Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
628 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
09. 06. 2026, meniny má: Stanislava
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Súčasný názov Senec, používaný od prvej polovice 20.storočia, vychádza zo starších pomenovaní Zemch, Szempc a Wartberg. Mesto sa skladá zo štyroch sídelných častí (Senec, Svätý Martin, Červený majer a Horný dvor). Senec je známy predovšetkým ako významné slovenské letné turistické centrum. Mesto je príťažlivé na bývanie nielen pre blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ale aj kvalitné životné prostredie a rekreačný areál Slnečných jazier. Senec bol v rokoch 1949–1960 a 1996–2004 sídlom okresu.

Pernek je administratívno-správne súčasťou Bratislavského kraja a jeho severného obvodu Malacky. Rozprestiera sa na rozhraní rovinného územia južnej časti Záhorskej nížiny a podhoria Malých Karpát. Svojou strategickou polohou tvorí križovatku ciest medzi významnými mestami a obcami regiónu ako sú Malacky, Rohožník, Pezinok, Bratislava. Cesta do Pezinka tvorí jeden z mála cestných prechodov cez pohorie Malých Karpát. Pernek susedí s katastrami obcí Jabloňové, Vojenský obvod Záhorie, Kuchyňa, Pezinok. Tým, že sa Pernek nachádza len 40 km od Bratislavy a má veľmi krásnu prírodu, je predurčený ako rekreačné zázemie hlavného mesta.

Malebná obec na východnom Slovensku v okrese Humenné,patriaca do Zemplínskeho regiónu a mikroregiónu Cirocha. Svojou rozlohou 1766 ha a počtom obyvateľov 2350 je najväčšou obcou v okrese Humenné. Nachádza sa v Nízkych Beskydách z juhovýchodnej strany obklopená pohorím Vihorlat a zo severu údolím rieky Cirocha v nadmorskej výške 183m n. m. Stredom obce preteká potok Kamenica, ktorý odvádza vodu zo svahov Vihorlatu.

Obec Nižný Čaj o rozlohe 295 ha sa nachádza na rozhraní Lučenecko-Košickej zníženiny a Maďarsko Sliezskej oblasti na miernych svahoch v pohorí Slanských hôr, leží v údolí malej riečky Olšava, ktorá je prítokom Torysy. Údolie z východnej strany obklopujú Slanské vrchy. Obec je od krajského mesta Košíc vzdialená len približne 12 km. Táto skutočnosť vyzdvihuje význam obce z urbanistického hľadiska.

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali
v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti,
významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami.
Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym
centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč,
severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti
Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá
kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného
ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom
Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne