Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

14. 11. 2018, meniny má: Irma

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Autor

Ing. Štefan Lančarič

Autor fotografií

archív autora, www.banskabystrica.sk

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

14259

Dátum vydania

10. 01. 2012

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 455

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

41%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • Dobrá pôžička

    Ahoj,

    Chcem, aby všetci na tejto stránke vedeli, že Annie Terry je milá a dôvera hodná dáma. …

    13. 11. 2018 / 19:46 | Ponuka pôžičky

  • WELCOME TO CAPITAL RESTRUCTURING LOAN COMPANY LENDING SERVICE

    WELCOME TO CAPITAL RESTRUCTURING LOAN COMPANY LENDING SERVICE, we are registered and guaranteed loan …

    13. 11. 2018 / 18:18 | Phd. frank Hernandez

  • svedectvo

    Ahoj, Hľadáte renomovaného veriteľa, unavený tým, že ho odmietnete v bankách a hypotéke, ste …

    13. 11. 2018 / 17:29 | Jessica

  • svedectvo

    Ahoj, Hľadáte renomovaného veriteľa, unavený tým, že ho odmietnete v bankách a hypotéke, ste …

    13. 11. 2018 / 17:27 | Jessica

  • RE: Potrebujete skutočný kredit?

    Ahoj chlapci, som Agata, práve som získal úver vo výške 100.000 € od Wendy Finance, pôžičkový …

    13. 11. 2018 / 13:03 | Agata

Kalvárie – súčasť obrazu kultúrnej krajiny Slovenska

Kalvária v Banskej Štiavnici – ako z učebnice

Kalvária nepochybne predstavuje mocný kresťanský symbol. Popri významnom religióznom aspekte, ktorý, pochopiteľne, pretrváva dodnes, je zaujímavé vnímanie kalvárií ako krajinno-architektonického priestoru. Genius loci určitého miesta sa skladá, ak sa to dá tak jednoducho vyšpecifikovať, z viacerých vrstiev, ktoré spoločne pôsobia na vnímanie návštevníka, a tým determinujú vzťah vnímateľa voči predmetu vnímania – samotnému miestu.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.

Kalvárie a krížové cesty, ktorými je posiata i naša krajina, hovoria o našom živote a o živote generácií pred nami. Nie sú len pamiatkou a už vôbec nie len umeleckou. Sú mostom medzi životom tých, čo kráčali svojimi kalváriami a krížovými cestami, a nami, čo sme tiež na ceste…

Mons. Marián Gavenda

Ide predovšetkým o vizuálnu podobu miesta, jeho umiestnenie vzhľadom na okolie, väzbu jednotlivých prvkov na širšie vzťahy, ale aj o očakávania vnímateľa, vžité predstavy o mieste, psychickú kondíciu, úroveň estetického vnímania a ďalšie faktory individuálne u každého jedinca. Genius loci kalvárie ako priestoru v krajine v našom štvorrozmernom svete, kde štvrtým rozmerom je čas, a kalvárie ako priestoru priam prehusteného kresťanskou symbolikou vplýva, pravdepodobne, na každého návštevníka.

Kalvária v Banskej Štiavnici – ako z učebnice

Kalvária v Banskej Štiavnici – ako z učebnice

Významným fenoménom kalvárií je aj ich kultúrna dimenzia – nielen v duchovnom ponímaní, ale aj svojím súborom architektonických prvkov, skulptúr a výtvarných diel s hlbokým symbolickým obsahom. Kalvárie reprezentujú tiež významný krajinno-architektonický a historický priestor s kompozičným usporiadaním vegetačných prvkov (aleje, skupiny, solitéry, parkovo stvárnené porasty), obsahujúci znaky estetiky, krásy… Vnímame ich ako významné krajinné dominanty a symboly. Sú súčasťou historických krajinných štruktúr reprezentujúcich typ kultúrnej krajiny Slovenska.

S vývojom ľudskej spoločnosti sa menia i nároky na využívanie priestoru, ktorý spoločnosť vyhlásila za svoje nespochybniteľné teritórium. Tam, kde kedysi vládlo posvätné ticho rušené len modlitbou veriacich, sa dnes ozýva detský krik, pokrikovanie rodičov, smiech mladých ľudí, hra na gitare a štekot psov. Súčasné návrhy funkčnej obnovy kalvárie preto musia rešpektovať (prípadne regulovať) i nové funkčné využitie priestoru a snažiť sa o harmonické zladenie jednotlivých funkcií, ktoré sa na vrchole pod krížom stretajú.

Znaky kalvárií

Kalvária znamená podľa väčšiny lexikónov a slovníkov, odvolávajúc sa na Bibliu, miesto smrti ukrižovaného Ježiša v Jeruzaleme, resp. vyobrazenie krížovej cesty, no rovnako sa uvažuje aj o dlhotrvajúcom utrpení Krista.

Takto sú pomenované aj miesta, na ktorých bola postavená pamiatka na ceste Ježiša od domu Piláta na horu Golgota. Rozsah kalvárií bol rôzny. Od prostých krížových ciest v okolí kostola alebo cintorína cez väčšie, niekoľkostanicové kalvárie až k bohatým typom.

Kláštor pod Znievom – atypická forma riešenia kompozície krížovej cesty

Kláštor pod Znievom – atypická forma riešenia kompozície krížovej cesty

Hlavnou časťou kalvárií boli zastavenia krížovej cesty, na začiatku ich bolo 12, neskoršie 14. Boli zakončené kostolom alebo hrobkou Krista ako posledným zastavením. Ostatné zastávky, ktoré predstavovali rôzne scény, od Večere Pána až k sudcovskej stolici Piláta, boli volené voľne. Okrem toho bola kalvária obvykle spojená s kaplnkami, ktoré neboli súčasťou krížovej cesty a predstavovali obrazy svätých, nanebovzatie a pod. K radu problémov sa pripisuje tiež otázka voľby krajiny. Jeruzalemské hory Golgota, Sion, Mariah a Olivová hora, rovnako ako rieka Cedron pretekajúca údolím mávajú v každej kalvárii svoju obdobu [4].

Z formálneho hľadiska môžeme kalvárie v našom prostredí na začiatku charakterizovať citátom anglického cestovateľa Johna Pageta, ktorého cestopis Po Uhorsku a Sedmohradsku vyšiel v Lipsku roku 1842. Pri návšteve Banskej Štiavnice si J. Paget pri zmienke o tunajšej kalvárii poznamenal: „Neviem, či čitateľ uhádne, čo je kalvária, ale v Rakúsku a Uhorsku sú veľmi časté. Obyčajne vyberie sa strmý, avšak nie príliš vysoký vrch, na ktorom sa postaví kaplnka alebo vztýčia tri kríže, ktoré poskytujú predstavu Ukrižovania. Vystupovanie (na vrch) je často uľahčené schodmi a v určitých vzdialenostiach sa nachádzajú kaplnky, z ktorých každá obsahuje obraz alebo reliéf predstavujúci Kristovo umučenie.“

Vzťah týchto špecifických sakrálnych diel ku krajine však nevytvára len ich špecifické umiestnenie predstavované najmä stavbou kostola či veľkosťou kostolíka situovaného na dobre viditeľnom kopci. Napriek svojim neraz skromným rozmerom dominovali širokému okoliu, pretože pôvodne boli tieto vrchy vo väčšine prípadov nezalesnené. Tento vzťah ešte viac vynikne z pohľadu ich návštevníka – putovanie po zastaveniachznamená tiež putovanie po krajine. Ukazuje barokový zmysel pre krajinu a jej citlivé spájanie s výtvormi človeka. Dôležitý pre stavanie kalvárií bol teda výber miesta, pretože jeho konfigurácia ovplyvňovala aj usporiadanie zastavení. Najčastejšie býval ich sled organicky rozmiestnený v krajine, prispôsobujúc sa len členitosti terénu [1].

Kalvária v Prešove ako by kalvárii v Banskej Štiavnici z oka vypadla.

Kalvária v Prešove ako by kalvárii v Banskej Štiavnici z oka vypadla.

Komplexy kalvárií sa do krajiny zapájajú výsadbou stromov, väčšinou líp, niekedy gaštanov. Poskytovali pútnikom, neraz po dlhej ceste, osviežujúci tieň. Zvyšky či náznaky pôvodných úprav sa zachovali len málokde. Súbory sú ponechané väčšinou vplyvom prírody, a tak tvorí okolitú vegetáciu prevažne náletová zeleň, neraz vo forme lesa [1].

Kalvárie na Slovensku

V bohatosti a typologickej rozmanitosti kalvárií a krížových ciest na Slovensku možno jednotlivé regióny charakterizovať len čiastočne. Najbohatšia na tento druh pamiatok je oblasť západného Slovenska s najvýznamnejšími cirkevnými centrami a miestami pôsobenia jezuitov ako hlavných iniciátorov zakladania a výstavby kalvárií – Bratislavou a Trnavou. Odtiaľ poznáme aj prvé takéto súbory, ktoré pochádzajú ešte z konca 17. storočia. V 18. storočí, nazývanom tiež zlatým vekom budovania kalvárií, vznikli významné súbory predstavujúce evanjeliové udalosti Kristovho utrpenia v mnohých väčších mestách aj na ostatnom území Slovenska – v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Kláštore pod Znievom, Prešove, Košiciach, Rožňave, na severe pri Spišskej Kapitule, na juhu v Šahách – všetky iniciovali aktívni jezuiti.

Smolenická kalvária je harmonicky zakomponovaná do prírodného prostredia.

Smolenická kalvária je harmonicky zakomponovaná do prírodného prostredia.

Koncom 18. storočia doznieva veľké obdobie cirkevného umenia, obdobie baroka a s ním aj stavanie umelecky i symbolicky výpravných kompozícií kalvárskych vrchov [2].

Späť do reality

Súčasné vnímanie Kalvárií osciluje v stupnici záujmu laickej či odbornej verejnosti od absolútneho nezáujmu cez snahu o ich obnovu či pamiatkovú ochranu (napríklad v Banskej Štiavnici a Nitre) až po nezdravý záujem rôznych investorov a developerských skupín (Banská Bystrica). Ak si položíme otázku, čo identifikuje krajinu Slovenska, asi väčšina odpovedí bude totožných…Tatry? Nepochybne. Dunaj. Aj ten. Par nesmelých hlasov možno povie: Spišský hrad? Banská Štiavnica? Aha, tak táto odpoveď nás začína zaujímať. A čo v Banskej Štiavnici? Tajchy. Kalvária. A sme opäť pri téme kalvária. A poznáme viac zaujímavých kalvárií na Slovensku? Moment, porozmýšľame… Marianka, Prešov, Hliník nad Hronom, Kláštor pod Znievom, Diakovce, Dvory nad Žitavou, Solka pri Nitrianskom Pravne, Kremnica, Tajov… vlastne ich je dosť.

Kremnica – s hrôzou sa pýtam: bolo to nutné?

Kremnica – s hrôzou sa pýtam: bolo to nutné?

Kalvárie nás sprevádzajú na potulkách po celom Slovensku, pozorný cestovateľ ich naráta vždy niekoľko. Tvoria neoddeliteľnú súčasť obrazu kultúrnej krajiny a historických krajinných štruktúr. Vnímame ich, sme s nimi zidentifikovaní. Pre niekoho predstavujú symbol viery, iný v nich vidí komplexné umelecké dielo (architektúra, maľba, skulpturálna výzdoba). Veľmi dôležitý je i moment ich osadenia v priestore… výber miesta, konfigurácia zastavení Krížovej cesty. Skrátka, kalvárie k nám prehovárajú rôznym spôsobom, oslovujú aspektom vnímateľovi najbližším.

Ako optimista predpokladám, že pri návšteve takého silného miesta, ako je kalvária, kde duch miesta priam nahlas upozorňuje na svoju prítomnosť, by sme mali zažívať komplexnú emóciu zloženú možno z troch prvkov – z pokory voči miestu, ktoré predstavovalo mocný symbol viery a formovalo charakter generácií pred nami, z úcty k predkom, ktorí dokázali za neľahkých podmienok v harmónii s krajinou vybudovať často jedinečné umelecké dielo, a z radosti, že sa nám tieto artefakty vlastnej minulosti dochovali a že ich dnes môžeme navštíviť, obdivovať a rozjímať v ich priestoroch.

Kalvária v Solke stavia na klasiku.

Kalvária v Solke stavia na klasiku.

Ako realista vnímam posun v zmene funkcie kalvárií. V minulosti primárna religiózna a symbolická funkcia kalvárie sa dnes mieša s rekreačným využívaním priestoru a kalvária sa stáva turistickou destináciou. Ak ide o rekreáciu sofistikovanú, spojenú s rodinným aspektom a edukačným, pedagogickým pôsobením, s prinavrátením návštevníkov do priestoru a tým aj opätovným oživením kalvárie, ktoré so sebou prináša záujem a konštruktívnu diskusiu, je to v poriadku. Napriek novodobým funkciám sa správame taktne a citlivo.

Ako pesimista sa obávam, že v dnešnej dobe nie je nikomu už nič sväté. Ani vlastná identita, ani história. A už vôbec nie pieta. Pragmatizmus a ekonomický (ne-)záujem neberú do úvahy, že kalvária je miesto, ktoré by malo byť nadradené podobným myšlienkovým pochodom. Ide predsa o neutrálne miesto, kam by sme mali vstupovať bez strachu o jeho budúcnosť. V čom sa líši umiestnenie skládky komunálneho odpadu (našťastie už bývalej) za minulého režimu pod kalváriou v Nitre od zámeru budovať polyfunkčné objekty na kalvárii v Banskej Bystrici, resp. od osadenia telekomunikačného vykrývača niekoľko metrov od kostolíka vybudovaného začiatkom 18. storočia na vrchole kalvárie v Kremnici? Všetko sa predsa deje v súlade s legislatívou.

Zostáva nám však opätovne zvážiť aspekt morálnej zodpovednosti a mandátu. Ak naši predkovia kalváriu vybudovali a tá ustála turbulentné momenty histórie, vojny, povstania, totalitný režim a odolala zubu času, kde my, dnešná generácia, berieme odvahu a právo zničiť kalváriu zlým rozhodnutím či bezcitným stavebným zásahom? Nehovorím len o fyzickej likvidácii stavebných objektov a umeleckých diel – ak nenávratne porušíme genia loci miesta, ničíme aj celú kalváriu. Podobné počínanie poukazuje i na úroveň vlastnej sebaúcty. A cynizmu.

Na záver

Ak by sme sa zrazu ocitli na inom mieste, žili v optimálnej (ani nie v ideálnej) spoločnosti, v ktorej by bola pozornosť kompetentnej i laickej verejnosti rovnomerne rozdelená medzi veci, čo živia naše telo, a všetky ostatné podstatné veci, čo živia našu dušu, kalvárie by sa nevyhnutne dostali do popredia záujmu. Zrazu by sa otvorili nové možnosti. Harmonický súlad s krajinou bez nutnosti jej degradácie, renesancia viery bez rutinnej zbožnosti, prejav umeleckej tvorivosti bez potreby recyklovania nápadov, vnímavosť voči hlbšiemu symbolizmu skrytému za prvoplánovou snahou zaslepiť zrak – to všetko je v kalváriách zašifrované.

Projekt pre územné rozhodnutie Polyfunkčnej zóny pod kalváriou v Banskej Bystrici od AMŠ PARTNERS, s. r. o. z roku 2009, ktorý je v rozpore s územným plánom mesta

Projekt pre územné rozhodnutie Polyfunkčnej zóny pod kalváriou v Banskej Bystrici od AMŠ PARTNERS, s. r. o. z roku 2009, ktorý je v rozpore s územným plánom mesta

Kalvárie sú iba jedným z mnohých historických odkazov, ktoré nás v krajine obklopujú. Pristupujeme k tým ostatným inak? Lepšie? Ako sa mení obraz krajiny, tvár obcí a miest? Vraciame sa ku koreňom, inšpirujeme sa vlastnou históriou, posilňujeme prostredníctvom realizácií nových diel svoju identitu? Vnášame do prostredia novotvary, experimentujeme s formou, výrazom, materiálmi, farebnosťou? Importujeme inšpirácie? Úspešne?

Na to všetko nech hľadajú odpovede ľudia múdrejší a vzdelanejší. Ja iba apelujem na trpezlivého čitateľa, aby, ak má minimálny dosah ovplyvniť prístup a vnímanie zodpovedných voči kalváriám, ktorými je posiata naša krajina tak husto, že by sme ťažko hľadali „konkurenta“ v Európe, sa zasadil o zodpovedný prístup k ich využívaniu, údržbe a obnove, či už z pozície tvorcu územného plánu, obstarávateľa projektových dokumentácií, správcu, investora alebo návštevníka.

Ing. Štefan Lančarič pracuje na Útvare hlavného architekta Mestského úradu v Nitre ako referent pre koncepciu sídelnej zelene. Pôsobí ako externý pedagóg na Katedre záhradnej a krajinnej architektúry Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a je členom Správnej rady Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu.

Literatúra

[1] ČIČO, M. – KALINOVÁ, M. – PAULUSOVÁ, S. a kol. 2002. Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava: Pamiatkový ústav 2002. s. 408. ISBN 80–968632–1–5.

[2] KALINOVÁ, M. – PAULUSOVÁ, S. 2002. Kalvárie a Krížové cesty v regióne Nitry. Bratislava: Pamiatky a múzeá, č. 3, s. 18 – 23, 2002.

[3] LANČARIČ, Š. 2009. Krajinno-architektonické a religiózne aspekty kalvárií a návrh ich funkčnej obnovy. Dizertačná práca. Nitra: SPU 2009.

[4] SIVÁŇ, Š. 1995. Kalvária. Diplomová práca. Bratislava: Vysoká škola výtvarných umení 1995.

Calvary – part of the picture of Slovakia’s cultural countryside

Calvary doubtless represents a powerful Christian symbol. Apart from its significant religious aspect, which understandably persists up to today, it is also interesting to look at a Calvary as a landscape architecture space. The Genius Loci of a certain place is composed, to put it simply, of a number of layers which jointly work on the receptivity of visitors and thus determine their relationship to the object of perception – the place itself.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 91 | T: 0.324850

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne