Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

604 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

20. 10. 2018, meniny má: Vendelín

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Autor

prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD.

Autor fotografií

archív autora

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

16699

Dátum vydania

28. 12. 2011

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

49%

Celkový počet hlasov: 538

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

41%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Premeny v mestách v období baroka a klasicizmu

premeny-v-mestach-baroko-klasicizmus-0.jpg

Barok vznikol v 16. storočí v Taliansku. V prvom období preberal plne prvky renesancie, v architektúre i pravuohlý pôdorys, orientoval sa však nielen na samotný objekt, ale na širší záber, či už skupiny budov alebo prírodu v spojení s architektúrou. V ďalšom vývoji bol charakteristickým znakom baroka nepokoj a dynamika. Z Talianska sa baroková architektúra rozšírila takmer do celej Európy. Barokové stavby boli vhodne začleňované do prostredia, a to nielen mestského, ale aj prírodného.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.

premeny-v-mestach-baroko-klasicizmus-1.jpg

Estetické formy renesancie sa vyvíjali k barokovým a klasicistickým formám podľa špecifických zákonitostí podložených podmienkami ekonomického a spoločenského vývoja. V 15. a 16. storočí sa uplatňovali pravidelné formy, osovosť, priehľady, uzavretý priestor a centrálna dispozícia, v 17. storočí sa vývoj zameral na krajinu, prírodu, zeleň a vodu v pravidelnej záhradnej dispozícii, v 18. storočí pokračoval vývoj až po vedomú koncepciu veľkých celkov a ansámblov. V záverečnej fáze sa už objavili vplyvy rousseauovskej malebnosti prirodzených tvarov v záhradných dispozíciách anglických parkov.

Vrcholné barokové počiny možno sledovať pri koncipovaní veľkých architektonických ansámblov a pri veľkých urbanistických úpravách. Dominantným kompozičným znakom rezidenčných absolutistických monarchií bol princíp trojzubca, ktorý sceľoval relatívne nezávislé urbanistické súbory do veľkého celku, vyúsťujúceho obyčajne do reprezentačných priestorov, ku ktorým sa zbiehali lúče ulíc.

Do neprehľadnej siete ulíc stredovekého mesta chcel barok vniesť organizovaný poriadok založený na prísnych kompozičných princípoch. Avšak najvýznamnejšou zmenou oproti stvárneniu stredovekého mesta bol zvýšený záujem o prírodu. Tá vstupuje do miest v podobe vnútromestských sadov, mimo pôvodného pôdorysu miest sa stavali rezidencie a letné sídla panovníkov a šľachty, na ktoré nadväzovali parky a zvernice. K nim sa prechádzalo cez aleje stromov, ktoré lemovali cesty do voľnej prírody. Takto sa popri vznešených osových priestorových kompozíciách uplatňovali aj prvky prechodu štruktúry sídla do prírody a vstupu prírodných prvkov do sídla.

Oproti racionalizmu renesancie, ktorý vystriedal malebnosť stredovekého mesta, sa dostávali do popredia estetické hodnoty, ktoré smerovali k citovému vnímaniu. Barok vniesol veľké zásahy do organizmu miest a prezentoval sa výstavbou veľkolepých architektonických objektov a súborov aj za cenu veľkých plošných asanácií stredovekej mestskej štruktúry. Z architektonických typologických druhov sa uplatňovali kostoly, kláštory, šľachtické paláce, štátne úrady a panovnícke rezidencie, ktoré svojou mohutnosťou ostro kontrastovali s drobnou mierkou stredovekej stavebnej štruktúry. Cirkevné stavby mali vydávať svedectvo o vzrastajúcej moci katolíckej cirkvi, ktorá sa po období reformácie znovu skonsolidovala.

Najlepšie možno dokumentovať premeny mesta v tomto období na príkladoch, ktoré výrazne prezentujú tieto zásady a zároveň ovplyvňujú riešenie ďalších miest. Vplyv na vývoj renesančného a barokového urbanizmu mala prestavba Ríma, vyvolaná rozmachom pápežskej moci. Rím ako centrum katolíckeho sveta a jeho mocenského postavenia postupne dostal účinný výraz v kompozícii význačných súborov i celého mesta. Jeho obnova vyrastala z neusporiadaného zastavania naproti Anjelskému hradu vo väzbe na Vatikán. Na príznačné geografické a architektonické prvky nadviazal Domenico Fontana, ktorého pápež Sixtus V. vyzval v rokoch 1585 – 1590 vypracovať celkový plán na prestavbu Ríma a jeho ďalší rozvoj.

premeny-v-mestach-baroko-klasicizmus-2.jpg

Základnou myšlienkou Fontanovho riešenia bolo spojenie mestských priestorov osnovou tried, ktoré prepájali významné architektonické objekty, súbory a terénne úpravy. Do navrhovaného systému zapojil Fontana priestory pred mestskými bránami, starokresťanské kláštorné súbory i antické pamiatky. Fontanov plán mal všetky rysy zrelej renesancie, jeho naplnenie novými architektonickými súbormi však už spadá do obdobia baroka. Na rozhraní oboch epoch je veľké Michelangelovo dielo. Podľa Michelangelovho námetu sa v roku 1547 začala na starobylom Kapitulskom vrchu stavba Piazza del Campidoglio, ktorého osou je Palác Senátorov a protiľahlá strana zostáva otvorená s výhľadom na mesto.

Najväčšie premeny renesančného cítenia na barokové sa prejavujú na storočnom vývoji stavby Chrámu sv. Petra. Prvé veľkorysé riešenie priniesol návrh D. Bramanteho z roku 1505 s prísne centrálnym chrámom v tvare gréckeho kríža, k nemu sa vrátil i Michelangelo. Centrálna stavba mala byť umiestnená v ťažisku monumentálneho štvorcového námestia. Priestor pred chrámom zvládol jedinečným spôsobom Bernini formou elipsovitého námestia pripojeného lichobežníkovým predpolím ku kostolu a obklopeného mohutnými kolonádami. Iluzívne barokové riešenie zväčšuje dojem z priestoru i stavby.

premeny-v-mestach-baroko-klasicizmus-3.jpg

Vrcholným reprezentantom barokových zmien je Praha. Za počiatok barokovej prestavby sa dá považovať Valdštejnský palác. Ešte mohutnejším zásahom priamo do panorámy mesta bola obrovská hmota Černínskeho paláca. Z cirkevných objektov vyrástol za 100 rokov celý mestský komplex Klementinum. V premene mestských dominánt hrala veľkú úlohu kupola Križovnického chrámu podľa návrhu J. B. Matheya. Nový obraz barokovej Prahy vrcholí v rokoch 1703 až 1755 stavbou Chrámu sv. Mikuláša. V tereziánskej dobe dovŕšila hradčanský súbor dostavba jednotnej kulisy vytvorená prestavbou južného priečelia a dostavbou čestného vstupu na prvé nádvorie podľa projektu Pacassiho. Vynikajúcim prínosom českého baroka bolo založenie množstva záhrad, bohato rozvinutých pod pražským hradom a na svahoch pod Petřínom.

Barokizácia zasiahla mesto v celom jeho rozsahu, zmenila mierku, priečelia domov, interiéry kostolov, siluety veží a naplnila ich krásnymi skulptúrami, z nich najkrajšie tvorí skupina sôch a súsoší na Karlovom moste.

Premeny v našich mestách v období baroka

V renesancii a baroku prekonávali naše mestá obdobný proces prestavby ako v celej Európe. Zásadné zmeny v ekonomike viedli k zmenám životného štýlu. Nový rozvoj miest a podnikateľská činnosť šľachty menili charakter mestského osídlenia i celej krajiny. Pôdorys mesta zostal bez podstatnejších zmien, ale upravuje sa vnútorné usporiadanie domov a ich priečelí. V mestskej siluete sa spolu s cirkevnými dominantami začali uplatňovať aj civilné stavby, radnice a zámky. Tak ako vznikali stredoveké mestá ako podhradia pod feudálnym sídlom, pristúpil teraz zámok k mestu a jeho veľká kubická hmota prevažuje nad štíhlymi vertikálami kostolov.

Vývojové obdobie slovenských miest od 15. storočia do začiatku 17. storočia nevykázalo prakticky nijaké založenie miest alebo väčšie urbanistické zásahy. Omnoho hlbšie zasiahlo do stavby miest obdobie po polovici 17. storočia a celé 18. storočie. Tu sa už uplatnila snaha po vedomej kompozícii celkov, hoci ani v tejto dobe u nás nedochádzalo k realizácii podstatných urbanistických diel. Uplatnilo sa nové poňatie priestorov, zakladanie záhrad, zámerné situovanie plastík a výsadba alejí. Barokový sloh vniesol nový ruch, nový pohyb do starého pôdorysu mesta. Hospodárska prosperita a ekonomický rozmach mali vplyv i na rozvoj miest. Mestá sa začali napĺňať prirodzenými prírastkami obyvateľov – najmä Bratislava, Banská Štiavnica, Košice. Mestá sa začali rozpínať do šírky, mestské hradby už boli pritesné, strhávali sa, predmestia postupne z tejto situácie ťažili a získavali na význame, pričom boli často povýšené na úroveň vnútorného mesta.

premeny-v-mestach-baroko-klasicizmus-4.jpg

Barok okrem strhávania hradieb a postupného prehodnocovania priestorov tu vzniknutých, zasiahol aj do narušenia stredovekej, dovtedy evolučne sa vyvíjajúcej štruktúry mesta, aby si vytvoril v centrách miest priestor na výstavbu najmä sakrálnych objektov ako svedectvo protireformačných procesov v spoločnosti.

Voľný pohyb osôb mal vplyv aj na rozvoj a štruktúru miest. Prílev bezzemkov a schudobnených roľníkov bol spontánny a nárazový. To, že slobodu sťahovania využilo množstvo ľudí, dokazuje prudký nárast skromných a neveľkých neskorobarokových a ranoklasicistických domov v hradobných častiach miest a predmestí. Popri prestavbách starších objektov sa však budovali aj nové stavby. Boli to predovšetkým nové objekty radníc, obytných domov, výrobných objektov v tých mestách, kde sa rozvíjala hospodárska činnosť a tým aj ekonomika. Zvýšenú aktivitu katolíckej cirkvi a protestantských cirkví po reformách zasa reprezentovali nové architektonické objekty kostolov, kláštorov a sídiel cirkevných hodnostárov. Niektoré verejné objekty dal stavať aj kráľovský dvor a mozaiku stavebnej činnosti doplnila šľachta výstavbou kúrií, palácov a župných domov. Podobne ako pri prestavbách, ani pri stavbách sa oproti stredovekým stavbám výraznejšie nemenili dispozície. Jediným rozdielom bolo spájanie susedných domov do jedného celku. Avšak odchýlku možno badať v nahrádzaní starších hospodárskych objektov novými obytnými krídlami.

premeny-v-mestach-baroko-klasicizmus-5.jpg

Základný typ stredovekej blokovej budovy s pravidelným obdĺžnikovým pôdorysom, ktorý bol charakteristický pre stredoveké radnice – tržnice, sa v zásade nemenil. Na dvoj- či trojtraktovej obdĺžnikovej osnove sa stavali solitérne objekty, ako radnice, školy na námestiach, hospodárske budovy na predmestiach alebo šľachtické kúrie. Na typ stredovekej kláštornej štvorkrídlovej budovy postavenej okolo centrálneho dvora nadviazala výstavba nových kláštorov, konviktov, kolégií, administratívnych budov, kasární a mestských šľachtických palácov. Novým typom boli čoraz obľúbenejšie záhradné stavby so stredným pavilónom a bočnými krídlami. V sakrálnej architektúre si udržoval prevahu pozdĺžny typ dispozície, častejšie sa však uplatňovali aj centrálne riešené objekty. Novým prvkom boli samostatne stojace zvonice. Znižovaním striech a výstavbou atík v 16. a 17. storočí a nadstavbami v 18. a 19. storočí sa postupne stieral stredoveký charakter mesta a jeho jednotlivých súčastí, a to nielen stavebnými úpravami, zmenou mierky, ale aj slohovými úpravami.

Obdobie baroka je charakterizované predovšetkým postupným prechodom pôvodnej funkcie námestia z obchodno- trhovej na zhromažďovaciu a postupne v klasicizme až reprezentatívnu funkciu. Napriek dosť zásadným zásahom do stredovekej podstaty mestskej štruktúry však nemožno badať ani v tomto období zásadnejšie zmeny v parteri, ktorý sa vyvíjal v súvislosti s novými funkciami v meste v tomto období.

Literatúra

• Benevolo, L.: Die Geschichte der Stadt. New York: Campus Verlag Frankfurt 1984.

• Hruška, E.: Vývoj stavby miest. Bratislava: SAV 1969.

• Morris, A. E. J.: History of Urban Form – Before of Industrial Revolution. Hong Kong: Longman Limited 1994.

• Šášky, L.: Kamenná krása našich miest. Martin: Osveta 1981.

• Vodrážka, P.: Dejiny stavby miest. Vysokoškolská učebnica. Vydavateľstvo MERITUM 2001.

Changes in cities in the period of Baroque and Classicism

Baroque originated in Italy in the 16th century. In its initial period it completely took over the elements of the Renaissance, in architecture and right-angle ground plans. However, they were oriented not only to the object but also to the wider setting, whether a group of buildings or nature, in relation to the architecture itself. Its further development bore the characteristic signs of Baroque, dynamism and flowing. Baroque architecture spread from Italy to practically the whole of Europe, with Baroque buildings suitably incorporated into the environment, both urban and rural.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 87 | T: 0.376250

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne