Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

604 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

20. 07. 2018, meniny má: Iľja, Eliáš

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Autor

Marta KANDERKOVÁ

Zdroj

UzemnePlany

Zobrazení

9364

Dátum vydania

23. 09. 2012

Kategórie článku

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

48%

Celkový počet hlasov: 265

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

24%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • Financovanie na všetky účely. Kontaktuj nás

    Hľadáte podnikateľské financie, osobné financie, pôžičky na nehnuteľnosti, pôžičky na autá, …

    19. 07. 2018 / 11:08 | http://leoequityservices.com

  • Ponuka pôžičky

    Potrebujete úver? ak áno Ponúkame pôžičku s nízkou úrokovou sadzbou vo výške 2% a bez úverovej …

    18. 07. 2018 / 08:22 | Ferdinand Leo

  • Ponuka pôžičky

    Potrebujete úver? ak áno Ponúkame pôžičku s nízkou úrokovou sadzbou vo výške 2% a bez úverovej …

    18. 07. 2018 / 08:22 | Ferdinand Leo

  • Ponuka pôžičky

    Potrebujete úver? ak áno Ponúkame pôžičku s nízkou úrokovou sadzbou vo výške 2% a bez úverovej …

    18. 07. 2018 / 08:10 | Ferdinand Leo

  • súkromné ​​pôžičky

    Ponúkame finančnú pomoc od 5 000 eur do 500 000 eur bez zábezpeky. Naše služby sú garantované. …

    17. 07. 2018 / 09:52 | Marjan

Dôsledky plošného nárastu miest

kanderkova02.jpg

Cieľom príspevku je poukázať na plošný rozmach sídel po roku 1989 a na dôsledky, ktoré tento jav so sebou prináša. 89 rok je medzníkom vo vývoji nie len našej krajiny – je sprevádzaný príchodom súkromného investora na trh a pozorujeme ako jeho zásahy významne menia obraz miest.

Abstrakt

Cieľom príspevku je poukázať na plošný rozmach sídel po roku 1989 a na dôsledky, ktoré tento jav so sebou prináša. 89 rok je medzníkom vo vývoji nie len našej krajiny – je sprevádzaný príchodom súkromného investora na trh a pozorujeme ako jeho zásahy významne menia obraz miest.

Zaujíma sa najmä o rozsiahle rovinaté nezastavané parcely, pochopiteľne nachádzajúce sa mimo intravilánu sídel. Na príklade mesta Senica je ilustrovaný plošný nárast po roku 1989. Senica je dynamicky sa rozvíjajúce mesto, o čom svedčí fakt, že územný plán bol dopĺňaný od roku 2005 ešte v roku 2007, 2008, 2010 a 2011.

Stavajú sa najmä priemyselné parky, obchodno-zábavné centrá a obytné zóny na úkor poľnohospodárskych pôd. Sídlo takto narastá do plochy, avšak hustota obyvateľov na jednotku zastavaného územia sa dlhodobo znižuje. Tento proces všeobecne má negatívny dopad najmä na funkčno-prevádzkové a dopravné vzťahy sídla, ako aj na jeho priestorový obraz.

Úvod

Plošný nárast miest je typický prvýkrát pre obdobie priemyselnej revolúcie. Dovtedy plochou pomerne malé mestá boli pevne vymedzené prstencom opevnenia – napríklad plošný rozmer stredovekej Žiliny bol približne 30 ha, Trnavy 60 ha, Košíc asi 50 ha.

Typická bola vysoká hustota osídlenia aj zastavania – v porovnaní s vidieckym typom sídla. V období priemyselnej revolúcie dochádza v blízkosti miest z výstavbe tovární a železnice. Mesto sa zväčšuje plošne avšak zvyšuje sa aj počet obyvateľov, keďže sťahovanie za prácou si vynútilo stavanie obytných zón a zón služieb.

Mestský charakter, podmienený prítomnosťou železnice a priemyselnej výroby, si mnohé sídla v tomto období zachovávajú alebo umocňujú stavaním výstavných mestských štvrtí, bulvárov a verejných plôch v blízkosti starého mesta.

Druhý plošný rozmach miest zaznamenávame v období socializmu. Najcharakteristickejšou črtou socialistickej výstavby ostáva budovanie panelových sídlisk s prislúchajúcou občianskou vybavenosťou. Plochy sídlisk zastavanú plochu povojnového mesta zväčšili niekoľkonásobne.

Dochádza k najväčšiemu rozmach výstavby obytných zón, aký väčšina československých miest vo svojom vývoji zaznamenala, charakteristický plánovitosťou výstavby a premyslenými prevádzkovými vzťahmi. Príznačná býva na druhej strane ignorancia voči existujúcim štruktúram, prejavujúca sa zásahmi v štýle Moderny v centrách miest a nedostatočnými náväznosťami sídliska na jeho „materské“ mesto.

Sídlisko funguje ako samostatná organizovaná jednotka, husto osídlená aj zastavaná, prepojená najmä so súčasne vznikajúcou výrobnou zónou.

Situácia po roku 1989

Po roku 1989 dochádza k spoločenským zmenám, ktoré sa prejavili vo všetkých oblastiach života. Nezvratný vplyv na oblasť architektúry a stavebníctva mal príchod súkromného investora, ktorého počiny významne menia fungovanie a priestorový obraz mesta.

Plošný nárast, spôsobený výstavbou priemyselných parkov a spoločensko-zábavných centier a v súčasnosti aj obytných zón, zaznamenali najmä mestá dobre dostupné diaľnicou alebo rýchlostnou cestou.

Tento je porovnateľný s plošným nárastom z dôb socialistickej výstavby, avšak sa už nedá hovoriť aj o rovnako prudkom náraste počtu obyvateľov ani o dostatočne premyslených dopravných väzbách, skomplikovaných vysokou mierou motorizácie a nedostatočného dimenzovania dopravnej siete z dôb socializmu.

Plošný nárast mesta Senica

Plošný rozmach ilustrujem na meste Senica. Už bolo spomenuté, že ide o dynamicky sa rozvíjajúce mesto, kde sa stavia vo veľkom. Porovnajme plochu katastrálneho územia sídla, reálne zastavaného územia sídla a zastavaného územia podľa územného plánu obce.

Kataster Senice má rozlohu 5030 ha, z toho intravilán (zastavané územie) 870 ha (asi 17 %). V skutočnosti však, podľa platného UPN-O Senice, predstavuje plocha zastavaného územia približne 1500 ha (Obr. 01, 02). Zahŕňa územie fyzicky zastavané aj územie určené na zastavanie.

kanderkova01.jpg

Ako vidieť, a Senica nie je výnimka, zmeny a doplnky k ÚPN-O, boli vyvolané najmä potrebou vyňatia poľnohospodárskych pôd a lesných porastov za účelom zastavania. Je zrejme, že oproti reálne zastavanému územiu sa plocha určená na zastavanie zväčšila takmer dvojnásobne.

Inak povedané, plocha určená na zastavanie sa takmer rovná v súčasnosti reálne zastavanej ploche mesta.

Mnohé z území určené na zastavanie sú už zastavané alebo na nich výstavba prebieha. Konkrétne zásahy zmapovala Lenka Jablonovská1 v rámci výskumu ŠVOČ. V meste Senica zistila viac ako tridsať urbanisticko-stavebných zásahov , vykonaných po roku 1989.

kanderkova02.jpg

Najväčší plošný rozmach mesta bol spôsobený výstavbou priemyselného areálu v južnej časti mesta ale tiež výstavbou obytných zón IBV vo východnej a južnej časti mesta, veľké plochy zabrali obchodné centrá na severe mesta.

Len zlomok zásahov sa týkal rekonštrukcií a revitalizácií jestvujúcich plôch – napr. bývalých vojenských kasární (Obr. 03, 04).

Pri súčasnej hustote zastavania je počet obyvateľov na hektár zastavaného územia asi 24. Po zastavaní plôch, ktoré sú určené na zastavanie, sa hustota obyvateľov na jednotku zastavaného územia zníži na 14 obyvateľov na hektár zastavaného územia.

Záver

Mnoho slovenských miest podobne „narástlo“. Otázkou ostáva, do kedy je únosné toto rozvoľňovanie. Nebudú nám chýbať poľnohospodárske pôdy ? Aká bude dostupnosť služieb v tak riedko osídlenej zástavbe ? Ako bude fungovať doprava a MHD ?

A nakoniec bude môcť byť nazvaná podobná štruktúra ešte mestom ? Alebo mestom ostane iba centrum obkolesené rozsiahlymi predmestiami, úplne závislými na motorizovanej dochádzke za službami dennej potreby ?

Aj samotné centrum sa stane závislým na dochádzke k rekreačným zónam, ktoré sa ocitnú príliš ďaleko na to, aby mohli byť denne využívané. Rozvoj mesta nie je udržateľný, ak mesto stratí svoju hlavnú výhodu oproti vidieku, a tou je dostupnosť služieb.

Riešením je zvážiť možnosti zahusťovania existujúcej zástavby (nie na úkor rekreačných plôch vo vnútri mesta), ako ja revitalizácia nevyužívaných plôch a objektov vo vnútri mesta.

Diskusia

Sledovať diskusiu [2] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 84 | T: 0.330361

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne