Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

17. 11. 2018, meniny má: Klaudia

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Autor

Martina Jakušová

Autor fotografií

Fatima Maďarová, archív D&P architekti

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

12193

Dátum vydania

23. 09. 2011

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

47%

Celkový počet hlasov: 385

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

41%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Martin Drahovský: Mesto musí vedieť ponúknuť svoj potenciál

martindrahovsky01.jpg

Martin Drahovský, architekt, urbanista a donedávna hlavný architekt Košíc, sa vracia naspäť k svojej architektonickej praxi. Medzi základné princípy tvorby ateliéru D&P architekti, ktorého je zakladateľom, patrí ekológia, snaha o ozdravenie prostredia a o zachovanie tradícií. Architektúru chápu v D&P ako službu a talent ako povinnosť realizovať ho na dobrý účel. V príjemnom rozhovore nám poskytol množstvo cenných skúseností z oblasti územného plánovania a riadenia rozvoja mesta, pozhovárali sme sa aj o premenách sídlisk, ktoré sú ústrednou témou tejto Urbanity, no dotkli sme sa aj širších tém – vývoja architektúry a umenia či základných princípov krásy.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.

Ako vnímate výmenu odborných postov v závislosti od nástupu nových politických garnitúr?

Na určitých miestach je to, samozrejme, politikum – a tým nemám na mysli straníckosť, ale príslušnosť k určitému politickému presvedčeniu, vytýčenému programu a zodpovednosť voči voličom. Sú však aj menej viditeľné, aj keď dôležité odborné pozície, kde sa takéto výmeny až tak často nedejú. No a do tretice existujú posty, ktoré sú odborné a zároveň silne vnímané, a tam jednoznačne badať túto tendenciu preferovať príslušnosť k príchodom iných politických štruktúr tak, aby zodpovedali novým tváram.

martindrahovsky01.jpg

Je zaujímavé, že neustále chceme niečo nové. Keď to nové nastane a stane sa bežnou každodennou realitou, okamžite sa to stáva starým a bez ohľadu na kvalitu začíname chcieť opäť niečo nové. Takýto kolobeh je niekde potrebný a dôležitý, sú však oblasti, kde treba skôr vytvárať stabilitu a sledovať vytýčenú koncepciu, a tam tento prístup môže urobiť veľa škody.

Predpokladám, že máte na mysli oblasť územného plánovania a riadenia rozvoja miest.

Áno. Jedna vec je vytvárať stabilitu a sledovať kontinuálnu líniu, druhá vec je vytvárať a sledovať víziu rozvoja mesta tak, aby kontinuálne nadväzovala na minulosť a tvorivo, nie strnulo rozvíjala mesto do budúcnosti. Nie je to ľahká úloha a treba na ňu nájsť ľudí, ktorí to vedia robiť – takí by mali byť hlavní architekti. A čím väčšie a významnejšie mesto, tým je správny výber dôležitejší.

Slovenská komora architektov apelovala, aby sa na miesto hlavného architekta Košíc vypísal konkurz.

Áno, tlak zo strany architektov obsadzovať takéto funkcie verejným konkurzom nie je ničím novým. Iný spôsob je všeobecný konsenzus odbornej verejnosti a dohoda s politickou reprezentáciou. Pozícia hlavného architekta je okrem odbornosti aj o spoločenskom angažovaní. Je dobre, že sa o tieto verejné veci architekti zaujímajú.

Tím urbanistov na Útvare hlavného architekta však podľa všetkého ostáva nezmenený, to by mohlo pomôcť zachovať kontinuitu rozvoja mesta.

Áno, a takíto erudovaní a skúsení ľudia s „pamäťou miesta“ veľmi pomohli aj mne pri mojom nástupe do funkcie hlavného architekta. Žiaľ, niekoľkí z nich medzitým odišli do dôchodku, a tak sme hľadali náhradu. Za tri roky sa podarilo získať troch mladých a dvoch erudovaných urbanistov a jedného špecialistu na technickú infraštruktúru.

martindrahovsky03.jpg

V akom stave je územný plán mesta Košice?

Územný plán mesta je z roku 1976, bol dvakrát významne novelizovaný a každý rok sa robí niekoľko zmien a doplnkov. Tým sa však niektoré časti zmenili, doplnili či nahradili a sám vnímam, že je naozaj užitočné každé štyri roky preveriť aktuálnosť územného plánu. My sme v Košiciach zakaždým aj vypracovali úplné znenie územného plánu so zahrnutím všetkých zmien a doplnkov.

Bratislava v súčasnosti zápasí pri Zmenách a doplnkoch II s tým, že sa za príslušné obdobie nazbieralo tak veľa zmien, že sa nedajú prijať ako celok a pre niektoré sporné veci čaká aj mnoho dobrých zámerov.

Myslím, že sa treba venovať každému problému, respektíve skupinám súvisiacich problémov osobitne. Osvedčilo sa nám zoskupiť všetky otvorené otázky do vzájomne prepojených skupín a prerokovávať ich naraz, ohľadom niektorých z týchto oblastí sa riešili aj urbanistické štúdie, ktoré naznačili riešenia. Ak vznikne rozpor v čo i len jedinom z problémov v skupine a nenájde sa riešenie, odložia sa spolu s ním aj ostatné súvisiace problémy v lokalite, a prejde sa k prerokovávaniu ďalšieho balíčka otázok. Má to aj ďalší efekt – lokality, ktoré v prerokovávaní „prešli“, sú príkladom, že pri inom prístupe dotknutých subjektov sa územie môže rýchlejšie vyvíjať.

Košice spomínajú investori na konferenciách ako jedno zo strategicky najzaujímavejších miest na Slovensku. Niekedy príde zaujímavá ponuka od investora, ktorý však požaduje rýchlu odpoveď mesta, čo robíte vtedy?

Nedávno prišiel napríklad jeden investor s priemyselným projektom plánovaným pri vstupe na letisko, ktorý by mal poskytnúť 500 až 700 pracovných miest, a potreboval rýchlu odpoveď. Tak sme dali tento zámer na prerokovanie do mestského zastupiteľstva aj v termíne mimo bežných zmien a doplnkov, ktoré prerokovávame raz ročne.

Čo láka investorov do Košíc či vôbec do aglomerácie Košice – Prešov?

martindrahovsky04.jpg

Prešov láka investorov, pravdepodobne, hlavne s ohľadom na cenu práce. Košice majú obrovský potenciál vzhľadom na dopravné napojenie a množstvo zaujímavých a rozvojaschopných lokalít. V Košiciach sa končí širokorozchodná železnica, je tu medzinárodné letisko, začala sa stavať rýchlostná cesta smerom na Miškolc, a tak sa stáva dôležitým dopravným uzlom. Žiaľ, výrazne cítime, že uvažovanie vlády siaha len po stredné Slovensko.

Rýchlostná cesta R1, ktorá sa dokončuje, povedie po Zvolen a smerom ďalej na východ sa treba trmácať po rozbitých dvojpruhových cestách. Bratislavocentrizmus vnímam aj v tendencii viesť TEN-T len do Bratislavy. Oveľa zmysluplnejšie by bolo vytvoriť spojenie Paríž – Kyjev. Takto nám trasu spojenia Kyjeva s Lyonom a Marseille preberie Maďarsko, ktoré si tak pomôže nielen vybudovaním rýchleho koridoru z európskych peňazí, ale aj pritiahnutím ďalších investícií.

Je to pre Slovensko obrovská škoda. Získame len 20 km vysokorýchlostnej železničnej trasy po Bratislavu a západo-východné spojenie si musíme financovať sami. Miesto ďalšieho zámeru potiahnuť širokorozchodnú železnicu z Košíc až po Viedeň považujem za zmysluplnejšie skôr vybudovať na tej istej trase TGV z Viedne až do Kyjeva.

Aké rozvojové územia majú k dispozícii Košice?

Za rozvojové plochy považujem nielen plánované nové oblasti rozvoja, ale aj približne 30 až 40 % už zastavaných, ale nie celkom dokončených území. Zastavanie týchto plôch predstavuje investície vo výške približne 330 až 660 miliónov eur. Pre investorov je tu pripravené obrovské 62-hektárové územie, ktoré má stavebné povolenie na technickú infraštruktúru. O ďalších územiach už definovaných v územnom pláne či o potenciálnom rozvoji v okolí Hornádu ani nehovorím.

Dotkli sme sa aj otázky, kedy výstavbu v sídlach intenzifikovať, zahusťovať a kedy sídla rozširovať? Oba javy majú svoje plusy aj mínusy a každé mesto má iné dispozície…

Je to otázka miery komplexnosti zahusťovania a holistického prístupu k územiu. Zahusťovanie sídlisk novými bytovými domami nie je presne to, čo potrebujeme. Byty síce chýbajú, ale zaťažovať dnes už limitne využívané siete, komunikácie a parkovacie miesta nie je rozumné. Preto treba nové investície viazať na vybudovanie podzemných garáží a ďalšie opatrenia, ktoré zlepšia prostredie. Čiže nebudovať len nové budovy, ale zlepšovať celkovú kondíciu územia.

Niektoré sídliská boli navrhnuté pod vplyvom fínskeho konceptu mesta v zeleni, niektoré neboli dostavané a je v nich množstvo priestoru vhodného na výstavbu. Každé sídlisko má svojho ducha a je dobré ho zachovať – nielen aby sme vedeli, ako vtedy urbanisti projektovali, ale aj aby bola v meste určitá rôznorodosť a každá štvrť mala svoju identitu. Napríklad toľko kritizované košické sídlisko Ťahanovce má, pokiaľ viem, ako jediné navrhnutú 500 metrov dlhú „chrbtovú kosť“ v podobe pešej zóny v podlubí.

Z jednej strany sú obchody, z druhej je priestor s veľkými stavbami občianskej vybavenosti, za ktorou je štvorprúdová cesta. Je to krásny koncept a viem si predstaviť, že po rekonštrukcii kvalitnými materiálmi a po postupnej zmene sociálnej štruktúry obyvateľstva by to mohol byť zaujímavý priestor s potenciálom čulého verejného života. Sídlisko Terasa je jedným z najdomyslenejších konceptov na Slovensku, nájdeme tu množstvo premyslených riešení, z ktorých je jasné, že autori mysleli na potreby obyvateľa pri návrhu každého detailu.

Aj tu nájdeme okrem hlavnej osi s dopravne dôležitou tepnou a električkovou trasou aj paralelný peší ťah spájajúci centrá vybavenosti jednotlivých obytných častí.

Získali ste pre pozíciu hlavného architekta, ktorý niekedy musí hovoriť „nie“ či pozmeňovať pôvodné zámery, nepriateľov?

Podstata našej existencie na tomto svete nie je byť populárny, ale rozvíjať to, čo nám bolo dané zhora. Keď okolie cíti, že nesledujete popularitu, ale sa snažíte čo najúprimnejšie sledovať správny cieľ, rešpektuje vás. Skôr naopak, mám pocit, že som stratil rešpekt tam, kde som nekonal v úplnom súlade so svojím presvedčením.

martindrahovsky05.jpg

Ak nemôžete niekde konať podľa svojho presvedčenia, je lepšie ísť tam, kde sa to dá a kde sa v človeku nebude hromadiť negatívna energia z nesprávneho stavu vecí, ale naopak, kde sa v ňom bude tvoriť pozitívna energia z toho, že kreatívnym prístupom buduje niečo správne, zmysluplné. Nestalo sa raz, že som sa v noci zobudil s tým, že premýšľam, ako niekoho v jeho zámere zastaviť alebo jemne usmerniť miesto toho, aby som skôr presviedčal, inšpiroval, zapaľoval pre myšlienku správneho rozvoja územia.

U hlavného architekta sa majú nielen písať stanoviská, ale treba aj vytiahnuť duplex a škicovať a mať víziu. Mesto musí vedieť ponúknuť svoj potenciál. Košice majú investičný bulletin, ale aj prezentáciu domácich ateliérov, z ktorých si investori môžu vybrať. Považujem za dobré rozhodnutie, že sme boli na viacerých medzinárodných realitných výstavách vrátane MIPIM a MAPIC, okrem toho sa realizovali viaceré konferencie o investičných príležitostiach v Košiciach. Cítili sme, že to prinieslo svoj efekt.

Vnímali ste ako devízu, že máte za sebou prax architekta?

Jednoznačne. Rozhodovanie o území nie je o trieskaní do stola, ale o argumentácii, za ktorou je odborné poznanie. Neobstojí veta: „Lebo mne sa to páči takto.“ Architektúra a urbanizmus nie je len o vkuse – slúži širokému okruhu ľudí, plní okrem estetiky mnoho ďalších funkcií.

Vkus je subjektívna záležitosť. Existuje krása, ktorá je nad ním a je všeobecnejším princípom pozitívneho zážitku?

Som presvedčený, že áno. Prečo sa k sebe hodia doplnkové alebo kontrastné farby, prečo sa osvedčil zlatý rez, prečo sa dajú pomenovať princípy harmónie v hudbe? Prečo sa nám páčia archetypy, ako je štvorec, štvorsten alebo guľa? Sú to výnimočné útvary a ich výnimočnosť nezávisí od nášho vkusu, od toho, či sa nám to páči alebo nie. Vo svete existuje určitý prirodzený poriadok. Niekedy je pekné aj to, keď je narušený, aj to vie mať svoj zmysel. Takéto prelomové schopnosti vytvárať nezvyčajné formy krásy malo a má len niekoľko výnimočných umelcov, nám ostatným ostáva skôr pracovať s osvedčenými princípmi a vedieť argumentovať, prečo je niečo lepšie takto a nie inak.

Ako sa dívate na to, že bývate označovaný za predstaviteľa organickej architektúry, a čo vlastne považujete za organickosť? Predpokladám, že nie len nepravouhlosť foriem.

Na toto označenie som hrdý. Organickosť naozaj nevnímam v zmysle používania organických tvarov, chápem ju ako vnútorný princíp. Prídavné meno organický je odvodené od slova organizmus, čo je jeden harmonický celok viacerých odlišných, špecifických foriem. Napokon aj tie špecifické formy sú prejavom toho istého princípu, a preto aj tak spolu ladia, súvisia, spolupracujú. Organickosť ako súnáležitosť v jej filozofickej rovine sa pokojne môže prejaviť aj v striktných pravouhlých tvaroch. V prírode sa pravý uhol až tak často nevyskytuje.

martindrahovsky06.jpg

Celé hnutia sa inšpirovali prírodou – niektoré vo forme, napríklad bionická architektúra využívajúca estetiku aj funkčnosť a konštrukcie prírodných foriem. Začiatkom 20. storočia sa zas dala prírodnými mäkkými formami a rastlinnými motívmi inšpirovať secesia. Potom tu boli aj smery organickosti vo filozofickej rovine, spomeňme tvorbu Rudolfa Steinera, budovu Goetheanum v Dornachu pri Bazileji, hnutie Eurytmia a podobne. Aj Frank Lloyd Wright je organický architekt, pozrite sa, ako personifikoval prírodné motívy vo svojich dielach.

Toto mi je veľmi blízke. V tomto duchu je navrhnutý aj kostol na košickom sídlisku KVP, ktorého autormi sme viacerí kolegovia z nášho ateliéru. Je to 15 rokov starý projekt, ktorý sa podarilo nedávno opäť naštartovať a budeme radi, ak sa podarí dokončiť ho do konca roka. Sme na tento projekt hrdí. Teraz je tej bioniky pomerne dosť – presadzujú ju Zaha Hadid a mnohí ďalší, no pred 15 rokmi, keď tento projekt vznikal, to nebolo na Slovensku práve bežné. Ak aj vtedy vznikala „organická“ architektúra, zvyčajne ľahko skĺzla do podnikateľského baroka. Ak chápeme baroko ako premrštenosť foriem, myslím, že sme donedávna zažívali aj éru pravouhlého baroka – samoúčelného, až manieristického používania pravouhlých foriem.

Práve tohto sa však, mám pocit, už ľudia trošku presýtili. Aj preto vnímam ako najschodnejšiu cestu návrat k organike v zmysle jej vnútorného významu – zosúlaďovania mnohých vrstiev, poskytovaním hlbších tvarových aj významových súvislostí.

Moderna mala jasne definované princípy. Postmoderna je krátka, ale intenzívna reakcia na to, že sa na veci netreba dívať len jednostranne, ale z mnohých uhlov pohľadu. Postmoderna postavila visiaci stĺp, spochybňovala tisícročné predpoklady, ktoré sme dovtedy brali ako samozrejmé. A to, myslím, otvorilo práve ten priestor na zosúlaďovanie vrstiev, poskytovaním práve vami naznačených súvislostí.

V minulosti prehrmelo viacero, v tom čase pomerne ozdravných hnutí, ktoré búrali, čo len šlo. Máte pocit, že sa na tej sutine opäť začína niečo stavať, alebo stále melieme úlomky na prach?

Myslím, že práve organika, zhmotňovanie prelínajúceho sa a prúdiaceho priestoru je hľadanie cesty ďalej, ktorú intenzívne vnímam u mnohých svetových architektov. Mám však niekedy už pocit, že aj táto tendencia chvíľami prechádza do manierizmu.

Vnímate takéto tendencie aj v urbanizme? Ste zástancom prísnejšej či skôr voľnejšej regulácie?

Musím priznať, že v teoretickej rovine neviem odpovedať. Tomu sa skôr môže venovať škola či výskumný ústav. Donedávna som bol taký zavalený operatívou alebo aplikovaním teórie, že som sa, podobne ako množstvo mojich kolegov zo Slovenska aj zahraničia, teórii nestihol venovať. V aplikačnej rovine jednoznačne badať počas ostatných 10 rokov budovanie vizuálne aj mestotvorne signifikantných, až totemických projektov, dokonca nedávno takto vznikli aj celé urbanistické celky. Súvisí to s prelievaním univerzálneho kapitálu.

martindrahovsky07.jpg

Dnešná doba je charakteristická obrovskými finančnými tokmi a veľkými možnosťami a pri správnom nasmerovaní môžu vzniknúť zaujímavé projekty. Z Nemecka spomeňme berlínsku stanicu alebo Sony centrum – tieto komplexy sú také obrovské, až narúšajú štruktúru mesta. Naproti tomu v Španielsku sa tieto investície viac prejavili v riešení, dotváraní a modifikovaní verejných priestorov.

Linz bol pred dvoma rokmi Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK), vďaka čomu sa podarilo vytvoriť celé nábrežie s promenádou pri Dunaji. Vnímam to tak, že po príkladoch vo svete v súčasnosti narastá aj u nás záujem práve o riešenie verejných priestorov miest.

Očakávate podobné investície aj v Košiciach, ktoré budú mať tento titul v roku 2013?

Áno, pracuje sa na tom. Najväčším problémom, ako to už u nás býva, sú financie. Teší ma, že všetky projekty, ktoré sa pripravujú pre EHMK 2013, vzišli z architektonickej súťaže. Nebolo ľahké presvedčiť, že architektonická súťaž je síce prácnejším, no najlepším spôsobom hľadania konceptu projektu, a že v porote majú sedieť odborníci, nielen politici.

Vraciate sa naspäť do ateliéru D&P architekti?

Áno. V pozícii hlavného architekta som nemohol projektovať, teraz je to už otvorené. Sme vo fáze získavania ďalších zákaziek – práca architekta nie je len o sedení v ateliéri a kreslení. V súčasnosti sa dokončujú dva kostoly – jeden už spomínaný na sídlisku Košice-KVP, druhý v Ťahanovciach, kde robím autorský dozor. Rád by som sa zúčastnil aj prípravy koncepčných materiálov, ktoré by mohli pomôcť profesii architekta a urbanistu. Napríklad by bolo užitočné mať metodické usmernenie o umiestňovaní reklamných pútačov v mestách alebo vypracovať koncepciu parkovania a parkovacích zón v sídle.

Ďalšou vecou, ktorá sa môže zdať detailom, no vie veľmi pomôcť obrazu mesta, je riešenie letných terás reštaurácií. Jednoduchým a účinným opatrením sa dá dosiahnuť, že na uliciach nenájdete žiadne masívne vagónové terasy a vyvýšené a oplotené či igelitom obtiahnuté pódiá, ale len jednoduché stoličky či kreslá, stoly a slnečníky. Rovnako sa mnohé mestá boria s problémom chatových oblastí, kde sa rôznymi spôsobmi dobudovávajú chatky na domy, či rovno stavajú rodinné domy, často bez vhodného dopravného prístupu.

Rovnako ma trápi, keď sa umožní investorovi, aby si spôsobom zástavby svojho pozemku opticky a významovo privlastnil rozhodujúce mestské priestory. Žiaľ, stalo sa to pri Riverparku. Nikto si nesmie dovoliť privlastňovať bratislavské nábrežie, a nie ešte si „vyskočiť“ nad medzinárodný veľtok. Považujem to za filozoficky a morálne neprípustné. Radšej odísť, ako byť súčasťou nesprávnej veci. Som rád, že sa z pozície nezávislého architekta môžem k problémom, ktoré sa ma dotýkajú, slobodne vyjadriť.

Martin Drahovský, architekt a urbanista. Pochádza z Košíc, vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave, pôsobil ako pedagóg na Katedre dizajnu Strojníckej fakulty VŠT a neskôr na Katedre architektúry Fakulty umení na TU v Košiciach. Je jedným zo zakladajúcich členov architektonického ateliéru D&P architekti, ktorý vznikol v roku 1990. Je alebo bol členom viacerých slovenských a medzinárodných architektonických spolkov, v ktorých zastával aj najvyššie funkcie – bol napríklad viceprezidentom Medzinárodného zväzu architektov UIA. Do januára tohto roku bol hlavným architektom Košíc, v tejto funkcii pôsobil viac ako tri roky. Ovláda niekoľko svetových jazykov.

Martin Drahovský: Cities must learn how to offer their potential

Martin Drahovský, architect, urbanist, and until recently Košíce’s head architect, has returned to his architecture practice. Among the fundamental principles of the D&P studio, of which he is a founding member, belong ecology, the desire to enliven environments, and the preservation of tradition. At D&P architecture is seen as service, and talent as a duty to be performed for positive purposes. In a friendly discussion he presented us with a goodly amount of his valuable experience from the area of land planning and guiding the development of a city, and we debated the main theme of this edition of Urbanity, the evolution of housing estates. Of course we also touched on wider themes – the development of architecture and art, and the basic principles of the concept of beauty.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 88 | T: 0.337158

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne