Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

604 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

20. 09. 2018, meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Autor

Ing. arch. Anna Kršáková

Autor fotografií

Ing. arch. Anna Kršáková

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

18948

Dátum vydania

02. 12. 2010

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 1076

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

41%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:41 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:41 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:40 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:40 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:39 | gionna

Program obnovy dediny na Slovensku

programdediny01.jpg

Program obnovy dediny (POD) je známym a úspešným nástrojom na rozvoj vidieka vo vyspelých štátoch Európy a od roku 1998 prebieha aj na Slovensku. Základným cieľom tohto procesu je zachovanie identity sídiel, krajiny a kultúry vidieka. Usiluje sa o vytvorenie ekonomických, organizačných a odborných predpokladov na to, aby sa vidiecke komunity vlastnými silami snažili o rozvoj zdravého životného prostredia, udržiavanie prírodných a kultúrnych hodnôt krajiny a rozvoj ekologického hospodárenia s využitím miestnych zdrojov.

Súčasný obraz slovenskej dediny

Situácia na našom vidieku je nelichotivá. Dediny sa začínajú výrazne deliť na chudobné a bohaté. Rozvoj v blízkosti veľkých sídelných aglomerácií sa odlišuje od rozvoja v blízkosti malých mestečiek, ktoré väčšinou zápasia so svojimi vlastnými problémami. Regionálny rozvoj skôr prehlbuje disparity v regiónoch, ako ich vyrovnáva. Ekonomické a sociálne aspekty sa prejavujú aj na vzhľade obce a okolitej krajiny. Výstavba na dedinách je väčšinou neregulovaná alebo zle usmerňovaná. Na jednej strane sú nové obytné komplexy izolované od života v dedine a narúšajúce jej charakteristický obraz, na druhej strane je ignorancia dedinskej ulice a tradičnej zástavby vnášaním cudzích vzorov, tvarov a materiálov. Nefunkčné parčíky so zámkovou dlažbou a nevhodným výberom zelene, dominancia a nadradenosť dopravy nad človekom, nevkusné a gýčové paláce novo zbohatlíkov či nekvalitné projekty amatérov. Kam sa podeli architekti?

Investori zasa ignorujú stavebný poriadok, územné plány sú niekedy zastarané, nekvalitne spracované a nedostatočne špecifikujú zásady a regulatívy. Ak sú aj kvalitné, obecný úrad ich často využíva nesprávne a nedostatočne. Územný plán je dokonca niekedy účelovo aktualizovaný s cieľom legalizovať agresívne stavebné zámery pochybných investorov. Chýbajú presné kritériá výberu pri projektoch financovaných z európskych fondov, často sa hodnotí hlavne dodržanie formálnych aspektov. Nehovorí sa o tom, ako plánovaná investícia zapadne do konkrétneho prostredia, či bude v kontexte s miestnou kultúrou, tradíciami a identitou a v harmónii s okolím, či jej riešenie je inovatívne a šetrné k životnému prostrediu, či zvýši kvalitu života obyvateľov. Vypracovaná projektová dokumentácia sa považuje len za jednu z povinných príloh žiadosti o finančnú podporu.

Máme však aj dobré príklady, aj keď sú stále skôr výnimkou ako pravidlom. Možno ich nájsť tam, kde v partnerstve s obcou dlhodobo pôsobia odborníci, kde sa miestni obyvatelia aktívne zapájajú do plánovacích procesov, kde nie je ľudom ľahostajné prostredie, v ktorom žijú, ako aj v obciach so šikovným starostom. Na dedinách sa však, bohužiaľ, málokedy uvažuje nad komplexnými riešeniami. Vďaka urbanisticko-architektonickej štúdii by obsiahli všetky verejné priestranstvá, vytvorili tak predstavu cieľového stavu a postupne sa precizovali do realizačných projektov. Z dôvodu nedostatku zdrojov, ale aj odborného usmernenia, sa starostovia často uchyľujú k čiastkovým riešeniam, ktoré zakaždým nezapadnú do ucelenej koncepcie. Nakoniec, každý obyvateľ sa istým spôsobom podieľa na spoluvytváraní obrazu dediny svojím vlastným domom či podnikateľským objektom, ktorý tvorí súčasť verejného priestranstva, minimálne svojou uličnou fasádou a predzáhradkou.

Financovanie programu

programdediny02.jpg POD sa medzi obcami teší mimoriadnej popularite. Počas 13 rokov existencie sa do POD prihlásilo viac ako 83 % všetkých dedín Slovenska, ktoré za toto obdobie podali 10 672 žiadostí o pod¬poru projektov obnovy. Pre limitované finančné prostriedky však spomedzi nich získalo podporu iba 23 % požiadaviek. POD financuje rezort životného prostredia, a to formou priamych dotácií pre projekty obcí a mikroregionálnych združení obcí v celkovej sume 166 000 až 996 000 eur ročne, čo za obdobie 13 rokov realizácie programu predstavuje takmer 6,76 miliónov eur. Dotácie sa využívajú pri obnove verejných priestranstiev, osvetovo-vzdelávacích aktivitách a spracovaní vybraných projektových dokumentácií. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) každoročne uvoľňuje financie z vlastného rozpočtu, prípadne z environmentálneho fondu – preto sa program zameriava len na drobné projekty a aktivity s priemernou dotáciou na jedného žiadateľa 2 676 eur. Obce však v tomto procese intenzívne využívajú kombináciu štátnych dotácií s vlastnými zdrojmi – domáce materiály, suroviny, dobrovoľnú prácu, zapájanie nezamestnaných, miestnych podnikateľov a spolkov. Spočiatku boli predmetom dotácií aj územné plány (resp. ich etapy) a urbanistické štúdie, čo sa však po presune kompetencií z rezortu životného prostredia na rezort výstavby zrušilo.

Dotácie sa upravili tak, aby napĺňali predmet činnosti a priority MŽP, pretože tento rezort ako jediný financuje vládny Program obnovy dediny. V Slovenskej agentúre životného prostredia (SAŽP) sa odskúšal aj model obstarávania a vypracovania územného plánu viacerých obcí mikroregiónu (konkrétne 11 obcí mikroregiónu Rimava a Rimavica). Ukázal sa ako optimálna cesta riešenia vzájomných vzťahov a väzieb medzi malými sídelnými útvarmi a zároveň ako nástroj šetrenia financií.

Škola obnovy dediny

V posledných rokoch sa dotácie orientovali na environmentálne aspekty obnovy dediny a krajiny, t. j. na oblasti ochrany a tvorby krajiny, ochrany zložiek životného prostredia, obnovy a tvorby verejných priestranstiev, zvyšovanie povedomia o hodnote vidieckej krajiny a environmentálnu infraštruktúru. Hlavnými kritériami projektov boli komplexnosť, nápaditosť, originálnosť, využívanie technológií a techník šetrných k životnému prostrediu a vhodných pre vidiecke prostredie, zohľadňovanie identity a charakteru vidieckeho prostredia, využívanie miestnych zdrojov a surovín. Realizácie priniesli pozitívne príklady aj menej vydarené ukážky z praxe, ktoré zachytávajú powerpointové prezentácie, príspevky, prednášky, postery a výstavné panely. Dôležitou súčasťou sú diskusie s odborníkmi o smerovaní architektúry na vidieku a o tvorbe verejných priestranstiev, ako aj názory a predstavy starostov, ktorí majú nástroje na usmerňovanie obnovy a rozvoja obcí.

Súčasťou programu bolo založenie virtuálnej Školy obnovy dediny, ktorá slúži starostom, poslancom obecných zastupiteľstiev, aktívnym občanom, zástupcom spolkov či miestnych inštitúcií. Vyučovanie majú na starosti odborníci rôznych profesií, ktorí sa venujú obnove vidieckeho prostredia. Tieto pozície sa však zvyknú premiešať pri interaktívnych formách výučby. Pred štyrmi rokmi sa v spolupráci so Spolkom pre obnovu dediny spustil pilotný projekt Inšpiračná škola vidieka (IŠV). Je to škola dobrých príkladov, vydarených realizácií v rôz¬nych oblastiach života na vidieku, ktoré sú podnetmi pre odbornú verejnosť, samosprávy a aktívne skupiny. Ponúka možnosť získať domáce inšpirácie v podobných ekonomických a legislatívnych podmienkach, nájsť námety na doriešenie vlastných problémov, nadviazať kontakty a spoluprácu s obcami s podobnými problémami, získať odborný názor a návrh na riešený problém, odovzdávať skúsenosti iným samosprávam. Od roku 2004 sa uskutočnilo 10 modulov IŠV, ktorých sa zúčastnilo viac ako 380 účastníkov. Navštívili sme príkladné projekty na Slovensku (Hrušov, Soblahov, Prenčov, mikroregión Južné Sitno, región južného a severného Zemplína) aj v zahraničí (obce poľského vojvodstva Opole).

Spolupráca so zahraničím

Už dlhé roky intenzívne spolupracujeme so Školou vesnice Modrá v Českej republike, kde sme podobným spôsobom ročne zrealizovali 1 až 3 podobné moduly pre našich účastníkov. V priebehu 10 rokov trvania tejto spolupráce sme podnikli 14 študijných ciest do okolia obce Modrá, MR Buchlov a Strážnicko s celkovým počtom účastníkov 480. Ďalších sedem slovensko-českých seminárov o hodnote vidieckej krajiny (v rámci podpory myšlienok Európske¬ho dohovoru o krajine) sme uskutočnili na Slovensku v rokoch 2007 až 2010. Zúčastnilo sa ich 250 aktivistov obnovy dediny.

Výsledky programu prezentujeme na mnohých konferenciách, seminároch a workshopoch aj v zahraničí, účasťou na pravidelných výstavách (ITF Slovakiatour, Agrokomplex, snemy ZMOS-u, konferencie KOMUNAL, Dni vidieka v Národnej rade SR) a prostredníctvom článkov v časopisoch. Dlhé roky pracujeme v partnerstve s mnohými ďalšími organizáciami, ktoré pôsobia vo vidieckom priestore. Sme zapojení do Európskeho vzdelávacieho fóra pre vidiecky rozvoj. Slovenská republika je od roku 1997 zároveň členom Európskeho pracovného spoločenstva pre rozvoj vidieka a obnovu dediny (ARGE), od roku 2002 pravidelne posiela svojho reprezentanta do súťaže o Európsku cenu obnovy dediny.

Výzvy pre vidiecke sídla

Účinnosť programu pravidelne od roku 2001 preveruje národná súťaž Dedina roka. Cení sa v nej originalita prístupov, participácia obyvateľov na obnove, fantázia a odvaha, nápady a existencia vízií, dôraz na zachovanie typických čŕt a identitu prostredia. Aj keď je finančná motivácia v súťaži veľmi malá, obce ju pochopili ako otázku prestíže a zviditeľnenia. Svedčia o tom doterajší víťazi piatich uskutočnených ročníkov – Soblahov, Hrušov, Vlachovo, Liptovská Teplička a Dobrá Niva. Ceny sa udeľujú aj za kategórie: Dedina ako hospodár, Dedina ako hostiteľ, Dedina ako pospolitosť, Dedina ako partner, Dedina ako maľovaná a Dedina ako klenotnica. Program ukázal, že univerzálne riešenie neexistuje, pretože každá dedina a každý vidiecky priestor má jedinečný charakter. Vidiecke sídlo však stojí pred novými výzvami uplatňovania materiálov, tvarov, hmôt, farieb, štruktúr – v duchu svojho historického odkazu a s využitím architektonickej invencie. Slovensko je stále veľmi vzdialené od praxe vyspelých európskych krajín, dokonca aj od susednej Českej republiky, kde sa na Program obnovy dediny ročne uvoľňuje zo štátneho rozpočtu okolo 500 miliónov Kč (približne 20 miliónov eur) a kde sa tento program delimitoval na kraje (vrátane financií).

Vidiek značí vlastnú identitu, nezávislosť a sebestačnosť. Je synonymom pre zdravé životné prostredie, čistý vzduch a pokoj. Dedina je koreňom našej tradície a kultúry. Preto je našou povinnosťou tieto hodnoty chrániť, zachovať pre ďalšie generácie a tvorivo ich rozvíjať.

Ing. arch. Anna Kršáková je riaditeľkou Centra starostlivosti o vidiecke životné prostredie v rámci Slovenskej agentúry životného prostredia Banská Bystrica.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 86 | T: 0.517886

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne