia určeného k zastavaniu podľa územného plánu.

Problém môže byť v tom, že často sú súčasťou týchto plôch už aj medzitým fyzicky zastavané plochy. Terminologicky je diskutabilný aj zákonný pojem „určený na zastavanie“, pretože územné plány nemajú príkazový a regulatívny charakter. Tu by bolo lepšie použiť spojenie „územným plánom zastavateľné územie“. Kde končí a kde začína zastavané územie je dôležité napr. pri ochranných pásmach komunikácií, čo tesne súvisí s umiestňovaním stavieb.

Zaujímavým pojmom je aj zeleň a s ním súvisiaci koeficient zelene Kz. Krajinár docent Milan Kodoň nás napomínal, že zeleň je len v kartách.

A skutočne, aj výkladový slovník to uvádza ako samostatný pojem – jedna zo štyroch farieb v kartách. Súčasne je však zeleňou aj podiel zeleného farbiva, takže Kz by mohlo vyjadrovať aj intenzitu zelenej farby resp. podiel zeleného farbiva. Ako tretí výklad je uvedený zelený porast, teda Kz je v tomto prípade podielom zeleného porastu.

Aj vyhláška hovorí o podieli zelene. Táto definícia má ten nedostatok, že v našich podmienkach vidíme skutočnú zeleň len menšiu časť roka. Preto krajinári skôr hovoria o vegetácii a vegetačných plochách.Týmto pojmom sa nazýva plocha, kde sa nachádza vegetácia alebo plocha, ktorá je určená pre vegetáciu bez ohľadu na farbu lístia, opadavosť, druhovosť, objem. Preto by sme mohli uvažovať o koeficiente (indexe) vegetačných plôch (Kvp, Ivp) ako podielu vegetačných plôch k celkovej porovnávacej ploche.

Okrem pojmu koeficient používame paralelne pojem index. Vedľa seba sa vyskytuje koeficient zastavanosti a index podlažných plôch. Pojmom koeficient sa rozumie súčiniteľ, číselná konštanta pri premennej alebo neznámej veličine. Pojem index vyjadruje (okrem dokladu vysokoškoláka) aj ukazovateľ pomeru dvoch veličín. Keďže o oboch prípadoch ide o pomer veličín, vhodnejší je pojem index. Nech je tak alebo onak, mali by sme používať len jeden z týchto pojmov, teda napr. index zastavanosti, index vegetačných plôch, index podlažných plôch. O to viac, že zahraničná aj naša literatúra už zavádza aj pojem ekoindex, ktorý vyjadruje aj kvalitatívny aspekt zastúpenia rôznych foriem vegetácie a spôsob zastavaných plôch v území. Tí, čo sa tomuto chcú vyhnúť, udávajú zastúpenie požadovanej vlastnosti v percentách (napr. pri vyjadrovaní minimálneho podielu „zelene“).

V súvislosti s podlažnosťou vyhláška hovorí o indexe podlažnosti. Podlažnosťou sa však rozumie vyjadrenie počtu podlaží stavby, ale tu sa myslí podiel všetkých podlažných plôch stavby k ploche pozemku (územia), čiže by sme mali hovoriť o indexe podlažných plôch. V každom prípade by sa metodika ÚPD mala týmito pojmami zaoberať. Napr. aj v súvislosti so zápočtom podzemných podlaží v prípade Ipp. Ak má stavba dve nadzemné podlažia určené na bývanie a štyri podzemné na parkingaráže, tak len zápočet nadzemných podlaží značne skresľuje pohľad na klasifikáciu a objem stavby a jej skutočnú mieru záťaže na pozemku.

V súvislosti s podlažnosťou sa často používa aj pojem nízkopodlažná zástavba. Myslí sa tým zástavba s nízkym počtom podlaží, čo ale výraz nevystihuje, lebo jeho výklad môže byť, že ide o zástavbu s nízkymi podlažiami. Preto je tu namieste jednoznačne výraz malopodlažná alebo málopodlažná zástavba, budova, adekvátne k tomu viacpodlažná. V kontexte s týmito úvahami sa otvárajú aj otázniky nad významom spojenia priemerná podlažnosť.

Ide o priemernú výmeru podlažných plôch alebo o priemernú výšku zástavby meranú počtom podlaží? V územných plánoch je frekventovaným pojmom aj novostavba. Tento pojem nenájdeme v stavebnom zákone. Ten pozná stavby pozemné a inžinierske, z hľadiska stavu dokončené (§76), a pozná aj zmenu stavby pred dokončením. Zákon ale nedelí stavby na staré a nové (aj nová stavba napokon môže vyzerať ako stará) a to dokonca ani pri kolaudácii. Krátky slovník slovenského jazyka (Kačala a kol. 1987) pod pojmom novostavba rozumie „rozostavanú alebo nedávno postavenú budovu“, ale nie stavbu, ktorá sa má ešte len postaviť. Územný plán však často za novostavbu považuje stavbu, ktorá fyzicky ešte neexistuje a stanovuje regulatívy pre jej výstavbu. Územný plán veľkého mesta navrhuje, že „novostavbou je nová stavba (samozrejme…) so samostatnou prevádzkou, rešpektujúca regulačné prvky funkčnej plochy“.

Stavba, ktorá regulačné prvky nerešpektuje, čo je u nás bežné, potom nie je novostavbou. Ak ide o požiadavky na povoľovanie stavieb, tak táto definícia mala znieť inakšie. Ak uvážime, že novostavbou môže byť aj stavba parku, ulice alebo kanalizačnej stoky, tak nie je namieste zavádzať tento pojem dokonca v súvislosti s podlažnými plochami formuláciou: povoľujú sa novostavby do 6 podlaží. Podľa mňa môže byť výklad aj taký, že ak v území stojí novopostavená stavba bez stavebného povolenia, a územný plán „novostavby“ povoľuje, tak je to vlastne postup podľa územného plánu. Aby sa tak mohlo stať, tak stavbu treba najprv postaviť či aspoň začať stavať, tým bude automaticky spätne v súlade s ÚPN (čo sa žiaľ aj často robí…). V územných plánoch nájdeme aj vyjadrenie „Posudzovanie prestavieb, nadstavieb a novostavieb“.

Toto spojenie skôr vyjadruje, akoby išlo o posudzovanie už postavených stavieb. Ak sa myslí na pripravovanú výstavbu, správnejšie je použiť pojem „posudzovanie projektov (zámerov) prestavieb, nadstavieb budov…“ alebo slovo posudzovanie nahradiť pojmom „povoľovanie“ čo zodpovedá praxi.

Ani stavbám ktoré boli postavené bez stavebného povolenia, nedáva zákon žiaden prívlastok (len v žargóne vravíme o čiernej stavbe), ale umožňuje ich dodatočné povolenie alebo odstránenie. Pojem nepovolená stavba, ktorý v tejto situácii často používame, môže znamenať dve rôzne situácie – že stavba nebola postavená, lebo povolenie bolo zamietnuté alebo že bola postavená ale bez povolenia. Zákon sa všeobecne snaží vyhýbať nejasne ohraničeným prívlastkom, nepozná napr. ani pojem polyfunkčný bytový dom. V kategórii bytové budovy, ktoré vymedzuje s ohľadom na podiel iných s bývaním zlučiteľných funkcií, definuje len bytové domy. Bytový aj rodinný dom tam môžu byť zo zákona „polyfunkčné“. Napriek tomu žiadame, aby nám bolo vydané stavebné povolenie na polyfunkčný bytový dom.

V našej komore overujeme súťaže. Nie všetci vyhlasovatelia žiadajú komoru (neexistuje k tomu žiaden príkaz) o overenie etiky súťažných podmienok. A tak sa kolegovia pre istotu pýtajú: je tá súťaž overená alebo neoverená? Tu rozlišujeme pojmy neoverená a neoverovaná, v čom je istý významový rozdiel. Kým neoverená súťaž prešla neúspešne overovaním, neoverovaná súťaž si žije bez overovania komorou a pokojne môže byť „čistá“.

Z právneho hľadiska môžeme vyvodzovať voči členovi komory dôsledky len vtedy, ak sa zúčastnil neoverenej súťaže alebo súťaže, kde iným spôsobom komora zistila jej resty voči korektnému súťaženiu. V druhom prípade je namieste, aby upozornil komoru na existenciu súťaže aby sa k nej vyjadrila, pokiaľ má pochybnosti o čestnosti súťaženia.

Naschvál pretáčam, ale nevidím žiadne opodstatnenie, prečo by mali vyhlášky, metodiky, projekty či územné plány prinášať iné významy pojmov ako zákon alebo kodifikovaný jazyk. A to ani v prípade, ak by napr. územný plán priniesol vlastný výkladový slovník, kde by novostavbu definoval ako stavbu, ktorú je možné postaviť. Potom našej reči už nebude rozumieť nikto, ak tú istú vec budeme vykladať rôzne v gramatických slovníkoch a rôzne v odbornej literatúre a legislatíve vrátane noriem. Kodifikáciu jazyka, ktorý je štátnym jazykom, by sme nemali brať na ľahkú váhu.

Diskusia

Pridať komentár [23] | Sledovať diskusiu [2] | RSS

Stránka: 1 2

zeleň

02. 11. 2011 10:17:08 | ivana

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

je načase taktiež myslieť systémovo a zadefinovať na sk green infrastructure, urban open spaces

RE: zeleň

02. 11. 2011 10:44:15 | michal | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

:)

zelen

02. 11. 2011 14:07:28 | ivana

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Urbánne otvorené priestory, ako sú tradične vnímané, sú napr. parky, zeleň obytných zón, aleje stromov, a mestské lesy. Hrajú rekreačnú úlohu pre obyvateľov mestských oblastí. Príručka Planning Policy Guidance 17 vytvorená vo Veľkej Británii dopĺňa definíciu o fakt, že sa jedná o plánovanie otvorených priestorov, športu a rekreácie nie len ,,zelených’’ plôch (bez ohľadu na to, ako široko sú definované), ale tiež otvorených verejných priestranstiev, ktoré poskytujú priestor pre rekreáciu a sú cenné z vizuálneho a estetického hľadiska. V širšom slova zmysle sú ,,green spaces’’ a ,, open spaces’’ chápané ako kontinuálna matica vzájomne prepojených prírodných priestorov medzi budovami a ďalšou mestskou infraštruktúrou. Táto matica prepája zastavané plochy so svojim prirodzeným zázemím a okolitou krajinou. Zároveň sú tu tiež uzly v tejto matici, ktoré pôsobia ako sieť vzájomne prepojených prvkov. Zelená infraštruktúra tu môže byť preto považovaná za integrovanú sadu komponentov v rámci systému a nie ako samostatné, oddelené oblasti. V závislosti na tom, kde sa nachádza zložka s ohľadom na iné priestory, môže hrať rôzne úlohy a plniť rôzne funkcie. Pri definovaní pojmu "zelený" či "otvorený" priestor, ide o širší pojem "zelenej infraštruktúry", čo je termín, ktorý implifikuje všetky funkcie, ktoré plní zeleň (green spaces) v mestských oblastiach. Je dôležité si uvedomiť, že zelená infraštruktúra hrá úlohu, ktorá je rovnako dôležitá ako iné typy infraštruktúry.

zelen

02. 11. 2011 14:09:47 | ivana

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

,,Problémom je nevyvážený pomer medzi zástavbou a otvorenými priestranstvami. Ak neexistuje sieť priestorov každodenného užívania, zeleň je iba dekoráciou’’. Dieter Kienas

RE: zelen

02. 11. 2011 14:20:27 | michal | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

uplny suhlas

zelen

02. 11. 2011 14:37:20 | zuzana

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

ivana, fakt zaujimavy clanok a tvoje komentare k nemu. Prave riesime mestske zasahy Kosice 2011 a vacsina zasahov sa tyka prave zelene, zda sa, ze ludia ju naozaj vnimaju velmi citlivo. Prid sa pozriet na zaujimave riesenia do Tabacky v KE, 22.11, kde sa zacne vystava tychto intervencii...viac info je tu na portali, pekny den

zelen

02. 11. 2011 15:21:12 | ivana

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

pridem.vdaka za info. pekny den aj tebe :)

zelen

02. 11. 2011 18:27:10 | Bohumil Kováč,

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

dakujem za reakcie, samozrejme som poznamkou ze uzemnicky je vhodnejsi pojem vegetacna plocha ako plocha zelene (to prinasaju aj krajinari), nemieril proti "zeleni". niekedy sa pojmy tvoria aj pod tlakom emocii, Green spaces je toho dokladom podobne ako volame mnohe plochy hnede (brownfields..:), sede...je to teda aj otazka konvencie. Pojem vegetacne plochy je bezny aj v zahranicnej literature, ja si osobne myslim ze je vystiznejsi ako pojem plochy zelene. Podstatou je, ze samotny pojem este nevyjadruje kvalitu vegetacie ci zelene, ani index ci koeficient zelene ci vegetacnych ploch nie. tam treba nase ukazovatele pouzivane v uzemnych planoch jednoznacne prehodnotit tak, aby vyjadrovali aj kvalitativnu a objemovu stranku a aby vyjadrovali aj nove poziadavky, akou je napr. vodopriepustnost povrchu a pod.

open spaces

02. 11. 2011 18:33:43 | Bohumil Kováč, súkromné auto

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

inak suhlasim, ze nase planovanie sa s vynimkou ak je to velka plocha (park...) nevenuje tomu co je medzi blokmi zastavby, teda verejnemu priestoru...pritom zakon pozaduje aby upn definoval funkcne a priestorove vyuzitie...a prave tym priestorovym by sa mala rozumiet diferencovana sustava verejnych priestorov, ktoru by mal uzemny plan zadefinovat ako sucast kostry svojej urbanistickej koncepcie vratane zasad, aky maju mat jednotlive prvky (ulice, namestia, nabrezie, parky) prejav...zial kvalita verejneho priestoru je u nas slaba a cez nu sa vnima kvalita mestskeho prostredia...

open spaces

02. 11. 2011 21:47:35 | ivana

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

teraz je na to vhodná doba zaoberať sa definíciou pojmov, práve v období keď sa pripravuje štúdia verejných priestorov ba, akási koncepcia...podklad pre ÚP a aj nový ÚP, treba brať do úvahy už aj tie kvalitatívne aspekty...aj ja ďakujem za feedback :)

ivana

02. 11. 2011 23:11:34 | bohumil kovac

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

dufam ze sa niektore veci podari zakomponovat do zasad noveho uzemneho planu, ale aj do stavebneho zakona (tam najma prava verejnosti...teda do procesnopravnych aspektov zakona), ten vsak zial si asi na chvilku zdriemne...dufam ze kvoli eurovalu nebudeme mat ine starosti ako je kvalita verejneho priestoru....urbanizmus a politika su tesne spojene... nam najviac chybaju zonalky, lebo optika uzemneho planu mesta vsade nedovidi (ani by nemala...).

nemame informacie

18. 11. 2011 16:43:11 | Maya

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Primator Tvrdosina dal urobit doplnok k uzemnemu planu pre Tvrdosin - cast Oravice - a doteraz sme sa ani z uradnej tabule ani od zainteresovanych nedozvedeli, co riesi tento doplnok a ake su plany mesta a na akych a pozemkoch. Ked sme sa pytali, tak nam povedali, ze uz je doplnok hotovy, ked sme ho chceli vidiet, tak nam zasa povedali, ze doplnok k UP je v Ziline. Nemozeme sa dopatrat - asi preto, lebo nepatrime do partie okolo primatora a zastupkyne. Kde sa mozeme nieco dozvediet? - u nas je taka situacia, ze aj ked je mozno nieco poschvalovane, tak oni to prezradia len tym svojim a ostatni ludia len otvaraju oci, ked sa stavia aj na ich pozemkoch bez ich suhlasu, hlavne, ze namiesto vlastnikov da suhlas na stavbu "Urbar", ktoreho sefom je zasa len primator. Mozno sa nieco dozvieme, ale uz aj tak sme rezignovali. Dakujem!
admin

RE: nemame informacie

18. 11. 2011 17:43:59 | admin | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Dakujeme za Vas prispevok,
sme radi ze sa o tychto „podvodoch“ zacina otvorene a verejne hovorit. Portal UzemnePlany.sk tieto veci sleduje a sledovat bude. UPN Tvrdosin – platny – onedlho zverejnime.

RE: RE: nemame informacie

18. 11. 2011 22:30:23 | bohumil kovac | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

ufff...stavat na cudzom pozemku akoze urbar je viac ako vlastnictvo... ak sa take deje treba aby to vlastnici dali na sud. co sa tyka uzemneho planu, zmien a doplnkov, tak mestsky urad ho musi dat k nahliadnutiu kazdemu. podla §31ods.(2) stav.zakona sa v zmysle §22 musia ZaDoplnky zeverejnit na verejne nahliadnutie sposobom v mieste obvyklym. V tom obvykolm sposobe je mozno ta chyba...mozno sa tym rozumie ze na malej dedina to vyhlasia v rozhlase, bratislava to do BA novin a na svoj web. uzemny plan ako aj jeho zmeny su ulozene na 3 miestach. na obci, na stavebnom urade, na krajskom stav. urade a ich ulozenie musi zabezpecit obec do 3 mesiacov od schvalenia.tui vsade musi byt UPD verejne k nahliadnutiu. da sa aj preskumat, ci obec ako organ UP postupovala pri procesnopravnych ukonoch ZaD v sulade so zakonom älehoty, zverejnenie a pod.). aj to je ulohou KsU aby to preskumal skor, ako vyda stanovisko obci pred schvalovanim UPN a jej ZaD (§25). Este jed § je zaujimavy, a to 22 ods.(7) ked je obec povinna znova prerokovat tie stanoviska k navrhu UPN, ktore neboli zohladnene, s ich navrhovatelmi.

RE: RE: nemame informacie

19. 11. 2011 17:03:29 | Maya | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Tak sa predsa, aspon cez Vas, nieco o spracovanom Doplnku k UP pre Tvrdosin - cast Oravice. Tie Oravice musim podciarknut - lebo to je to zaujmove uzemie - Turisticke centrum s termalnymi kupaliskami - najvacsi vlastnik pozemkov je primator,/aj ked jeho rodicia a on nic v Oraviciach nevlastnili - otec prisiel z Ruska/ rozkazuje a ma to pod kontrolou ako predseda Urbaru. Nikto nic v Oraviciach nemoze bez jeho suhlasu. Preto sme zvedavi na ten doplnok - v roku 2010 bol zadany na spracovanie a ak je hotovy, tak nic nie je zverejnene. My sme tam mali stavebne povolenie, vydal ho Okresny urad, lebo v tom case mal len on kompetencie na vydanie stavebneho povolenia, zial, museli sme z Oravic odist, lebo nas primator 4 roky hnal po sudoch, ze su to urbarske pozemky a on nedal suhlas /nas pozemok bol v inom k.u./. Ked konecne sudy rozhodli - nielen Krajsky, ale aj Ustavny a aj Najvyssi sud, tak nam dali porozbijat vsetky okna na prevadzkovej budove a podpalili chatku, ktoru sme vyuzivali na pripravu stravy a bola ulozena len na paneloch a na nasom stavebnom pozemku. Kedze sme sa obavali aj fyzickych utokov, radsej sme to vzdali - chceme si este par rockov v zdravi pozit. Volaju ho kral Oravic! Viete si predstavit tie pocity bezmocnosti? Len mi je to luto - na Slovensku je tolko "ciernych" stavieb a my sme mali vsetky potrebne doklady - aj tak nam to bolo nanic. Dakujem!

UP a jeho doplnky su predsa verejnym dokumentom

18. 11. 2011 17:50:38 | zdenka

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

povinnostou uradu je predsa akekolvek zmeny a doplnky verejne zverejnovat, nemozte podat staznost priamo na urad? kazdopadne plati zakon o slobodnom pristupe k informaciam. Na kazdu pisomnu (aj mailovu) ziadost obcana je mestsky urad povinny odpovedat v zakonom stanovenej lehote. Pytajte sa, je to vase pravo a povinnostou statom platenych zamestnancov je vam informovat!
admin

RE: UP a jeho doplnky su predsa verejnym dokumentom

18. 11. 2011 18:09:43 | admin | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Ano, tak by to malo byt, ale nieje. Keby nas bolo viac a stihali vsetky tieto porusenia zakonov sledovat, upozornovat, … bol by to idealny stav.
Suplujeme zadarmo to co by mal robit štát za štátne a nerobi. Keby nam aspon nekladol polena pod kolena:)

admin

RE: UP a jeho doplnky su predsa verejnym dokumentom

18. 11. 2011 18:12:07 | admin | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

ANO, upn a jeho doplnky su verejnym dokumentom, niektore samospravy sa vsak spravaju akoby to bolo ich velke tajomstvo, ktore je k nahliadnutiu len u starostu, ci primatora v jeho tajnom trezore.
Niekori si dokonca osobuju pravo tento dokument vlastnit.

dakujem - zverejneny UP Tvrdosina je z roku 2008 -

28. 11. 2011 13:05:04 | Maya

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

Dakujem za zverejnenie UP mesta Tvrdosin. Tento je z roku 2008. Asi som sa zle vyjadrila, ale podotykam, ze nemame informacie o Doplnku c. 1 k UP Tvrdosin - cast Oravice. Tvrdosin, verejnou vyhlaskou zo dna 30. 10. 2010, vybavuje Ing. Arch. Zaťková /0915 835936/ oznamilo, ze sa zacalo obstaravanie uzemnoplanovacej dokumentacie - Doplnok c. 1 Uzemneho planu mesta Tvrdosin /k.u. Oravice/. Ten doplnok c. 1 - pre k.u. Oravice - o nom nic nevieme. Na jednej strane zastupkyna hovorila, ze je uz hotovy, ked sme ho chceli vidiet, povedala, ze je v Ziline. Dakujem!
admin

RE: dakujem - zverejneny UP Tvrdosina je z roku 2008 -

28. 11. 2011 13:09:12 | admin | Reakcia na

Reagovať | Odkaz na tento príspevok

skusime

Stránka: 1 2

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 85 | T: 0.996968

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne