Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

604 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

20. 09. 2018, meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Autor

Juraj Pokorný

Autor fotografií

VÚD, IRDATA

Zdroj

Stavebné fórum.sk

Zobrazení

17492

Dátum vydania

15. 03. 2011

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

45%

Celkový počet hlasov: 1395

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:41 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:41 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:40 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:40 | gionna

  • financing

    Hello For all needs for loan or financing of project please contact lady MANECCHI which me ace to help …

    19. 09. 2018 / 21:39 | gionna

Bratislava a regióny v perspektíve dopravného rozvoja

bratislavaaregionyvperspektive01.jpg

Rozvoj Slovenska si možno len ťažko si predstaviť bez budovania koncepčnej a kvalitnej dopravnej infraštruktúry, ktoré sa nekončí len diaľnicami a rýchlostnými cestami. Všetky problémy treba riešiť komplexne, nie izolovane, na čo je potrebná podrobná projektová dokumentácia. Na takomto závere z úst výkonného riaditeľa Asociácie PPP Michala Považana sa zhodli účastníci dvojpanelovej konferencie Fórum o doprave: Bratislava a regióny, ktorú začiatkom tohto týždňa zorganizoval internetový časopis Stavebné fórum.sk v bratislavskom Apollo Hoteli. Na podujatí odznelo kvantum známych aj nových informácií, ktoré obohatili rozsiahlu mozaiku faktov a čísiel o takom komplikovanom, no pre národné hospodárstvo až fatálne dôležitom odvetví, akým doprava bezpochyby je.

Nové spôsoby financovania cestnej infraštruktúry

Peter Hronský z Výskumného ústavu dopravného v Žiline vo svojej prezentácii priblížil súčasný stav a rozvoj cestnej infraštruktúry na Slovensku. A pridal aj trošku histórie, teórie i faktov. Paneurópske koridory vznikli v roku 1991, keď ich bolo definovaných prvých 9. Okrem koridorov doplnkovej siete TEN-T prechádzajú cez Slovensko 3 hlavné multimodálne koridory TEN-T: Drážďany – Arad (IV), Benátky – Užhorod (V) a Gdaňsk – Žilina (VI).

bratislavaaregionyvperspektive02.jpg

Na európskych cestách rozoznávame trasy hlavné (áčka) a pomocné (béčka). Na Slovensku – členskej krajine organizácie TEM (Transeurópska magistrála) – je 7 hlavných ťahov (sieť diaľnic a rýchlostných ciest). V súčasnosti sú podľa Hronského preferované úseky, ktorých výstavba je menej náročná.

Medzi prínosy plynúce z budovania nadradenej cestnej siete Hronský zaradil zníženie nehodovosti, zvýšenie výnosov z výberu mýta, zníženie užívateľských nákladov (prepravný čas a spotreba pohonných hmôt), eliminácia negatívneho vplyvu na ŽP, rozvoj sídelnej štruktúry SR, zníženie dopravnej záťaže na kapacitne slabých súbežných cestách a dostupnosť diaľničných koridorov SR.

bratislavaaregionyvperspektive03.jpg

Pokiaľ ide o optimálnu postupnosť výstavby z pohľadu verejných financií, výsledná hodnota štátnych úspor a príjmov je podľa neho vyjadrená sumou ekonomických prínosov (nehodovosť, mýtne, regionálne prínosy, zníženie emisií) a úsporou verejných financií spojených s uprednostnením výstavby niektorých finančne náročnejších stavebných úsekov (kritérium vplyvu nárastu cien stavebných prác).

Závery a odporúčania z pohľadu Petra Hronského sú jednoznačné: MDVRR SR musí okrem vládnych priorít zabezpečiť z hľadiska multimodálnych koridorov a doplnkovej siete TEN-T výstavbu úsekov diaľnice D3 Žilina – Skalité, rýchlostnej cesty R3 Martin – Šašovské Podhradie a R3 Zvolen – štátna hranica SK/HUN. Takisto je nevyhnutné, aby zabezpečilo výstavbu D1 v úseku Bratislava – Trnava v súlade s STN 73 6101 – plnohodnotný trojpruh s odstavnými pruhmi a zaradilo do prípravy a výstavby ciest I. triedy – cestu I/63 Bratislava – Senec a I/62 Senec – Sereď v kategórii C 22,5. O hľadaní nových spôsobov financovania cestnej infraštruktúry v SR ani nehovoriac.

Metodika hodnotenia vplyvov veľkých projektov

Zaujímavé momenty a nové impulzy medzi účastníkov fóra vniesol dopravný inžinier Igor Ripka zo spoločnosti IRDATA prezentáciou Metodiky dopravno-kapacitného posudzovania vplyvov veľkých investičných projektov v Bratislave. Za kľúčové problémy dopravy v hlavnom meste označil niekoľko faktov: 290-tisíc registrovaných automobilov, 160-tisíc denne dochádzajúcich osôb, neexistujúci nosný systém MHD, dopyt a nedostatok odstavných plôch, nevhodné premiešanie funkcií v bratislavskom území a tlak developerov. Každá funkcia generuje podľa neho istý počet parkovacích miest.

bratislavaaregionyvperspektive04.jpg

Metodiku, ktorá určuje postup pri spracovaní vplyvov veľkých investičných projektov na dopravnú situáciu v dotknutej komunikačnej sieti, vypracovala zmiešaná pracovná skupina na základe týchto východísk:

• Za veľký investičný projekt sa považuje stavebná investícia, ktorej primárne požiadavky na statickú dopravu presahujú 300 parkovacích stojísk.

• Určujúcimi prvkami komunikačnej siete, ktoré definujú jej dopravnú priepustnosť (kapacitu), sú križovatky.

• Dopravné zaťaženie je priemetom realizácie prepravných vzťahov (počtu ciest), ktoré sú definované svojou hodnotou a smerom.

• Kapacita križovatky musí byť dimenzovaná na jej špičkové hodinové dopravné zaťaženie a definuje sa pre každý jej smer osobitne s určením čiastkovej kapacity každého z nich.

• Hodnota dopravného potenciálu územia závisí od jeho funkčného využitia, pričom každá funkcia je charakteristická svojím typickým denným priebehom cieľovej a zdrojovej dynamickej dopravy.

• Cieľom, resp. zdrojom prepravného vzťahu (cesty) IAD sú parkovacie miesta. Ich počet pre nové investičné projekty musí zodpovedať ustanoveniam STN 73 6110.

• Navrhované funkcie v každom území musia vecne zodpovedať príslušným ustanoveniam platného ÚPN.

bratislavaaregionyvperspektive05.jpg

Prečo nespojiť D4 s bratislavskými radiálami?

Prítomný čestný hosť podujatia Tibor Schlosser (hlavný dopravný inžinier hlavného mesta SR Bratislavy) s nadšením vyzdvihol Ripkom prezentovanú metodiku ako tú, ktorá pomôže všetkým mestám na Slovensku. „Za hlavné mesto môžem povedať, že tím, ktorý ju spracoval, bude k nám pozvaný. Očakávam, že v metodike sa ešte dotiahne kapacita územia,“ skonštatoval Schlosser. Ako dodal, obchodné centrá dnes medzi sebou súperia o návštevníkov a pre každého investora je dôležité, aby sa mu vložené peniaze vrátili.

bratislavaaregionyvperspektive06.jpg

a margo Bratislavy podotkol, že politici z nej chceli urobiť 1-miliónovú metropolu, realita je však taká, že 420-tisícové mesto sa denne premieňa na trištvrte miliónové. Aké bude centrum? Podľa neho cezhraničné. Štát by mal preto spoločne s mestom vytvoriť ekvivalentného partnera pre Viedeň. Vo veľkej filozofii cestnej infraštruktúry treba, aby bol projekt samofinancovateľný.

„Prečo by sa mala D4 realizovať ako celok, a nie separátne? Prečo ju nespojiť s bratislavskými radiálami?“ – vniesol do diskusie pár provokujúcich námetov Schlosser a záverom zdôraznil, že tak ako by Bratislava nebola schopná rozvoja bez regiónov, nedokázali by to ani regióny bez Bratislavy.

bratislavaaregionyvperspektive07.jpg

V budúcom článku prinesieme prierez vystúpeniami ďalších aktívnych rečníkov fóra o doprave, ktorého hlavnými partnermi boli KPM Consult, a.s. a MS architekti, s.r.o.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 90 | T: 0.736881

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne