Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

15. 11. 2018, meniny má: Leopold

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

41%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • RE: CREDIT CARD

    Získajte programovanú kartu THE 2017 BLANK ATM a hotovostné peniaze priamo v každom bankomatem …

    14. 11. 2018 / 14:41 | blankatmcreditcard

  • RE: CREDIT CARD

    Získajte programovanú kartu THE 2017 BLANK ATM a hotovostné peniaze priamo v každom bankomatem …

    14. 11. 2018 / 14:41 | blankatmcreditcard@gmail.com

  • Dobrá pôžička

    moje meno je Paula, každý, kto číta tento príspevok, by mal považovať za nevyhnutný a 100% čestnosť. …

    14. 11. 2018 / 09:45 | paul

  • Dobrá pôžička

    Ahoj,

    Chcem, aby všetci na tejto stránke vedeli, že Annie Terry je milá a dôvera hodná dáma. …

    13. 11. 2018 / 19:46 | Ponuka pôžičky

  • WELCOME TO CAPITAL RESTRUCTURING LOAN COMPANY LENDING SERVICE

    WELCOME TO CAPITAL RESTRUCTURING LOAN COMPANY LENDING SERVICE, we are registered and guaranteed loan …

    13. 11. 2018 / 18:18 | Phd. frank Hernandez

Príklady revitalizácie postihnutých urbánnych území

revitaliz-urban-uzemi-1.jpg

Mnoho rokov sa v zahraničí ani na Slovensku nevenovala brownfieldom dostatočná pozornosť. Avšak environmentálne problémy, nedostatok voľných plôch a stupňujúce sa požiadavky na funkčnú integráciu všetkých území v rámci mesta či obce vedú k tomu, že sa problematike rehabilitácie a regenerácie postihnutých území venuje vo svete a osobitne v krajinách Európskej únie čoraz väčšia pozornosť. Napriek finančnej a časovej náročnosti tohto procesu zahraničná prax ukazuje, že zhodnotenie brownfieldov môže prekonať všetky súčasné očakávania. Potenciály a možnosti ich využitia sa stávajú často dôležitou konkurenčnou výhodou mesta alebo obce v celoeurópskej konkurenčnej súťaži o investície, obyvateľov či návštevníkov.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.

Priestorový rozvoj sa stále zrýchľuje, namiesto priestoru zloženého z miest dnes začíname skôr hovoriť o priestore zloženom z tokov a procesov. Preto treba hľadať v európskych mestách, ale i vo vidieckych sídlach a otvorenej krajine nové využitie priestorov a území, ktoré svojím určením akoby nepasujú do nového spoločenského prostredia, či dokonca môžu pôsobiť ako záťaže alebo brzdy rozvoja. Na ich označenie sa v medzinárodnej odbornej komunite prijal termín brownfieldy – sú to degradované či postihnuté územia, územia so záťažou a podobne.

Mestské oblasti v štádiu degradácie sú prirodzenou súčasťou vývoja miest, v ktorom súčasne existujú štruktúry v rôznej fáze vývojového cyklu vrátane fázy degradácie a následnej obnovy.

Analýzy výskumných projektov Európskej únie (pozri poznámku) ukázali, že degradácia časti mestskej štruktúry otvára priestor na šírenie inovácie v nej a stáva sa problémom v prípade, ak jeho územný rozsah, hĺbka degradácie či vonkajšie podmienky dlhodobo bránia prirodzeným regeneračným procesom a na ich naštartovanie treba intervenciu zvonka, alebo v prípade, ak takéto územie svojím negatívnym pôsobením ovplyvňuje okolité štruktúry a hrozí ich degradácia. Proces úpadku neraz postihuje štruktúru sídla súčasne na viacerých miestach, čo výrazne znižuje vnútornú schopnosť prekonať fázu úpadku ako súčasť prirodzených životných cyklov mestskej štruktúry.

revitaliz-urban-uzemi-1.jpg

Úpadok urbánnych území rozličnej veľkosti sa stáva v európskych krajinách sprievodným znakom procesu transformácie priemyselnej spoločnosti na vedomostne založenú spoločnosť na konci 20. a začiatku 21. storočia. Preto sa prakticky vo všetkých vyspelých krajinách EÚ venuje problematike postihnutých urbánnych území v najrôznejších polohách osobitná pozornosť a Európska komisia podporila rad projektov zameraných na výskum i praktickú realizáciu ich regenerácie.

Projekty riešené s účasťou SPECTRA, Centra excelentnosti EÚ na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, ukázali veľmi jasnú pragmatickú orientáciu rehabilitačného procesu so širokou škálou prístupov v závislosti od vonkajších a vnútorných podmienok. Rozhodnutie o výbere určitej stratégie je viazané predovšetkým na možnosť získať finančné prostriedky prevažne z externých zdrojov, čo však nebolo vždy zárukou úspešnosti revitalizácie postihnutých území. Z analýz totiž vyplynulo, že použitie vhodnej stratégie je pre úspešnosť a udržateľnosť revitalizačných procesov a ich efektívnosť kľúčové.

Výber stratégie viazanej len na grantovú schému, z ktorej možno získať prostriedky na realizáciu regenerácie, je často kontraproduktívna. Použité stratégie alebo ich kombinácie možno klasifikovať v dvoch úrovniach:

- v procesnej úrovni vzťahujúcej sa na proces rehabilitácie; tu môžeme hovoriť o stratégiách orientovaných:
-na víziu, zameraných na dosiahnutie kvality vývoja definovanej vo vízii (napr. Graz – vízia ľudského prostredia pre udržateľný rozvoj mestskej komunity),
- na naplnenie potrieb komunity – stratégií zameraných na vyrovnanie deficitov pociťovaných komunitou, riešenie identifikovaných problémov a uspokojenie spoločenských potrieb v ich dynamike premien a vývoja (napr. humanizácia mestskej časti v súlade s požiadavkami posttransformačnej spoločnosti v Trnave),
- na využitie potenciálov – stratégií založených na zhodnotení lokálneho potenciálu (územného kapitálu) postihnutého územia (napr. revitalizácia nábrežia v Janove),
- na zhodnotenie interakcií rôznych dotknutých subjektov, ktoré chápu členov komunity, interných a externých stakeholderov skôr ako aktívnych nositeľov zmien než ako pasívnych využívateľov alebo klientov (napr. regenerácia povojnových mestských častí v Malmö, revitalizácia priemyselných brownfieldov v Ostrave),
- na adaptáciu – maximalizáciu využitia možností na revitalizáciu územia daných sociálnym a ekonomickým prostredím (napr. Graz, Dublin);

- v obsahovej úrovni vzťahujúcej sa na obsah rehabilitácie, pričom ide o nasledujúce možnosti:
- náhrada založená na výmene pôvodných štruktúr novými štruktúrami (napr. zbúranie starých budov a výstavba novej štruktúry v Janove a Taline, funkčná transformácia v Grazi, zmena sociálnej infraštruktúry v Xanthi, rôzne ekologické prístupy v Essene),
- adaptácia založená na ochrane pôvodnej (sociálnej, funkčnej, fyzickej) substancie,
- kompletizácia funkčnej alebo/a fyzickej štruktúry v súlade s identifikovaným nedostatkami a požiadavkami na novú kvalitu života v území,
- rekonštrukcia – renovácia existujúcich štruktúr so špeciálnym dôrazom na zachovanie ich najvyšších kvalít,
- modernizácia – využívanie intervencie zhodnocujúce existujúcu štruktúru zavedením súboru inovácií,
- humanizácia, ekohumanizácia – komplexná stratégia zameraná na revalorizáciu štruktúry na zlepšenie kvality životného prostredia.

Zahraničné skúsenosti z revitalizácie postihnutých urbánnych území ukazujú celú škálu modifikácií uvedených stratégií a nástrojov, ako aj šírku problémov i samotného obsahu pojmu brownfield.

Analýzy referenčných miest spracované v rámci európskych projektov ukázali nielen odlišné prostriedky využité v rámci rehabilitácie, ale aj odlišné fázy tohto procesu naprieč štátmi a regiónmi Európskej únie: od iniciačnej fázy (Talin, Xanthi) cez fázu prípravy a vstupu do územia (Ostrava, Antverpy), prebiehajúcu realizáciu (Manchester, Dublin, Lyon, Graz) až po ukončený realizačný proces, resp. prebiehajúce nadväzujúce aktivity (Trnava, Essen, Malmö). Ukázali nielen pozitívne, ale aj negatívne príklady realizovaných stratégií regenerácie, keď bolo územia po krátkom čase potrebné opäť sanovať.

Každý z týchto príkladov – pozitívnych i negatívnych – môže byť užitočnou inšpiráciou a poučením aj pre slovenskú prax revitalizácie postihnutých urbánnych území, a preto uvádzame aspoň niektoré z nich.

Turín

Bratislava a Turín majú mnoho spoločného. Obe mestá hrali isté obdobie v histórii významnú úlohu, obe sa v novodobej histórii vyvíjali ako priemyselné centrá, obe zažívajú v súčasnosti procesy rozsiahlej transformácie spojenej so vznikom rozsiahlych priemyselných brownfieldov. Štrukturálna recesia automobilky FIAT spôsobila Turínu nemalé problémy, počet zamestnaných v automobilovom priemysle v meste klesol za dvadsať rokov (1981 – 2001) z takmer 140-tisíc na 60-tisíc a obrovské územia pozdĺž severo-južnej železničnej osi mesta prechádzajúcej jeho centrom ostali nevyužité.

revitaliz-urban-uzemi-2.jpg
Turín na túto výzvu reagoval stratégiou komplexnej transformácie projektom Spina Centrale (Centrálna chrbtica mesta), ktorý sa premietol do nového územného plánu mesta v roku 1995. Projekt znamenal zapustenie severo- južnej železničnej magistrály pod zem, jej rozšírenie tak, aby mohla plniť úlohu napojenia územia aglomerácie na centrum mesta hromadnou dopravou (projekt Passante), vytvorenie 15 km dlhého mestského bulváru so zeleňou nad železnicou a regeneráciu 340 hektárov bývalých priemyselných území pozdĺž bulváru na územia so zmiešanou funkčnou mestskou štruktúrou.

Projekt zahŕňa štyri kľúčové priestory – Spina 1 až 4, v ktorých sa proces regenerácie naplno rozbehol. Úsek 1 a 2 je kompletne realizovaný a zahŕňa rozšírenie univerzitného areálu vedecko- technologickým parkom ponad bulvár do územia bývalého depa a železničných strojární. V komplexe Spina 3 vzniká v súčasnosti rozsiahly park, ktorého súčasťou je obnovenie povrchového toku rieky a komplex environmentálnych technológií – tzv. Ekopark vybudovaný na území bývalého závodu FIAT.

Projekt sa stal súčasťou stratégie mesta podporujúcej rozvoj kompaktnej mestskej štruktúry s kultivovanou zeleňou a dopravnou obsluhou na báze elektrickej trakcie mestskej hromadnej dopravy (kombinácia vlaku, električky a automatického ľahkého metra), ktorá bola široko podporovaná obyvateľmi a úspešne sa napĺňa.

Sídlisko Augustenborg v Malmö

Sídlisko Augustenborg v švédskom Malmö, naprojektované štokholmským ateliérom Riksbyggens a vybudované v rokoch povojnovej konjunktúry (1948 – 1952), bolo spočiatku úspešným symbolom investícií mesta do programu bývania pre rodiny strednej a nižšej strednej triedy. Mnohé z mladých rodín boli vtedy spokojné s podmienkami štartovacieho bývania a štvrť sa úspešne rozvíjala.

Až v druhej polovici 60. rokov sa objavili prvé problémy: ekonomicky úspešnejší obyvatelia sa postupne odsťahovali, pretože dvojizbové byty už nepovažovali za dostatočné, do Švédska sa pomaly začali vlievať imigračné vlny a povojnová infraštruktúra začala byť fyzicky aj morálne zastaraná.

Augustenborg sa stal zabudnutým kútom mesta, v ktorom sa nikdy celkom nepodarilo odstrániť sociálne rozdiely a napätia. Sedemdesiate roky krízu len prehĺbili: stúpajúca nezamestnanosť, čoraz napätejšie komunálne rozpočty a v neposlednom rade začiatok dlhej krízy, ktorá postihla lodiarsky priemysel, viedli k sústavnému znižovaniu kvality života v meste a najmä v samotnom Augustenborgu. Ten sa stal domovom takmer výlučne imigrantov. K tomu sa pridali infraštrukturálne a environmentálne problémy (zaplavené pivnice, chodníky).

revitaliz-urban-uzemi-3.jpg

Hlavná časť projektu revitalizácie Augustenborgu prebehla v rokoch 1998 až 2002 a bola financovaná najmä pomocou programu mesta Malmö pre lokálne investície. Vzniklo združenie Ekostaden Augustenborg – dnes je príkladom jednej z najväčších investícií v oblasti urbánnej regenerácie bytového fondu, škôl a bývalých priemyselných zariadení. Cieľom bolo revitalizovať Augustenborg, pozdvihnúť občiansku participáciu a zlepšiť imidž tohto miesta.

S pomocou obyvateľov mesta sa revitalizoval verejný priestor a zeleň. Nové zelené strechy pomohli zlepšiť nielen environmentálny manažment (zeleň na strechách zachytáva vodu), ale prispeli aj k biodiverzite a zlepšeniu vizuálneho obrazu miesta. Dnes sa recykluje a znovu sa na mieste využíva viac ako 80 % komunálneho odpadu. V spolupráci s obyvateľmi mesta sa naštartoval program využívania elektromobilov a automobilov na etanolový pohon. Vybudovala sa sieť cyklotrás cez celý Augustenborg. Postavil sa domov dôchodcov so zelenou strechou a environmentálne šetrnými technológiami. K škole pribudol ekologický pavilón so solárnymi panelmi.

Medzi hlavné faktory úspechu možno pripočítať dobrú kooperáciu na lokálnej úrovni, kvalitnú komunikáciu medzi mestom a predstaviteľmi obyvateľov, vhodný mix predtým osvedčených skúseností z rôznych oblastí a dlhodobú metodickú prácu v oblasti revitalizácie postihnutých urbánnych území vrátane spätnej väzby a kontroly aktivít. Napriek tomu, že ďalšie roky priniesli nové problémy v oblasti integrácie problémových skupín obyvateľstva, Augustenborg ostáva jeden z najúspešnejších príkladov reintegrácie veľkých urbánnych postihnutých území do organizmu mesta.

Essen

Nemecké mesto Essen spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko v centre Porúria predstavuje vyspelé priemyselné centrum so sídlom viacerých veľkých priemyselných firiem a spoločností, ktoré sa po ústupe ťažkého priemyslu v rámci reštrukturalizácie stalo dôležitým centrom služieb. V roku 2010 bolo jedným z troch Európskych hlavných miest kultúry.

Essen je predovšetkým celosvetovo významné centrum baníctva a ťažkého priemyslu v Európe dvadsiateho storočia a má bohatú históriu. Nálezisko uhlia je zdokumentované už v okolo roku 1317. Alfred Krupp rozvinul Essen do najväčšej oblasti ťažby uhlia a výroby ocele v Európe.

Históriu i súčasnosť transformačného procesu Essenu symbolizuje baňa Zollverein. Krátko po roku 1932 bola najproduktívnejšou baňou na svete. V roku 1986 bola uzavretá, koksovne ju nasledovali v roku 1993. Vzhľadom na ukončenie ťažby sa baňa v roku 1986 stáva svätyňou priemyselnej kultúry, jedinou svojho druhu na svete a v roku 2001 bola zapísaná do Svetového kultúrneho dedičstva OSN.

revitaliz-urban-uzemi-4.jpg

Napriek svojim historických väzbám je baňa Zollverein tiež synonymom inovácie a miestom stretnutí, vzniku nových návrhov, moderného dizajnu, kultúry a podnikania. Nové funkcie a užívatelia dostali príležitosť pracovať v exkluzívnom prostredí centra Svetového kultúrneho dedičstva. Dospieť k takejto novej kvalite však nebolo jednoduché. Po ukončení ťažby vyvstala otázka, čo s baňou Zollverein ďalej. Vlastník požiadal o demolačný výmer, avšak úsilie o zachovanie miesta s jedinečnou technologickou štruktúrou a priemyselnou architektúrou s ekonomickým, sociálnym a historickým významom pre celý región bolo úspešné. Jeden zo svetovo najžiadanejších architektov Rem Koolhaas (ateliér OMA/Rem Koolhaas) vypracoval urbanistický koncept pre sanačné práce s dôrazom na zachovanie charakteru územia.

Uplatnenie tu našli rôzne stratégie a prístupy k rehabilitácii od asanácie objektov cez ponechanie územia na renaturalizáciu prirodzenou sukcesiou vegetácie, modernizáciu a kompletizáciu štruktúry až po konzerváciu. Komplex sa stal okrem iného sídlom Školy manažmentu a dizajnu, Múzea Porúria, ktoré si tu zriadilo svoje sídlo a zároveň plní funkciu návštevníckeho centra.

Newcastle upon Tyne

Priemyselná aglomerácia na severovýchode Anglicka, ktorej centrom je Newcastle upon Tyne, sa borí s problémom ekonomickej transformácie už niekoľko desaťročí. V 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia bol tento región centrom ťažby uhlia a ťažkého priemyslu. Od konca druhej svetovej vojny zaznamenalo mesto rýchly úpadok, ktorý sa prejavil nielen útlmom priemyslu, ale aj prudkým odlivom obyvateľstva – v priebehu 50 rokov stratilo takmer tretinu zo svojich 350-tisíc obyvateľov.

revitaliz-urban-uzemi-5.jpg
To sa premietlo nielen do rozsahu opustených priemyselných území, ale do značných sociálnych problémov a degradácie rozsiahlych obytných území. Komplexnosť problémov s tým spojených a ich regionálny a nadregionálny charakter viedli britskú vládu k naštartovaniu rozsiahlych programov podpory obnovy degradovaných území a revitalizácie regionálnej ekonomiky. Newcastle sa stal príkladom koncepčného, komplexného a strategického prístupu k revitalizácii brownfieldov, ktorý využil lokálne špecifické strategické prístupy a metódy regenerácie jednotlivých území za širokej účasti obyvateľstva a ostatných subjektov zúčastnených na rozhodovaní.

Tieto stratégie pomohli zvrátiť procesy úpadku, zmeniť imidž mesta a naštartovať progresívny rozvoj založený na environmentálne prijateľných ekonomických aktivitách s cieľom vybudovať „prvé CO2 neutrálne mesto“ vo Veľkej Británii.

K príkladom úspešnej transformácie brownfieldov po priemyselnej výrobe, zariadeniach dopravy i nevyhovujúcich obytných štruktúrach patria predovšetkým revitalizačné projekty pozdĺž rieky Tyne. Nábrežie Tyne sa premenilo na atraktívne prostredie na bývanie, kultúru a služby. Na mieste bývalých dokov vznikol administratívny komplex Newcastle Quayside vrátane nového Gatesheadského mosta milénia, rekonštrukcie a transformácie skladového komplexu Baltic Flour Mills na galériu súčasného umenia, realizácie hudobného centra The Sage Gateshead projektovaného architektom Normanom Fosterom a celého radu obytných komplexov kreatívne využívajúcich fenomén vody, artefakty priemyselnej histórie územia, vynikajúce dopravné napojenie a blízkosť centra, vďaka čomu vzniklo vynikajúce obytné prostredie s veľmi ľudskou mierkou.

Delft

Veľmi pekným príkladom citlivého prístupu k revitalizácii brownfieldov so zachovaním hodnôt ich kultúrneho dedičstva je Delft. Toto malé univerzitné mesto v aglomerácii Rotterdamu zrealizuje komplexnú revitalizáciu veľmi cenného územia na spojnici centra mesta a univerzitného areálu s názvom Zuidpoort Delft.

revitaliz-urban-uzemi-6.jpg

Projekt zahŕňa stratégie konzervácie, obnovy, modernizácie, kompletizácie i nahradenia štruktúry novými objektmi vo vynikajúcej symbióze, vyváženosti a previazanosti so zachovaním genia loci, mierky i materiálovej čistoty pri komplexne novej funkčnej náplni obsahujúcej bývanie, kultúru, služby, obchodné zariadenia i podzemné parkoviská. Projekt Zuidpoort Delft je tiež príkladom úspešného verejno-súkromného partnerstva mesta, keďže je realizovaný ako joint-venture medzi mestom Delft a Dutch Development Company.

Príspevok vznikol vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt Centra excelentnosti: Centrum pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky SPECTRA (ITMS 26240120002), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Mgr. Matej Jaššo, PhD., vyštudoval psychológiu a pracuje v Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Venuje sa vizuálnej komunikácii, Corporate Identity a prednáša psychológiu a sociológiu.

Ing. Ľubomír Jamečný je vysokoškolským pedagógom v Ústave manažmentu STU v Bratislave, zaoberá sa strategickým plánovaním a environmentálnymi technológiami v priestorovom rozvoji.

Poznámka
LUDA – Improving the Quality of Life in Large Urban Distressed Areas – Zlepšenie kvality života vo veľkých postihnutých urbánnych územiach, EVK4-CT2002–00081
CIRCUSE – Circular Flow Land Use Management – Recyklácia v manažmente funkčného využitia územia, 2CE174P4
LEPOB – Lifelong educational Project on Brownfields – Celoživotné vzdelávanie v oblasti regenerácie brownfields, CZ/40/ B/P/PP/168014
BRIBAST – Brownfields in Baltic States – Brownfieldy v pobaltských štátoch, CZ/08/ LLP-LdV/TOI/134005

Literatúra

• Finka, M. – Petríková, D. – Jamečný, L. – Breuste, J. – Kolpak, A.: Report on Good Practice in LUDA Reference Cities (Deliverable 8). In: LUDA Project „Improving the Quality of Life in Large Urban Destressed Areas“. Coordinator: IOER, Dresden, Contract No. EVK4-CT2002–00081, 2003.

• Breuste, J. – Finka, M. – Petríková, D. – Jamečný, Ľ.: Urban Regeneration in European Cities (Deliverable 9). In: LUDA Project „Improving the Quality of Life in Large Urban Destressed Areas“. Coordinator: IOER, Dresden, Contract No. EVK4-CT2002–00081, 2003.

• Mueller, B. – Finka, M. – Lintz, G.: Rise ans Decline of Industry in Central and Eastern Europe. Springer-Verlage Berlin Heidelberg, 2005. ISBN 3–540–40478–3.

• Jamečný, Ľ.: Case Studies – Essen. In: alfa SPECTRA, Volume 11, No. 1/2007, s. 36 – 38, ROAD Bratislava. ISSN 1135–2679.

• Jamečný, Ľ. – Finka, M.: Experience with Urban Rehabilitation and Improving the Quality of Life in the 5FP LUDA Project EVK4-CT-2002–00081. Skúsenosti s urbánnou rehabilitáciou a zlepšenie kvality života v 5RP LUDA EVK4-CT-2002–0008. In: Alfa spectra FA STU, roč. 11, 2007, č. l/U, s. 3 – 12.

• Ladzianska, Z. – Jamečný, Ľ.: Regenerácia brownfieldov ako problematika plánovania a manažmentu. In: Juniorstav 2007: 9. Odborná konference doktorského studia – Sborník anotací. Brno, 24. 1. 2007: Vysoké učení technické v Brně, 2007, s. 416. ISBN 978–80–214–3337–3.

• Petríková, D. – Jamečný, Ľ.: Newcastle upon Tyne, revitalizácia ako princíp rozvoja mesta. In: Eurostav, roč. 11, 2005, č. 7, s. 54 – 55.

Examples of revitalization of afflicted urban territories

For many years brownfields have not received much attention, either in Slovakia or abroad. However environmental problems, a lack of available properties and the growing demand for functional integration within towns and municipalities are leading to a reappraisal of the issue. The rehabilitation and regeneration of afflicted sites throughout the world and particularly in the European Union are gaining ever greater interest. Despite the financial and time demands of this process, practice abroad is showing that the value of brownfields may surpass all hitherto expectations. The potentials and possibilities of their usage may prove to be significant competitive advantages for a community in the Europe-wide race for investors, home-buyers or visitors.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 90 | T: 0.301498

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne