Rozsiahlosť komplexu objektov Officine Grandi Riparazioni (OGR), Veľkých opravných dielní na údržbu lokomotív, ilustruje dôležitosť, akú zohral rozvoj železníc v procese premeny Turína na priemyselné mesto. Pôsobivá a zároveň stroho jednoduchá architektúra priestranných hál, ktoré sú situované dnes už v súvisle zastavanom území, ako aj ich spoločensko-historické pozadie, predurčilo charakter nového využitia. Talianski architekti 5+1AA navrhli novú architektúru pre výstavné priestory tak, že sa len zľahka dotýka pôvodných konštrukcií a necháva naďalej dýchať priemyselnú atmosféru, ktorá podfarbuje súčasné kultúrne podujatia.

Uvedený problém rezonuje v odborných kruhoch už niekoľko desaťročí a napriek tomu, že sa dospelo aj v teoretickej rovine k jeho konkrétnemu pomenovaniu a k určitým východiskám na jeho riešenie, stále pretrvávajú tie isté nedostatky, vyplývajúce z rovnakých príčin, ktorých spoločným menovateľom je v podstate nechuť popasovať sa s niektorými technickými problémami. Proces obnovy historického prostredia možno prezentovať na dvoch odlišných príkladoch – objektu na Hlbokej v Bratislave a budovy mincovne v Kremnici.

Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bol prijatý generálnou konferenciou UNESCO v roku 1972. Cieľom bolo vytvoriť podmienky na ochranu a zachovanie tých častí kultúrneho dedičstva ľudstva, ktoré majú význam ako dokument zásadného pokroku ľudskej civilizácie v rozličných oblastiach života, alebo ako unikátne lokálne riešenia životných podmienok a potrieb človeka. Za najvážnejšie ohrozenie kultúrneho dedičstva ľudstva boli identifikované meniace sa sociálne a ekonomické podmienky vo svete1). Architektonická tvorba je ich súčasťou – niekedy ako iniciátor, inokedy ako dôsledok. Preto sa naskytajú otázky: Aký je jej aktuálny stav? Ako sa uplatňuje v prostredí najprísnejšej ochrany diel našich predkov?

V rámci sídelní struktury reprezentují Mnichovice typický obytný satelit příměstského území hlavního města. Intenzivní vazby mezi Mnichovicemi a Prahou vyplývají z velmi dobré vzájemné dopravní dostupnosti obou sídel a zároveň z polohy Mnichovic v atraktivním přírodním prostředí. Podíl ekonomicky aktivních obyvatel vyjíždějících do Prahy za prací se pohybuje v rozmezí 40–49 % a tento trend stále roste. V Mnichovicích je trvale hlášeno 2960 obyvatel, v letních měsících však tento počet vzrůstá až na 6700 lidí. Průzkumy a rozbory byly připraveny v lednu 2010 jako podklad pro zpracování územněplánovací dokumentace.

Prvá tohtoročná košická konferencia Stavebného fóra Technologické parky: rozvoj a investičné príležitosti rozprúdila na konci marca 2011 živú diskusiu o ich rozvoji na Slovensku. Ozývali sa hlasy z pôdy univerzitnej, podnikateľskej i verejnej správy. Tie hovorili o doterajších skúsenostiach a konkrétnej praxi, o prioritách, ktoré by sa mali brať do úvahy, o iniciátoroch takýchto projektov, spájaní síl, no najmä o čase, ktorého – v porovnaní so zahraničím i s okolitými štátmi – nemáme nazvyš.

Katedra architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave organizuje jubilejnú desiatu medzinárodnú konferenciu na tému Urbanistické, architektonické a technické aspekty obnovy vidieka, ktorá sa uskutoční 25. mája 2011 v budove Stavebnej fakulty na Ulici Radlinského 11 v Bratislave. Podrobné informácie nájdete v prílohách a na oficiálnych stránkach SvF STU.

Verejné mestské priestory sa týkajú každého. Ovplyvňujú kvalitu nášho života možno oveľa viac, ako si uvedomujeme, a každý sa svojím spôsobom podieľame na tom, ako verejné priestory vyzerajú a ako fungujú. Je to vizitka každého mesta, ktorá návštevníkovi povie o meste, jeho obyvateľoch i celej spoločnosti oveľa viac než akokoľvek dobre zacielená kampaň turistického ruchu. Na tom, ako tieto priestory vyzerajú, sa podieľa samospráva, urbanisti, odborníci, developeri, investori aj každý občan svojou činnosťou i tým, ako volil a ako sa zaujíma o veci verejné. Každý vidí túto problematiku a aj svoj podiel na tvorbe verejných priestorov z iného uhla pohľadu. Preto sme s našimi otázkami oslovili hlavného architekta Bratislavy Štefana Šlachtu, urbanistu Jána Komrsku, architekta zastupujúceho zámery investora Michala Smoleca, dopravného inžiniera Petra Rakšányiho aj výtvarníka Dušana Badu.